Hokejisti Žiliny pod vedením Milana Bartoviča nadviazali na kvalitné výkony zo základnej časti a po vyradení Banskej Bystrice postúpili do extraligového semifinále.
Od zajtra ich v boji o účasť vo finále čaká obhajca titulu z Nitry.
Vaše slová, že Žilina má naviac ako na štvrťfinále, sa potvrdili. Z čoho pramenili?
Vychádzal som z našich výkonov, ktoré sme predvádzali počas celej základnej časti. Každý deň som videl, ako mužstvo tvrdo pracuje, ako sa hráči navzájom dopĺňajú. Vytvorili výborný kolektív, ktorý sa správne nastavil na štvrťfinále.
Vedeli sme, že Banská Bystrica je veľmi silný súper s výborným trénerom Vladimírom Országhom. Snažili sme sa však sústrediť predovšetkým na seba. Hoci séria skončila výsledkovo pomerne jasne, vôbec nebola ľahká. Zobrala nám veľa síl, ale sme radi, že sme ju zvládli.
Verili ste tímu aj po debakli 0:8 v druhom zápase na domácom ľade?
Také veci sa stávajú. Na konci dňa to bol len jeden bod pre súpera. Vedeli sme, kde sme chybovali a prečo zápas skončil takým výsledkom. Debakel sme zahodili za hlavu a sústredili sa na ďalší zápas.
Vysoká prehra nám paradoxne pomohla, mužstvo výborne zareagovalo a vyhralo nasledujúce tri zápasy. Čiže dá sa povedať, že facka v podobe výsledku 0:8 nám vyhrala sériu.
VIDEO: Budú hokejové MS 2029 na Slovensku?
Po poslednom zápase ste s Vladimírom Országhom zostali na ľade v krátkom rozhovore. Čo vám povedal?
Žiadne veľké debaty to neboli. Vlado nám poďakoval za férovú sériu a pogratuloval k postupu. Rešpektujem ho, je to výborný kouč.
Experti chvália Žilinu za to, že do extraligy priniesla nový vietor vďaka rýchlemu a aktívnemu hokeju. Je to hlavná zbraň vášho tímu?
Áno, ale neudialo sa to zo dňa na deň. Od augusta sme nastavili tréningový proces, v ktorom sme sa sústredili predovšetkým na rýchlosť a intenzitu.
Hráči si tieto atribúty osvojili a z toho sme potom čerpali. Musím pochváliť aj brankárov, obaja chytali a chytajú veľmi dobre. Ako som už spomenul, veľmi dôležitý je aj dobre fungujúci kolektív.
Mužstvu neublížil ani odchod Nicka Jonesa do Pardubíc. Aké je to pre trénera, keď stratí najlepšieho hráča?
Rozhodne to nebolo jednoduché. Na druhej strane, nechceme byť klub, ktorý bude brániť hráčom posúvať sa do lepších líg. Pardubice sú jeden z top tímov v Európe. Nick dostal ponuku, najskôr chcel u nás zostať, ale potom si uvedomil, že je to pre neho až príliš veľké lákadlo.
Nerobili sme mu problémy, navyše, dostali sme za neho slušné odstupné. Naše vedenie výborne zareagovalo, keď sa dohodlo s Liptovským Mikulášom a za Jonesa prišla dvojica Daniel Tkáč, Brendan Ranford. V Jonesovi sme stratili výborného hráča a charakterného človeka, ale získali sme vhodné náhrady.
Žilina bola doteraz skôr futbalové mesto. Čo hovoríte na podporu fanúšikov?
Je úžasná. Už ku koncu základnej časti sa nám niekoľkokrát podarilo vypredať zimný štadión, čo na Slovensku nie je pravidlom. Aj v play off je atmosféra výborná. Počas celého roka je vidieť, že ľudia v Žiline sa vážia, že do mesta sa vrátil extraligový hokej.
Samozrejme, že k tomu prispeli aj naše dobré výsledky, cestu na tribúny si postupom času našlo viac a viac fanúšikov. Sme veľmi radi, že máme takých skvelých fanúšikov.
Pre vás prvá riadna sezóna v pozícii hlavného trénera. Čo vám zatiaľ dala?
Šéf striedačky je predovšetkým veľká zodpovednosť. Do Žiliny som prišiel prvýkrát ako hlavný tréner. Teraz môžem povedať, že som oveľa viac skúsenejší.
Týka sa to tvorby tréningové procesu, mítingov, ale aj preslovov v kabíne. Mám výborný realizačný tím a kolegov, ktorí mi veľmi pomáhajú. Ako mladý tréner sa chcem neustále posúvať, sledujem moderné trendy, vzdelávam sa.
