Všetko však prekazilo zranenie, ktoré ho pripravilo o účasť v rozhodujúcom boji o titul i na MS. Z rovnakého dôvodu Samuel Buček odmietol ponuky na zmenu pôsobiska a zotavuje sa v materskom klube.
„Chceli ma v zahraničí aj v Slovane, ale rozhodol som sa, že zostanem doma,“ vysvetľuje elitný útočník.
Väčšina hokejistov v týchto dňoch naplno zaberá v letnej príprave. Ako vyzerajú vaše dni?
Podobne ako u ostatných chalanov, ale s tým, že sa podrobujem rehabilitácii a trénujem v rámci možností to, čo môžem. Cvičenia mám nastavené od nášho kondičného trénera.
Rozhovor s Tomášom Marcinkom: Košice ma pustili do sveta, ale domov mám v Bratislave. Manželku obdivujem, šport je férovejší ako politika
Kedy vás fanúšikovia opäť uvidia na ľade?
Ťažko povedať, sú to hypotetické dohady. Uvidíme, ako bude noha reagovať na cvičenia a tréningovú záťaž. Urýchľovať nič nebudem, zranenie chcem naplno doliečiť tak, aby som bol opäť stopercentne zdravý a mohol si užívať hokej.
Pre vás prvé vážnejšie zranenie v kariére. Je to pre športovca náročné, keď nemôže robiť to, čo miluje?
Každý hokejista chce hrať. Keď nemôže, nie je spokojný. Nie je to ľahká situácia, ale snažím sa ju brať pozitívne. Mám viac času na rodinu, manželku a synčeka, viac sa im môžem venovať. Rád by som nastúpil na ľad čo najskôr, ale teraz musím prijať realitu. Všetko sa vždy deje z nejakého dôvodu.
Ťahalo vás to na ľad, keď ste z tribúny sledovali spoluhráčov počas finálovej série s Košicami?
Presne tak. Sledovať finále ako divák bolo náročné, pretože s chalanmi mám za tie roky už niečo odohraté, tvoríme skvelú partiu a veľmi som im chcel pomôcť. Držal som im palce, snažil som sa byť morálnou podporou aspoň v kabíne. Dralo mi ruky i nohy, aby som mohol naskočiť na ľad, ale okolnosti boli proti.
Čítajte viac Rodičia museli klamať, inak by nehral. Keď urobil to, čo bývalý kapitán Slovákov, dočkal sa obrovskej kritiky
Dá sa sezóna zakončená striebrom považovať za úspešnú?
Za mňa nie. Mali sme na to, aby sme vyhrali titul, ale stali sa rôzne okolnosti a trofej, ku ktorej sme boli blízko, sme napokon nezískali. Do sezóny som išiel s tým, že chcem obhájiť prvenstvo z predchádzajúceho ročníka, čiže striebro je menší neúspech.
Verím, že trpkosť, ktorú sme zažili po prehre v rozhodujúcom siedmom zápase, využijeme ako motiváciu na to, aby sme boli v novej sezóne opäť úspešní.
Nitra má z posledných desiatich sezón osem medailí vrátane dvoch titulov. Je úspešná aj napriek tomu, že spomedzi extraligových klubov dáva najväčší priestor mladým domácim hráčom. Čo sa robí pod Zoborom inak ako u konkurencie?
Už dlhšie platí, že manažment robí výbornú prácu pri výbere hráčov. Keď si mladý hokejista zaslúži šancu, dostane ju v značnom rozsahu, a už je len na ňom, či ju využije. Chalani, ktorí prichádzajú do áčka, sú na prechod fyzicky i mentálne nastavení, čo je ich výhoda.
Všeobecne na Slovensku už nemáme toľko talentov ako kedysi a preto je dôležité, aby boli kompetentní s mladými hráčmi trpezliví a zodpovedne s nimi pracovali.
V mojom prípade to bolo rovnaké. Keď som sa vrátil z Ameriky do rodnej Nitry a išiel hrať mužský hokej, na začiatku som sa nevedel presadiť. V prvých tridsiatich zápasov som mal na konte len pár bodov, ale potom som sa chytil a strieľal gól za gólom. Aj vtedy sa ukázalo, že v klube boli so mnou trpezliví a verili v moje kvality.
Foto: fb hk nitra
Veľa sa hovorilo o vašom odchode do zahraničia, ale napokon zostávate v Nitre. Prečo?
Mal som ponuky od zahraničných i domácich klubov. Rozhodoval som sa však aj na základe toho, že som momentálne zranený. Chcem sa dať dokopy v známom prostredí.
S vedením som sa dohodol na jednoročnom kontrakte, čo beriem ako najlepšie riešenie pre mňa i moju rodinu. Nesústredím sa na to, čo bude potom. Urobím maximum, aby som sa vrátil na ľad čo najlepšie pripravený a pomohol tímu k úspešnej sezóne.
Odborníci vás chválili, že ste sa stali komplexnejším hráčom. Zmenili ste niečo na svojej hre?
Nič extra. Len som veľmi chcel a snažil sa, aby sme boli úspešní. Prišiel som na štadión a chcel som byť najlepšou verziou samého seba. Samozrejme, že v dnešnom hokeji byť komplexný hráč je veľká výhoda, takí hokejisti sú najviac žiadaní.
Do extraligy ste vstúpili ako 16-ročný benjamínok, teraz máte o desať rokov viac. Ako sa za ten čas súťaž zmenila?
