Aj Max Ferkodič má zásluhu na to, že hokejisti Liptovského Mikuláša patria medzi pozitívne prekvapenia novej extraligovej sezóny.
„Máme dobre nastavený systém, ktorý funguje. Ofenzívny hokej z našej strany sa musí páčiť aj divákom. Verím, že podobným spôsobom budeme pokračovať aj v ďalších zápasoch,“ vraví 21-ročný forvard.
Liptáci dnes zabojujú o predĺženie víťaznej série na ľade bratislavského Slovana.
Štyri výhry za sebou, priebežné piate miesto v tabuľke. Čo stojí za úspešnými výsledkami Liptákov?
Nabudil nás zápas v Prešove, ktorý sme dokázali otočiť z nepriaznivého stavu. Odvtedy predvádzame tímové výkony, hráme sebavedomo. Ťažíme aj z kvalitnej predsezónnej prípravy, počas ktorej sme sa stretli s viacerými kvalitnými súpermi. Navyše sme ju začali o týždeň skôr ako ostatné tímy. Sedem dní sa možno nezdá veľa, ale v našom prípade to padlo na úrodnú pôdu.
VIDEO: Juraj Slafkovský a jeho reakcia na triumf v ankete Hokejista roka 2025
Ako sa vám pozdáva herný prejav mužstva?
Hráme ofenzívne, aktívne. Tréner sa nebojí nasadzovať mladých hráčov, máme v tíme aj skúsených chalanov a kvalitných legionárov. Zatiaľ všetko do seba dobre zapadá, verím, že to tak pôjde aj naďalej.
Ako funguje kabína? Majú v nej hlavné slovo domáci matadori Jakub Sukeľ s Martinom Réwayom?
Je to tak. Keď je treba, slovo si zoberú skúsení hráči, od nás mladých si do toho nenechajú rozprávať. Tímová chémia je dobrá, držíme spolu.
Réway už patrí medzi stálice hokeja na Liptove. Dá sa od útočníka, ktorého do NHL draftoval Montreal, niečo naučiť?
Samozrejme. Takmer po každom tréningu prídem za Martinom a pýtam sa ho na veci, ktoré by som mohol na svojej hre vylepšiť. Je veľmi ochotný a vždy mi poradí. Po technickej stránke patrí medzi najvyspelejších hráčov, s akými som kedy hral. Jeho rady majú pre mňa veľkú váhu.
So spoluhráčom z útoku, 20-ročným Matúšom Vojtechom patríte medzi najmladších hráčov v mužstve. Máte ako „zobáci“ aj špeciálne úlohy?
Áno, veď tak je to takmer v každom tíme. Po tréningoch zbierame puky, stierame vodu v sprchách či v kabíne umývame riady. Nesťažujem sa, keď ste mladý hokejista, patrí to k tomu.
Keď sme sa rozprávali s vtedy 15-ročným Šimonom Nemcom, vravel, že ako nováčik medzi seniormi musel upratovať aj tímový autobus. Musíte robiť niečo podobné?
To nie, chalani sú čistotní a veľmi poriadkumilovní. Žiadny bordel počas výjazdov v autobuse nenechajú.
V minulej sezóne ste stihli v Nitre štyri extraligové štarty bez získaného bodu, teraz máte v 9 zápasoch bilanciu 4 + 3. Čo hovoríte na to, že skraja sezóny patríte medzi najproduktívnejších mladých hráčov v súťaži?
Som za to vďačný, ale rozhodne sa nechcem so súčasnou formou uspokojiť. Mladý hokejista musí neustále na sebe pracovať. Pomohla mi aj tvrdá letná príprava v Nitre.
Prvýkrát som ju absolvoval s profesionálmi, boli tam známe mená, napríklad aj Michal Krištof. Veľmi mi prospela, cítil som, že som sa posunul vo viacerých aspektoch.
Ako sa zrodil váš angažmán na Liptove? Nechceli ste zostať pod Zoborom a zabojovať o miesto v prvom tíme „corgoňov?“
Riešil som to aj s vedením Nitry a zhodli sme sa, že Mikuláš bude pre mňa dobrá voľba. Zatiaľ som so svojím rozhodnutím veľmi spokojný. Hrávam dostatočný počet minút, cítim, že tréner mi dôveruje. Nič však nemám zaručené, musím pokračovať v tvrdej práci.
Foto: hockeyslovakia.sk
Liptákom šéfuje majiteľ klubu Róbert Ľupták. Čo vám povedal, keď ste prvýkrát vkročil do kabíny?
Že všetko mám vo svojich rukách. Vravel, že podľa toho, ako sa budem snažiť a pracovať na tréningoch, podľa toho dostanem minúty na ľade. Jeho slová sa potvrdili. Každý z mladíkov, nielen ja, si dôveru trénera musí zaslúžiť.
Ľupták je podľa viacerých kontroverznou postavou slovenskej extraligy. Ako na vás zapôsobil?
Nemôžem na neho povedať zlé slovo. Doteraz som s ním nemal žiadnu negatívnu skúsenosť. Drží slovo, za mňa je to férový chlap.
Máte za sebou skúsenosť v zámorskej juniorke. Čo vám to dalo?
Odišiel som do Ameriky ako najproduktívnejší hráč našej juniorskej súťaže, ale tam mi ukázali, že som nikto a že všetko si musím vybojovať. Nič som nedostal zadarmo. Na prvom kempe bolo cez 400 hráčov, potom sa ich počet okresal. Prvá sezóna mi celkom vyšla, ale potom som sa cez leto zranil a mesiac som takmer nemohol nič robiť.
Bolo to pre mňa náročné obdobie, pretože do prípravy som dal maximálne úsilie. Podržali ma rodičia a blízki, patrí im za to vďaka. Do tímu som sa vrátil, ale keďže som bol po zranení a nemal som dostatočne natrénované, preradili ma na farmu. Odtiaľ už bola len malá šanca dostať sa na univerzitu, čo bol môj cieľ, takže som radšej zvolil návrat na Slovensko.
Čítajte viac Cíger ich nazval hanbou a poslal do r..i, Pardavý sa pýtal, či sú na inom hokeji. Trénerov vyjdú útoky na rozhodcov draho
Neľutujete predčasný odchod zo zámoria?
Vôbec. Hokejovo napredovať sa dá aj na Slovensku. V Mikuláši som maximálne spokojný.
Na Liptove je krásna príroda. Stíhate popri hokeji aj turistiku?
To nie, veľa času nazvyš nemáme. Ale s Matúšom Vojtechom chodíme pred zápasmi na dlhšie prechádzky, trochu vyvetrať hlavu. Našou obľúbenou destináciou je Jasná, je tam veľmi pekné prostredie.
Medveďa ste ešte nestretli?
Nie a verím, že to tak zostane.
V piatok váš čaká súboj v Bratislave proti rozbehnutému Slovanu, ktorý rovnako ako Mikuláš ťahá víťaznú sériu. Ako uspieť proti belasým?
Na zápas sa veľmi teším aj pre to, že na Nepelovom štadióne som už niekoľko rokov nehral. Verím, že sa ukážem v čo najlepšom svetle. Najdôležitejšie však bude, aby sme uspeli ako tím. Sezóna je dlhá, každý bod sa počíta.