Na MS 2012 vás viedol Vladimír Vůjtek, v Buffale úspešný Lindy Ruff. Inšpirovali vás aj tieto slávne mená?
Nielen od nich dvoch, ale od každého trénera, ktorý ma kedy viedol, som si niečo zobral. Niekoľkokrát počas tejto sezóny som sa radil s Rostislavom Čadom, ktorý ma ako kouč trénoval v Slovane. Keď sme dostali spomínaný debakel 0:8, volali sme spolu takmer hodinu.
Pán Čada má veľké skúsenosti zo slovenského play off, pomohol mi. Ak potrebujem, kontaktujem ľudí, ktorí mi vedia pomôcť. Človek musí využiť svoje známosti. Každého trénera, ktorý ma počas kariéry viedol, rešpektujem. Veľa vecí, dobrých i zlých, mi od nich utkvelo v pamäti. Teraz sa ich snažím využiť pri mojej práci.
Medzi vašich obľúbencov patrí aj jeden futbalový mág z Nemecka.
Áno, práca Jürgena Kloppa mi imponuje. Páči sa mi, ako do trénovania dáva extrémnu energiu, ako aj hra jeho mužstiev, v ktorej vyznáva aktívny štýl a vysoké napádanie. Moje tréningy sú podobné – musia byť aktívne, nechcem, aby chalani na nich pospávali.
Nesmie chýbať dynamika a intenzita. Kloppa som sledoval, keď pôsobil v Dortmunde a potom aj v Liverpoole. Kvitoval som, ako veľmi žil s tímom, akú mal charizmu. Tréner musí mať vlastnú cestu, ale ak je to možné, treba čerpať inšpiráciu od najlepších.
Prečo v rámci prípravy na zápas cvičíte v posilňovni?
Už počas hráčskej kariéry som veľa trénoval, fyzická príprava ma bavila a zostalo mi to. Zápasový deň je dlhý, tréner sa dosť načaká. Okrem návštevy posilňovne si chodím pred stretnutiami aj zabehať.
Chcem, aby moji hráči boli aktívni a taký chcem byť aj ja. Aj tým, že cvičím, ukazujem, že som s nimi, že som súčasťou tímu.
Rozmýšľate počas behu nad zápasovou taktikou?
Vôbec. Na pol hodinu „vypnem“ hlavu a nesústredím sa na nič. Od rána robím mítingy, pripravujem videá, ale počas behu na nič z toho nemyslím. Pohyb na čerstvom vzduchu je výborný relax.
Naši kolegovia spod Dubňa však glosujú, že beháte aj preto, že máte rád sladké. Je na tom niečo pravdy?
Haha, viem od koho to máte. Áno, nebudem klamať, som na sladké. Je to jednoduché – trénujem aj pre to, aby som sa mohol dobre najesť. (úsmev).
V Bystrici je Vladimír Országh, Slovan viedol Tomáš Surový, slovenských trénerom mali aj v Spišskej či Poprade. Ako vnímate tento trend?
Jednoznačne pozitívne. Mať progresívnych domácich trénerov je pre slovenský hokej dobrá správa. Je dobré, že dostávajú šancu, možno aj s výhľadom k budúcnosti reprezentácie. Zbytočne sem budeme nosiť zahraničných kormidelníkov, keď máme doma šikovných trénerov. Verím, že ich bude len pribúdať.
V súvislosti s reprezentáciou sa čoraz častejšie skloňuje aj vaše meno. Ako to vnímate?
Človeka to poteší, dobre sa to počúva. Ale realita je niekde v oblakoch. Hokej je veľmi vrtkavý. Ako som povedal, chcem napredovať, zlepšovať sa.
Nechcem sa pozerať na to, či ma ľudia s niekým porovnávajú alebo ma pasujú do nejakej funkcie. Venujem sa Žiline, na nič iné nemyslím. Dobrou prácou a dobrým charakterom prídu aj pozitívne výsledky a ďalšie výzvy
Čiže ak by v budúcnosti prišla ponuka z národného tímu, zrejme by ste ju neodmietli, je tak?
Nechcem a nebudem predbiehať. Ale áno, viem si to predstaviť, veď som reprezentoval ako hráč a aj pre trénera je to veľká pocta.
Netreba však zabúdať, že na Slovensku máme viacero dobrých mladých trénerov. Ukazujú, že aj oni vedia potiahnuť slovenský hokej ďalej.