Je kvalitnejšia a určite rýchlejšia. Hokej sa vyvíja. Keď som hral extraligu ako tínedžer, štýl bol úplne iný. Prednosť dostávali predovšetkým starší hráči. Teraz je to iné. V extralige je viac mladíkov, čo ju zrýchlilo. Chodí sem veľa dobrých zahraničných hráčov, čo prispieva k zvýšenej kvalite. Súťaž je vyrovnaná, každý môže vyhrať nad každým, zápasy často rozhodujú detaily.
Počet legionárov sa upravil zo siedmich na šiestich. Ako to vnímate?
Je to dobrá správa predovšetkým pre mladých hráčov, ktorí dostanú viac priestoru, môžu sa zlepšovať a posunúť sa do lepších líg či do reprezentácie. Tiež platí, že liga bude mať ešte vyššiu kvalitu, keďže kluby si dajú záležať, akých importov si vyberú. Z dlhodobého hľadiska by som privítal, ak by počet legionárov klesol na päť. To je ideálny scenár.
Pod Zoborom budú s Bučekom trpezliví
Vedenie Nitry vyjadrilo spokojnosť s faktom, že kľúčový hráč zostane pod Zoborom aj v ďalšej sezóne.
"Naša pôvodná dohoda so Samom bola taká, že po dvoch sezónach u nás sa posunie do zahraničnej ligy. Všetko sa do bodky naplnilo. Avšak zhodou viacerých okolností, ale najmä jeho nešťastným zranením v závere sezóny napokon z jeho zahraničného angažmánu zišlo. Nič sa však zásadne nemení, iba sa všetko posunie o rok.
Sme radi, že Samo u nás zostane minimálne ešte jednu sezónu, aj keď musíme počítať s jeho absenciou na jej začiatku. Budeme trpezliví pri jeho rekonvalescencii a veríme, že Samo po zranení nadviaže na svoje úspešné sezóny u nás,“ uviedol prezident HK Nitra Miroslav Kováčik na klubovom webe.
V Nitre zažil prelomovú sezónu Sebastián Čederle, dostal sa aj na MS. Ako hodnotíte jeho progres?
„Čeďo“ je skromný, pracovitý chalan, ktorý drie každý deň. Podával kvalitné výkony a miesto v tíme si zaslúžil. Tiež patrí medzi hráčov, s ktorými boli v našom klube trpezliví. Počas prvých sezón sa oťukával, teraz to už bolo iné. Vlani sme spolu vyhrali titul, v tomto ročníku hral opäť dobre a dostal sa aj na svetový šampionát.
Prístup, aký pri ňom ukázali v Nitre, by k hráčom mali mať aj iní manažéri. My Slováci sme takí, že chceme všetko hneď, ale tak to nefunguje. Musíte človeku ukázať, že máte v neho vieru, poskytnúť mu čas. Tak u nás pracujú Tomáš Chrenko (generálny manažér, pozn. red.) či Miroslav Kováčik (prezident).
Čederle napriek tomu, že bol nováčik, patril v Štokholme medzi najlepších hráčov slovenského mužstva. Prekvapilo vás to?
Vôbec. Predvádzal rovnakú hru ako v klube. Hral výborne dopredu i dozadu, bol silný na vhadzovaniach. Odohral som s ním dve sezóny, viem, čoho je schopný. Rozhodne ukázal, že má na to, aby hral na medzinárodnej scéne.
Čo hovoríte na to, že Slováci obsadili 11. priečku?
Chalani dali do toho maximum, v rámci svojich možností robili, čo mohli. Nie každý šampionát sa vydarí, v hokeji to tak niekedy chodí – raz ste hore, raz dole. Určite by som situáciu nebral tragicky.
Ďalšie MS budú lepšie, pretože za posledné sezóny máme silné ročníky, aj v mládežníckych výberoch. Je tam veľa kvalitných a šikovných chalanov, ktorí by mohli dostať šancu a potom sa postupne môžu vypracovať medzi opory národného tímu v ďalšom období. Čakajú nás dobré roky.
Medzi mladé talenty patrí aj váš ďalší spoluhráč Tomáš Pobežal, ktorý by mal byť podľa predpokladov najvyššie draftovaným Slovákom na blížiacom sa drafte NHL. Je príkladom toho, že hráč nemusí odísť do zahraničia a môže sa vypracovať na vysoko hodnotený prospekt aj v domácich podmienkach?
,Pobe" je taký náš zákusok. (úsmev) Je skvelý hokejista, vynikajúci chalan do kabíny, neustále sa usmieva, všetci ho máme radi. Draft je dôležitý, ale nie je kľúčový. V dnešnej dobe sa bežne stáva, že do NHL sa dostanú aj nedraftovaní hráči. Tomáš je veľmi poctivý, pred tréningom či po ňom robieva veci navyše. Dostal príležitosť, správne sa jej chopil. Hokejovým umom a danosťami, ktoré má, sa môže pochváliť len zopár hráčov.
Keď ho draftujú, ešte viac ho to povzbudí do ďalšej práce. Bude o krok bližšie k tomu, aby sa dostal tam, o čom snívajú všetci mladí hokejisti – do NHL. Každý hráč má vlastnú hokejovú cestu, ktorú si vyberie.
Ak povieme, že vy máte ešte riadny kus hokejovej cesty pred sebou, budete súhlasiť?
Áno. Ešte minimálne dvanásť sezón by som chcel hrať a verím, že najlepšie hokejové roky má ešte len čakajú. Takto to beriem a chcem, aby to tak bolo.
Čítajte viac Do Šatana si nekopnem, lebo teraz je taký trend. Kritizujú ho amatéri, ktorí boli predtým poľovníci