Na prvý dojem pôsobí prísne. Hovorí rázne a o hokejovom dianí má výnimočný prehľad.
Ako tréner viedol Rostislav Čada aj Miroslava Šatana, Ľubomíra Višňovského či Andreja Sekeru.
Zaspomínal si na najkrajšie momenty svojej kariéry a prezradil, z čoho by si mohla česká extraliga brať príklad od slovenskej.
V čom je najväčší rozdiel pri porovnaní práce trénera a televízneho experta?
V prvom rade ma práca v televízii baví. Chodím tam skutočne rád a cítim sa uvoľnene. Robím to s veľkou vášňou a nadšením. Ako tréner cítite veľký tlak a zodpovednosť za výsledky.
Musíte sa správať diplomaticky a vedieť potlačiť emócie bezprostredne po zápase. Ako expert sa snažím byť nestranný a objektívny. Moje názory vychádzajú zo skúseností človeka, ktorý strávil celý život pri hokeji.
Napriek snahe o nestrannosť, máte ku Košiciam a Slovanu, kluby, ktoré ste roky trénovali, bližšie ako ku ostatným mužstvám?
Samozrejme, roky, ktoré som v oboch kluboch strávil, nejde z pamäte len tak vymazať. Mal som to šťastie, že som okolo seba mal skvelých ľudí, či už vo vedení klubov alebo medzi hráčmi.
Keď rekapitulujem svoju trénerskú činnosť, v srdci mi zostali tri kluby, bez toho, aby som medzi nimi určoval poradie – Košice, Slovan a Ambri-Piotta, v ktorom pôsobili aj Slováci Róbert Petrovický a Ján Lipiansky. Som hrdý na to, že všetky tri tímy hrali pod mojím vedením výborný hokej.
Ako si spomínate na pôsobenie Slovana v KHL?
Prvý rok bolo cítiť obrovské nadšenie a motiváciu u všetkých chlapcov. Išli sme do neznáma. Veľmi mi pomohla trénerská skúsenosť, ktorú som si priniesol z Omsku.
Rok v KHL mi dal nesmierne veľa. Mal som prehľad o súťaži i o samotných hráčoch. Spoznal som ruskú dušu. Bolo to pre mňa dôležité, aby som ich dokázal pochopiť.
V Slovane ste viedli Miroslava Šatana, ktorý sa po aktívnej kariére stal prezidentom SZĽH. Vnímali ste ho už vtedy ako človeka s vysokými ambíciami?
Na Mira si spomínam ako na hráča s prirodzenou autoritou. Bol vynikajúci líder a výborný človek. Nebál sa zodpovednosti a vyznačoval sa vysokou inteligenciou. Bol skromný. Z môjho pohľadu je najlepším možným šéfom v čele slovenského hokeja.
Som rád, že som mal možnosť ho viesť ako tréner. Na Slovensku som prišiel do styku s výbornmi hráčmi, ktorí boli pracovití a disciplinovaní. Dnes to nie je samozrejmosť. Ak takých niektoré mužstvo má v kádri, je to viac ako polovica úspechu.
Slovan sa posledné roky výsledkovo trápil. Svitá belasým na lepšie časy po vydarenom úvode sezóny?
Je vidieť, že kroky, ktoré klub podnikol pred sezónou, padli na úrodnú pôdu. Slovan hrá dobrý hokej, ktorý sa musí páčiť aj divákom. Som zvedavý, ako sa im bude dariť naďalej zlepšovať ich výkonnosť, pretože aj forma ostatných mužstiev pôjde hore.
Zažili ste pravidelne vypredaný štadión Ondreja Nepelu či zaplnenú Steel Arénu. Čo je podľa vás hlavný problém, že sa v súčasnosti veľké haly nedokážu vo väčšine zápasov naplniť ani z polovice?
Fanúšikovia prídu, keď očakávajú dobrý výsledok a kvalitný hokej. Či už s Košicami alebo Slovanom by sme nikdy nedosiahli výsledky, aké sme mali, keby nás ľudia nechodili podporovať v takom množstve.
V Bratislave aj v Košiciach bola v tých časoch vždy fantastická atmosféra. Súperi k nám jazdili s obavami a rešpektom. Takto by sa na to mali fanúšikovia pozerať aj dnes.
