Po neúspechu v play off síce zavládlo sklamanie, ale hokejisti Spišskej Novej Vsi na čele s kapitánom Branislavom Rapáčom sa už poctivo pripravujú na nový ročník.
„Dnešnú porciu v posilňovni mám za sebou, môžem sa vám venovať,“ reagoval 31-ročný útočník, keď sme ho včera požiadali o rozhovor.
Cvičíte podľa seba alebo máte odporúčania fyzioterapeutov či trénerov?
Trénujem spolu s Dávidom Romaňákom a Martinom Knižkom podľa plánu kondičného kouča z Anglicka, ktorého rady naprieč Európou využíva viacero hráčov. Jeho online tréningy nám „sadli“.
Rozhovor s Tomášom Marcinkom: Košice ma pustili do sveta, ale domov mám v Bratislave. Manželku obdivujem, šport je férovejší ako politika
Prospievajú vám nové metódy?
Dávid využíval tréningy toho kouča už počas sezóny a cítil sa dobre. Vyskúšal som ich aj ja a zatiaľ som spokojný – je to niečo iné, zaujímavé. Netreba sa báť noviniek. Hokej sa veľmi rýchlo vyvíja. To, čo platilo pred troma rokmi, už teraz neplatí. V zahraničí sa trénuje lepšie, efektívnejšie. Ak nechceme, aby nám svet úplne uletel, mali by sme sa prispôsobiť.
Stále platí, že letná príprava je medzi hráčmi neobľúbená?
Bolo to tak predovšetkým v minulosti. Zvyčajne sa trénovalo dvojfázovo. Ráno ste boli na tréningu tri hodiny, ďalšie tri popoludní. Tréneri zo starej školy zastávali pravidlo, že čím viac vám „naložili“, tým lepšie. Kedysi sme trénovali, akoby sme boli triatlonisti a nie hokejisti.
Ale trend sa zmenil. Viac sa dbá na dynamiku, strečing a „core“ cvičenia, ktoré vám pomáhajú aj k tomu, aby ste predišli zraneniam. Nie je dôležitý objem cvičenia, ale jeho efektivita.
Je o vás známe, že nie ste fanúšik behania. Prečo?
Beh mi nevadí, ale som v ňom slabý. Väčšina chalanov je ďaleko predo mnou.

Behá sa ľahšie v posilňovni na páse alebo vonku so psom?
Určite druhá možnosť. Beriem to tak, že behanie nemám rád, ale naša fenka si to užíva. Robím to aj pre ňu.
Beh na dlhú trať je aj základná časť extraligy. Vlani vám vyšla, prvýkrát v klubovej histórii ste sa tešili z prvého miesta. Ako s odstupom času hodnotíte tento úspech?
Na jednotku s hviezdičkou. Prekonali sme očakávania. Bohužiaľ, na play off sme neboli mentálne pripravení a keď sa k tomu pridali zranenia, tak sme skončili už v prvom kole. Nevravím, že sme súpera podcenili, ale trochu sme si mysleli, že sa zdolá sám. Kvalitu na postup do semifinále sme určite mali.
Vezmete si z neúspešného play off lekciu do ďalšej sezóny?
Rozhodne áno. Pre nás všetkých to bola obrovská škola. Liga je veľmi vyrovnaná, rozdiely medzi tímami sú minimálne. Spoliehať sa na to, že sme skončili po základnej časti na prvom mieste a že tým pádom budeme mať vo vyraďovačke nejakým spôsobom uľahčenú cestu, nie je správne.
Počas prvých zápasov série proti Zvolenu sme boli hlavami inde a doplatili sme na to. Nerobíme však z toho veľkú tragédiu. Poučili sme sa a ideme ďalej.
Pre vás to bola životná sezóna čo sa týka produktivity. Čo to znamená? Ste v tridsiatke iným hráčom ako pred dekádou?
Stopercentne áno. Každý z nás v určitom veku zistí, aký je hokejista. Niekto má viac talentu, iný menej. Nepatrím medzi hráčov, ktorí dostali do „vienka“ veľa talentu, pozíciu na ľade som si musel vydrieť.
Predtým som sa zbytočne až príliš snažil hrať hokej, na ktorý som nemal. Teraz robím veci, v ktorých som prospešný a efektívny. Druhá vec je, že som lepšie natrénovaný a hokeju dávam viac, ako tomu bolo v minulosti.

Budete mať podobné ofenzívne chúťky aj pod novým trénerom Petrom Oremusom?
Záleží od toho, čo bude odo mňa vyžadovať. Nesústredím sa na góly či asistencie. Budem robiť všetko tak, aby som bol pre tím čo najprospešnejší.
Nedávno ste predĺžili zmluvu o ďalšie tri roky. Znamená to, že fanúšikovia vás už neuvidia v inom drese?
