Pre nitrianskeho útočníka Jakuba Lacku je dôležité predovšetkým to, že sa darí tímu.
Obhajca trofeje úspešne odštartoval štvrťfinále play off proti Popradu a pred tretím duelom, ktorý je na programe v piatok pod Tatrami, vedie 2:0 na zápasy.
Vstup do série je vždy mimoriadne dôležitý. Ako ste spokojný s tým, ako to Nitra zvládla?
Za dve domáce výhry sme veľmi radi. Séria proti Popradu je veľmi náročná, hrá sa fyzický, vyhecovaný hokej. Doteraz padlo veľa gólov, diváci si prišli na svoje. Uspeli sme aj vďaka skvelej atmosfére, ktorú nám tradične pripravili naši fanúšikovia.
V čom bol rozdiel medzi oboma zápasmi?
V prvom stretnutí sa nám podarilo využiť viacero šancí. V druhom sme sa v zakončení trochu trápili, ale udreli sme v rozhodujúcom momente. Play off je náročné, hrať dva zápasy za dva dni dá vždy zabrať a preto nám aj trochu dochádzali sily. Ale zvládli sme to a vedieme 2:0.
VIDEO: Šatan a Reindl o kandidatúre Slovenska na usporiadanie MS 2029
Popradčania boli po druhom zápase mrzutí, Peter Bjalončík vyhlásil, že jeho tím si už zvykol, že v Nitre sa dejú veci v ich neprospech. Cítiť z jeho slov frustráciu?
Vždy sa veľmi ťažko hrá proti súperovi, ktorého podporujú fanúšikovia, tlačia ho dopredu. Žiadnemu hosťujúcemu tímu to nerobí dobre. Na druhej strane, nám to veľmi pomáha.
Či už v zápase boli nejaké kontroverzné veci na jednej či druhej strane, to už nikto nezmení, je to história. Treba sa pozerať dopredu a sústrediť sa na nasledujúce zápasy.
Tréner Andrej Kmeč chválil mužstvo, že veľmi dobre zahrali všetky štyri päťky, každá formácia je podľa neho schopná skórovať. Je vyrovnanosť útokov jednou z vašich hlavných zbraní?
Jednoznačne. Máme veľkú kvalitu v útoku, obrane i na gólmanskom poste. V každej päťke figurujú hráči, o ktorých sa vie mužstvo oprieť. Dokazujeme to neustálym tlakom na súpera.
Hrá sa proti nám ťažko, lebo aj keď sa protivník snaží nájsť naše slabé miesto, veľa príležitostí k tomu nemá. Jednotliví hráči sú výborne pripravení a dobre sa dopĺňajú.

Pred sezónou sa ozývali hlasy, že Kmeč ešte nedorástol do topánok po úspešnom koučovi Antonínovi Stavjaňovi a že ako hlavný kouč bude mať problémy. Ukazuje sa, že to boli len jalové reči?
Presne tak. Andrej je výborný tréner, veľký profesionál. Žije hokejom, do tímu priniesol podrobnú a fungujúcu štruktúru. Po základnej časti sme skončili na treťom mieste, predvádzali sme vyrovnané výkony. Naša kvalita stúpala a aj jeho zásluhou forma mužstva graduje.
Po majstrovskej sezóne zostalo jadro viac-menej pokope. Môžete sa o to oprieť?
Áno, tímovosť a súdržnosť je pre nás veľmi dôležitá. Kvalita je v každom extraligovom tíme, ale to, ako jeden hráč bojuje za druhého, ako sa obetuje pre tím – to si nekúpite.
Nedosiahnete to ani na tréning, taká vlastnosť musí byť vo vnútri kolektívu. My ju máme a verím, že aj vďaka nej sa nám ešte nejaký úspech podarí.
Čo očakávate od zápasov v Poprade?
To isté, čo bolo u nás. Súper na nás vybehne fyzickou hrou, bude nás chcieť zlomiť. Čakajú nás náročné zápasy, súper sa pokúsi o vyrovnanie série. Musíme byť pozorní predovšetkým v defenzíve.
Ako hodnotíte doterajšie výkony po individuálnej stránke?
Možno nezbieram toľko bodov ako vlani, ale na ľade sa cítim fajn. Hokej nie je len o skórovaní, snažím sa dostať súperovi pod kožu, donútiť ho k chybám. Našu formáciu so Sebastiánom Čederlem a Dávidom Okoličánym je vidieť, vytvárame si šance a je len otázkou času, kedy prídu aj góly.

