Kariéru mu brzdili zranenia. Od novej sezóny bude brankár Roman Durný (27) pôsobiť v Michalovciach.
„Moju zámorskú etapu hodnotím ako krátku. Neukázal som všetko, čo som mohol. Hlavou som nebol správne nastavený. Ak by som dostal druhú šancu, rozmýšľal by som inak. Získal som však cenné skúsenosti, ktoré využijem,“ vraví.
Snívate ešte o návrate do Ameriky?
Na základe mojich posledných troch sezón by som chcel všetkým neprajníkom v prvom rade ukázať, že môžem byť stabilná jednotka, na ktorú sa dá spoľahnúť. Cieľom je zabojovať o top európske súťaže. Ak zažijem úspešnú sezónu, všetko je možné.
Ako mladý 22-ročný brankár ste odchytali v rámci hosťovania niekoľko zápasov aj za Slovan. Bola to pre vás veľká škola?
Priznám sa, že som si to užíval. Konečne som zažil klub, v ktorom je na hráčov výrazný tlak. Dovtedy som chytal väčšinou v juniorke. Hráte si svoje a aj keď vás tréner pokarhá, urobíte v ďalšom zápase dobrý výsledok a idete ďalej. Na Slovane som prvýkrát reálne zažil, aké je to mať tlaky od vedenia.
Vravte.
Počas prípravy sme mali zápas v rámci Slovenského pohára. Hrali sme v Nitre a po výhre 6:5 za mnou prišiel na druhý deň manažér do šatne. Sadol si vedľa mňa, kým som sa prezliekal a začal mi dávať „sódu.“ Hovoril, že päť gólov je veľa. Neskutočne mi nakladal. Potom sa iba s úsmevom postavil, buchol ma po stehne a povedal: „Veď je to iba príprava, nie?“
Bola to pre mňa dobrá škola. Konečne som zažil tlak, aké je to hrať za ambiciózny tím. Potom som aj vďaka slovinskému trénerovi brankárov Petrovi Skrabeljovi naladil formu, ktorú som si preniesol do Ameriky a udržal som si ju až do konca sezóny. Bola to zatiaľ moja najlepšia sezóna v profesionálnej kariére.
Cítili ste vtedy najväčšiu šancu prebojovať sa do AHL, odkiaľ je to do profiligy už len na skok?
Presne tak. Bohužiaľ, nemal som šťastie. Vravel som si, že možno to vyjde ďalší rok. Potreboval som iba potvrdiť, že na to mám. Myslím si, že šanca by určite prišla, pretože viacero chalanov povolali z nášho tímu hore. Nevyhli sa mi však zranenia a prakticky celú sezónu som strávil v nemocnici.
Navyše ste mali silnú konkurenciu v českom brankárovi Lukášovi Dostálovi…
Keď ho draftovali a prišiel k nám do klubu, hneď som videl, že je neuveriteľne našlapaný. Dal som si za cieľ, že ho musím minimálne dobehnúť, ak chcem mať šancu udržať sa v zámorí.
Som rád, že stále sme zostali v kontakte. Občas si napíšeme a pošleme zopár „memečiek.“ Je to super chalan a teším sa, že sa mu v kariére darí.
Hokejovo ste vyrastali v Liptovskom Mikuláši, z ktorého ste odišli do projektu reprezentačnej dvadsiatky. Nechceli ste odísť už skôr?
Keď som bol v deviatom ročníku, pokúšal som sa odísť. Stroskotalo to na mame, ktorá si nedokázala predstaviť, že pôjdem tak skoro preč z domu. Spätne hodnotím, že zostať v Mikuláši bolo najlepšie rozhodnutie, aké som mohol spraviť.
Čítajte viac Je hanba, koľko peňazí ide na reprezentáciu. Vo vedení SZĽH sú blázni, do hokeja nedali ani korunu. Pozrite sa, ako to funguje v Česku
Ako 14-ročnému chalanovi mi mohlo niekde „prepnúť“ a ktovie, ako by to dopadlo. V Mikuláši som zostal v doraste a juniorke ako prakticky jediný brankár v tíme, takže som si schuti zachytal. Navyše som trénoval občas aj s áčkom. Myslím si, že mi to pomohlo.
Aj vďaka tomu ste sa predstavili na MS do 18 rokov. Vnímali ste to ako zlom v kariére?