Po sezóne som si uvedomil, že mám poslednú príležitosť skúsiť niečo iné. Vek, ktorý mám, je hraničný pre eventuálny odchod za hranice. Mal som na stole veľmi zaujímavú ponuku, hlava mi pracovala a zvažoval som, či to vyskúšam. Napokon som sa rozhodol, že zostanem.
Nevedel by som spraviť bratovi, že odídem. Predovšetkým on vybudoval klub a vytiahol ho tam, kde sme teraz. Pridal som sa k nemu a stal sa súčasťou našej cesty. Srdce mi nedovolilo odísť. Tým pádom sme sa bratom dohodli, že zmluva bude na viac sezón, čo je znamenie, že kariéru dohrám na Spiši.
Prezradíte, kto vás lanáril?
Jeden klub z českej extraligy.
Je pre hráča náročné pripustiť si, že dvere do zahraničia sa natrvalo zavreli?
Nebral som to tak. Spočítal som si plusy a mínusy a Spišská mi vyšla ako najlepšie riešenie. Projekt, ktorý tu budujeme, je hodnotnejší a má väčší zmysel ako moje osobné ambície. Rozhodol som sa a neľutujem to. Verím, že minimálne tri roky potiahnem v kvalite a budem pre mužstvo platným hráčom.
Zostane vám kapitánske céčko aj po príchode Mareka Viedenského?
Viem, že to fanúšikovia rozoberali, ale za mňa to nie je téma. Ak by som nemal byť kapitánom ja, tak mi to vychádza na Dávida Romaňáka. Je to chalan, ktorý tu je sedem rokov, plní úlohu asistenta kapitána, vypracoval sa aj do reprezentácie.
K Marekovi mám veľký rešpekt, klobúk dole pre jeho kariérou, je to skúsený hráč a čo viem, tak aj príkladný líder. Ale nie je v našej klubovej DNA, aby sme hráča, ktorý k nám príde prvý rok a nie je náš odchovanec, vybrali za kapitána.
Popri hráčskych povinnostiach plníte aj úlohy funkcionára. Zháňajú sa peniaze od sponzorov a hráči do tímu ľahšie, keď ich oslovujete ako víťazi základnej časti?
Ekonomickú stránku má na starosti brat Richard ako generálny manažér, ja a športový manažér Rado Heizer sa venujeme výberu hokejistov. Čo sa ich týka, tak áno, dosiahnuté kvalitné výsledky sú plus. Hráči tiež vedia, že dostanú to, čo majú na papieri, u nás výplaty nemeškajú.
Zháňanie peňazí je stále náročné a teraz možno aj náročnejšie, keďže ekonomická situácia na Slovensku nie je dobrá a premieta sa to aj do športu. O každé euro musíme extrémne bojovať, na rozdiel od niektorých iných klubov nemáme generálneho sponzora. Ani ja s Richardom ako majitelia nie sme extra bohatí ľudia. Je to mravčia práca, ale vďaka našim sponzorom dokážeme fungovať a posúvať klub vpred.

Ako ste zatiaľ spokojní s tvorbou kádra na novú sezónu?
Slovenské jadro viac-menej zostane pokope. Vždy obmeníme jedného-dvoch Slovákov, ale v tomto smere nerobíme veľké zásahy. Fungujúce gro domácich hráčov, ktorí sa poznajú a majú víťaznú mentalitu, je jedným zo znakov nášho úspechu.
Zatiaľ prišiel Marek Viedenský, brankár Denis Godla, vrátil sa Matej Giľák a získali sme Artura Turanského z NCAA, o ktorého sme mali veľký záujem. Spomedzi zahraničných hráčov máme zatiaľ podpísaného Oliviera Archambaulta.
Počet legionárov sa znížil na šesť. Je to dobrá správa pre extraligu?
Áno aj nie. V danej situácii je to komplikácia, pretože kvalitných Slovákov je nedostatok a ťažko sa zháňajú. Lenže treba sa na to pozerať zo širšej perspektívy. Jediný spôsob, ako si vychováme domácich hráčov, je, že budú dostávať viac priestoru.
Videli ste aj na MS v Škandinávii, že reprezentácia mala problémy zložiť obranu. V defenzíve nastúpili hráči, ktorí v domácej súťaži neboli rozdieloví. V slovenskej lige musia hrať kľúčovú úlohu Slováci. Doteraz to tak nebolo, platilo to aj u nás v Spišskej a je na čase, aby sa to zmenilo
Keď sa rozprávame o MS, Dávid Romaňák odohral v Štokholme len jeden zápas, ale zrejme to bola pre neho skúsenosť, z ktorej bude ťažiť v ďalšej kariére. Súhlasíte?