Trápi vás, že ste ešte v play off neskórovali?
Vôbec. Najdôležitejšie sú tímové úspechy. Každý hráč má svoju úlohu, v našom tíme je na každú rolu hneď niekoľko adeptov. Ak nedám ani jeden gól a postúpime do semifinále, zoberiem to všetkými desiatimi.
Tomáš Záborský nám nedávno povedal, že pred rozhodujúcim zápasom predkola play off proti Michalovciam spláchol hokejku v záchode. Pomohlo mu to, strelil víťazný gól. Nerozmýšľate nad podobným rituálom?
Kedysi som takýmto veciam veril. Má to niečo do seba, hokejistovi to môže mentálne pomôcť. Ale ja sa neopúšťam. Vidím a verím, že to, čo robím, je správne. Čo má prísť, príde.
Funguje spolupráca s Čederlem a Okoličánym už aj na slepo?
Pomáha nám, že sme hrali spolu už vlani. Čím dlhšie nastupujete po boku spoluhráča, tým ľahšie ho potom „čítate“. Viete, kde sa pohybuje na ľade, poznáte, čo od neho môžete očakávať. Hráme dobre, vytvárame si šance, efektivita v útoku príde.
Prečo nitrianski novinári dali vášmu útoku prezývku „Úderka z Hangócky“?
Veľká Hangócka je nitrianske jazero, chodíme sa tam otužovať. Pôvodne nám pri tom robil spoločnosť aj obranca Marko Stacha, ale vtedy ešte s nami nebol v spoločnej formácii. Výkony na ľade sú však zásluhou celej päťky, teraz máme vo formácii Stachu aj Martina Vitaloša. Obaja v tejto sezóne predvádzajú skvelý hokej.

Prehovoríte na otužovanie aj Vitaloša?
To asi nie, Martin má iné záľuby. (úsmev) S ním a Markom zase trávime veľa času v posilňovni.
Z Čederleho je kométa sezóny, skvele sa predviedol aj v reprezentácii, kde debut ozdobil hetrikom. Čo hovoríte na jeho progres?
Som za neho veľmi rád. Sebastián je skvelý človek, výborný hokejista. Verím, že sa mu bude naďalej dariť. Svojou pracovitosťou a cieľavedomosťou sa môže posunúť ešte vyššie.
Videli sme na sociálnych sieťach, že od slávnej značky dostal sponzorské auto. Už vás v ňom previezol?
Áno, skvelý stroj. Je to super, cíti, že jeho výkony sú ocenené aj takouto formou.
Z Nitry okrem veterána Braňa Mezeia dostali v reprezentácii šancu Čederle, Stacha i Vitaloš. Silnejú hlasy, že vy by ste mali byť ďalší v poradí. Myslíte na to počas zápasov?
Nie, sústredím sa len na veci, ktoré viem ovplyvniť. Žijem v prítomnom momente. Reprezentácia je výsledkom celkovej práce, ktorú hokejista odvádza. Pokiaľ časom dostanem pozvánku, budem veľmi rád, urobím maximum, aby sa tak stalo. Ale ak sa mi to nepodarí, svet sa nezrúti. Je to môj cieľ, ale nie je to všetko.
Vlani ste nám vraveli, že popri hokeji študujete marketing na Trnavskej univerzite. Stíhate šport aj školu?
Niekedy je to len tak tak. Teraz dokončujem diplomovú prácu, s play off je toho dosť. Človek si musí nájsť aj priestor na oddych. Ale viem, že po mentálnej stránke nemôžem poľaviť. Dokončím, verím, že úspešne sezónu s Nitrou a potom sa budem pripravovať na štátnice.
Ako vysokoškolák isto nebudete mať problém odpovedať na jednoduchú matematickú otázku: koľko pukov ešte chýba na povestnej nitrianskej reťazi úspechu?
Bude ich menej ako vlani, pretože minulý rok sme hrali aj predkolo. Prvý puk sme na ňu zavesili za to, že sme postúpili do predkola, celkovo ich teda bolo 16. Teraz tam máme tri puky, ešte potrebujeme desať, čiže ak obhájime titul, bude ich spolu trinásť.
Čiže „štastná trinástka“ by mohla priniesť Nitre úspech.
Presne tak, verím, že nám to podarí.