Siedmy zápas finále uplynulej sezóny medzi Košicami a Nitrou ste sledovali priamo v televíznom štúdiu. Čo ste si pomysleli, keď oceliari rozhodli o rekordnom desiatom titule v predĺžení?
V prvom rade to bolo krásne vyvrcholenie skvelého play off, ktoré sme na Slovensku videli. Klobúk dole pred Košicami aj Nitrou. Oba tímy boli oslabené, no Nitre citeľne chýbal Samuel Buček.
Oceňujem, ako sa dokázali zmobilizovať. Bolo to jedno z najlepších finále, aké som v živote videl. Úprimne poviem, že som si to užil, pretože sa bolo na čo pozerať.
Prekvapilo vás rozhodnutie Košíc odštartovať sezónu bez legionárov?
Veľmi im fandím, že sa k tomu odhodlali a tiež ma teší, že zväz pristúpil k zníženiu počtu cudzincov v extralige. Vôbec nesúhlasím s tým, ako je to nastavené v Česku, kde nie je obmedzený počet legionárov. Nie je to správny krok.
Filozofia, ktorou sa vydali Košice, je za mňa správna. Úplne by som však legionárov neodstavil. Ideálny počet by bol traja až štyria, čím by sa dosiahla ich vyššia kvalita.
Košičania dokázali nahradiť výborných zahraničných hráčov, ktorí ich ťahali minulú sezónu, Slovákmi a majú jednu z najlepších presiloviek i oslabení.
Pred sezónou som označil Košice za šťuku extraligy a keď im to nevyjde, budem sakra sklamaný. Musím však povedať ešte jednu dôležitú vec.
Vravte.
Sovenský aj český zväz si dávajú záležať na športovej stránke. Veľmi sa mi pozdáva systém súťaže, aký je momentálne na Slovensku aj z pohľadu baráže o udržanie sa. Je to objektívne a spravodlivé. Príde mi, že cieľom je, aby v extralige mohli zostať najlepšie kluby.
Slabým článkom extraligy sú podľa funkcionárov či bývalých hráčov rozhodcovia. Vidíte to rovnako alebo máte pocit, že sa ich úroveň oproti minulosti zvýšila?
Z môjho pohľadu sa v tomto smere urobil veľký pokrok. Nevidím markantný rozdiel medzi švajčiarskym, českým, ruským a slovenským rozhodcom. Problémy, ktoré sa vyskytnú, sú ihneď riešené.
Zápasy, ktoré som v aktuálnej sezóne videl, naznačili dokonca aj zlepšenie z pohľadu diskusie rozhodcov s trénermi. Nikde v zahraničí rozhodca nie je povinný vysvetľovať svoje verdikty trénerom na striedačke a rovnako také pravidlo nie je ani na Slovensku.
Ak sám uzná za vhodné, že to môže prispieť k upokojeniu emócií, je to len na jeho rozhodnutí a dobrej vôli. Tento zlozvyk by mal čo najskôr úplne zmiznúť.
Vy sám ste sa po zápasoch vyvarovali komentárov na adresu rozhodcov. Je možné udržať emócie na uzde?
Čím menej tréneri po zápase povedia, tým lepšie. Musia sa naučiť vystupovať vecne, výstižne, kultivovane a krotiť emócie. Potom ich budú ľudia rešpektovať. Ja som ako tréner s disciplínou mužstva nemal nikdy problém.
Vždy sa dodržiavali stanovené pravidlá. Tréner na to musí dohliadať. Extrémne prejavy nespokojnosti a frustrácie voči rozhodcom neprichádzajú do úvahy. Mužstvo, ktoré zvádza svoj zlý výkon na rozhodcu a hľadá výhovorky, stráca na sile.
Čo je pre vás v úvode nového ročníka najväčším prekvapením?
Pozitívne ma prekvapili Liptovský Mikuláš, Trenčín a Košice. Majú veľmi dobré výsledky a držia sa vysoko v tabuľke. Potvrdzuje sa vyrovnanosť extraligy, čím sa každý rok zvyšuje jej atraktivita. Napätie patrí k hokeju a pevne verím, že aj tentoraz zažijeme sezónu s dramatickým vyvrcholením.