Určite áno. Chodím s ním teraz na ľad a je vidieť, že sa posunul. Mesiac bol súčasťou národného tímu, kde trénoval so šikovnými spoluhráčmi a pod vedením kvalitných trénerov. Dávid nabral sebavedomie, viac si verí. Pre neho i pre nás je to veľké plus. Som presvedčený, že sa to ukáže aj na jeho výkonoch v novej sezóne.
Je jedenáste miesto Slovenska na MS reálnym zobrazením kvality mužstva?
Podľa mňa nie. Poviem názor, ktorý zrejme nezdieľa väčšina ľudí v našej hokejovej komunite. Poznám ligy, v ktorých hrajú Rakúšania či Lotyši. Keď si zoberiete Rakúšanov, v akých súťažiach pôsobia a aké majú pozície v jednotlivých kluboch, tak naše mužstvo bolo podstatne kvalitnejšie.
Čo sa týka Lotyšska, malo lepšiu obranu ako my, ale spomedzi útočníkov by sa piati-šiesti do slovenského tímu ani nezmestili. Na papieri to mal byť vyrovnaný zápas. So všetkým rešpektom a aj napriek početným ospravedlnenkám mala byť predvedená hra mužstva lepšia. Potenciál tímu bol rozhodne väčší.
Z čoho pramenila žalostná ofenzívna produktivita?
Strieľanie gólov je veľa o hlave a mentálnom nastavení. Ak k tomu pripočítame to, že chýbali lídri, ktorí by potiahli mužstvo v kľúčových momentoch, potom sa chalani v útoku trápili. A to nie je tak, že nám chýbali kvalitní ofenzívni hráči. AHL je výborná súťaž, možno tretia-štvrtá najlepšia na svete. O hráčov z nej je v Európe veľký záujem.
Ideálny príklad je Marián Studenič, ktorý mal v AHL 40–50 bodov za sezónu, prišiel do špičkového tímu silnej švédskej ligy a produkoval bod na zápas. Dalibor Dvorský sa dokázal presadiť v AHL, patril medzi najlepších hráčov svojho mužstva. V zápasoch zámorskej súťaže nastupoval proti oveľa kvalitnejším hráčom, akým čelil na MS. Z toho vyplýva, že na papieri sa mal presadiť proti Rakúšanom či Francúzom, ktorí na súťaž ako AHL nemajú. V prípade Slovákov však išlo o súhrn viacerých okolností, ktoré nefungovali. Ale chýbajúca kvalita to rozhodne nebola.

Veľa sa hovorí o zdvojenej funkcii pre Miroslava Šatana. Mal by podľa vás delegovať pozíciu generálneho manažéra na niekoho iného?
Po MS sa na neho zvalila brutálna vlna kritiky aj od ľudí, ktorí sú úplní amatéri. Predtým boli poľovníci, teraz sú akože odborníci na šport. Určite nebudem ďalší, kto si do Mira „kopne“, pretože teraz je taký trend. Áno, komunikácia s hráčmi mala byť iná a nevravím, že treba za nimi cestovať po svete. Možno by stačila komunikácia na mesačnej-dvojmesačnej báze, hráčom dobre padne, keď vedia, že je o nich záujem.
Na druhej strane, Miro musí najlepšie vedieť, či stíha obe funkcie. Byť prezidentom zväzu a generálnym manažérom reprezentácie musí byť extrémne náročné časovo i mentálne. Zrejme by mu pomohlo, ak by časť povinností odovzdal niekomu inému. Ale to, či má Miro Šatan jednu, dve alebo viacero funkcií, rozhodne nie je hlavným problémom slovenského hokeja.
Ten je aký?
Kvalita dorasteneckých a juniorských súťaží. Za mňa to je alfa a omega. Pokiaľ sa v tomto smere neposunieme ďalej, tak všetko okolo je druhoradé. V posledných rokoch sme sa tešili z vysoko draftovaných hráčov do NHL. I ja verím, že z nich vyrastú budúce hviezdy zámorského či európskeho hokeja.
Lenže 90 percent z nich sú produktmi rodičov, zahraničných klubov alebo HK Nitra. Chalani z Nitry ako Nemec, Sýkora či Pekarčík museli preskakovať kategórie, aby sa mohli zlepšovať. Aby boli v konkurenčnom prostredí, vždy museli hrať o dve kategórie vyššie, ako vekom patrili.
Ako zvýšiť kvalitu mládežníckych súťaží?
Treba do nich naliať peniaze. Pri mládeži musia byť profesionálni tréneri, ktorí sa budú venovať deťom na plný, nie na polovičný úväzok. Talenty musia mať vytvorené kvalitné podmienky. Tie, v ktorých momentálne trénuje naša mládež, sú rovnaké posledných 20 rokov. Hokej sa však vyvíja a pokiaľ chceme stíhať, musíme so svetom držať krok.