Moje výkony sa zapáčili vtedajšiemu trénerovi osemnástky Petrovi Mikulovi. Podržal ma pri nominácii. Po šampionáte som išiel do dvadsiatky, kde mi dal šancu tréner Ernest Bokroš. Za dva roky som odchytal plný počet extraligových zápasov.
Boli to skvelé a bezstarostné časy. Nič iné iba spánok, jedlo a hokej. Ako brankárovi mi to dalo nesmierne veľa. Najmä vďaka tomu som potom odišiel do Ameriky. Viezol som sa na pozitívnej vlne.
V roku 2018 vás draftoval Anaheim. V zámorí vás však pribrzdili zranenia i ďalšie okolnosti. Čo chýbalo, aby ste sa dostali vyššie?
Prvý rok som si tam spravil dobré meno. V klube sa zmenilo vedenie z jednej sezóny na druhú. Cítil som dôveru manažérov i trénera. Napriek tomu, že som mal za chrbtom kvalitnú brankársku dvojku, stále ma podržali.
Trochu som v hlave bojoval s tým, že kolegovia z Anaheimu alebo z iných klubov už chytávali mužskú súťaž, zatiaľ čo ja som chytal „len“ v USHL. Cítil som, že som už na danú ligu starý. Na samotný draft mám však pekné spomienky.
Foto: SITA, Martin Havran
Bol som vtedy v Mikuláši. Ján Laco organizoval brankársky kemp. Deti, ktoré tam boli s nami, to sledovali na mobile viac ako ja (smiech). Tesne predomnou draftovali ďalšieho slovenského brankára Dávida Hrenáka.
Kým som si pozrel, kto si ho vybral, už mi volal môj agent, že som draftovaný. Deti okolo mňa začali výskať od radosti. Bol to pekný moment.
Začali ste vtedy intenzívnejšie snívať o NHL?
Samozrejme. Navyše, ešte kým som bol v juniorke, za mnou prišiel asi päťkrát za sezónu tréner brankárov z Anaheimu. Neustále sme boli v kontakte. Posielal mi tréningový plán. Všetko fungovalo fantasticky.
Pokračovalo to aj neskôr, keď som bol už v profesionálnom hokeji. Potom prišli tie nešťastné zranenia, ktoré mi prakticky zobrali dva roky z trojročnej zmluvy. Kompletne som odchytal iba jediný ročník. Napokon to dopadlo tak, že som sa po piatich rokoch v Amerike vrátil späť do Európy.
Od novej sezóny budete pôsobiť v Michalovciach. Akú veľkú rolu zohral v prestupe športový manažér Peter Tirpák, ktorého ste poznali z Humenného?
Veľmi významnú. Hneď po sezóne sme sa začali baviť o možnom angažmáne. Spolupracovali sme vyše roka, ak beriem do úvahy aj záver postupovej sezóny 2022/2023. Vedeli sme, čo môžeme jeden od druhého očakávať. Spolu sme veľa zažili.
Čítajte viac Steel Aréna prešla premenou, po ktorej všetci volali. Šéf košickej haly reaguje na fámy o rekonštrukcii pred MS, vyzdvihol Šatana s Lažom
Predošlý súťažný ročník vám z tímového ani individuálneho hľadiska zrejme nevyšiel podľa predstáv. V čom bol hlavný problém?
Hodnotí sa mi to naozaj ťažko. Skoro polovicu sezóny som bol opäť vyradený pre zranenie. Bohužiaľ, z play off sme vypadli omnoho skôr, aké boli naše predsezónne ciele. Pozerám sa na to s ťažkým srdcom.
Aktuálne sa pripravujem v Liptovskom Mikuláši a robím všetko pre to, aby som zostal zdravý. Sezóny, ktoré by som chcel hodiť za hlavu, sa mi už nejako začínajú nabaľovať.
Viete už, akú pozíciu by ste mali mať v Dukle?
S Vladimírom Glosárom i Davidom Borákom sme podobné ročníky. Všetci sme ako brankári ešte relatívne mladí. Mali by sme začať na rovnakej štartovej čiare a počas sezóny sa uvidí, kto bude mať najlepšiu formu.
Aspoň tak mi to povedali manažér a tréner Juraj Faith. Poznám viacero chalanov z tímu. Verím, že nás čaká úspešná sezóna.
