Odchovanec HC Košice Peter Repčík (21) zažíva v materskom klube vydarenú sezónu.
„Oceliari“ bojujú o víťazstvo v základnej časti a svojou mierou im k tomu pomáha aj bývalý kapitán reprezentačnej dvadsiatky.
V poslednom súboji na ľade Nitry síce strelil gól, no ten arbitri nevideli a ani po protestoch si neboli situáciu overiť u videorozhodcu.
Košičania dokázali v záverečných sekundách vyrovnať, hoci prehrávali 0:2, aby napokon prehrali po predĺžení.
„Ukázali sme silný charakter. Bolo to emotívne. Je to pre nás dobrý signál smerom do play-off,“ vraví.
V búrlivej atmosfére nitrianskeho zimného štadióna zanikla vaša akcia z tretej tretiny za stavu 0:2, ktorá podľa viacerých záberov skončila gólom. Čo ste si pomysleli, keď ste si situáciu neskôr pozreli?
Že som strelil neviditeľný gól. Asi mám ešte málo rokov na to, aby som mohol nahlas kritizovať. Myslím si však, že by sa podobné veci nemali stávať v 21. storočí. Videl som dokonca videá, že už v roku 2003 podobné situácie dokázali rozhodcovia pomocou techniky ustriehnuť.
Počul som, že v Nitre majú špecifické podmienky. Z miestnosti, kde sedí videorozhodca, nemajú výhľad na ľadovú plochu. Je to smola. Ktovie, ako by sa zápas vyvíjal, ak by ten gól uznali. Do konca tretiny ostávalo veľa času a mali sme tam súvislý tlak.
VIDEO: Neuznaný gól Petra Repčíka proti Nitre
Myslím si, že by sa s tým malo niečo robiť, pretože keď sa to stane vo finále play off, bude to problém. Je to určite vec na zamyslenie. Za takmer rok, ktorý som späť na Slovensku, je to už druhá kuriózna situáca, ktorá sa mi na ľade v zápase stala.
Aká bola prvá?
Súperov hráč mi vypichol puk s brankárskou hokejkou a nikto si to nevšimol. Dostal som prihrávku a zakončoval som do odkrytej bránky. Samozrejme, mohlo sa stať, že by som gól nedal, ale to by som si musel asi zlomiť obe ruky.
Vtedy som to hneď signalizoval rozhodcovi. Neveril som vlastným očiam, že sa niečo také môže stať. Pre korčuliara je zakázané hrať s brankárskou hokejkou.

Mal teda nasledovať dvojminútový trest. Sú to zaujímavé situácie, ktoré by sa nemali stávať. Je to len o pozornosti, nie je to žiadna raketová fyzika.
Z košického tímu ste boli jediný, kto situáciu videl. Ako na to reagovali tréneri na striedačke?
Zo záberov na tablete to nebolo jednoznačné. Nemal som úplne ideálnu pozíciu, keďže som bol v páde a snažil som sa rýchlo zakončiť. Nemohol som prestať úplne hrať a rozhadzovať rukami.
Keď som išiel na striedačku, rozhodcovi som vravel, že zo záberov televíznych kamier to bol zrejme gól a či by si nemohol situáciu overiť na videu.
Čo vám na to povedal?
Dvakrát mi zopakoval, že z jeho pozície jasne videl, že to gól nebol. Celé sa to zbehlo veľmi rýchlo. Ľudské oko v takej situácii nemusí byť stopercentné. Podobné sporné momenty si rozhodcovia na celom svete overujú.
Aj keby mal iba minimálnu pochybnosť, že puk skončil za bránkovou čiarou, mal by si to pozrieť na videu. Bohužiaľ to neurobil. Príde mi to trochu arogantné, že som sa mu to snažil vysvetliť a on mi nevenoval ani len pohľad.

Stále opakoval, že to gól nebol a pozeral sa niekde inde. Najviac ma mrzí, že sme mohli získať viac bodov, pretože v boji o prvé miesto ich budeme potrebovať, keďže tabuľka je veľmi vyrovnaná.
Navyše, ani vy sám nemáte na konte veľa gólov…
To je pravda. Ak by som ich mal v sezóne možno dvadsať, tak by som to bral inak. Verím ale, že ešte zopár gólov pridám a pomôžem tímu k víťazstvu v základnej časti a úspechu v play off.
Čaká vás séria troch domácich zápasov a základnú časť ukončíte súbojom na ľade Slovana. Vyhovuje vám, že hráte zápasy v rýchlom slede?
Mne osobne áno. Navyše, hráme proti silným súperom. Hrali sme v Nitre, teraz nás čaká Banská Bystrica a po nej Spišská Nová Ves. Každý vie, o čo hráme. Všetci si už musíme nastaviť hlavy na rozhodujúcu fázu sezóny.

Čo sa týka nabitého programu, z Kanady som bol zvyknutý aj na to, že sme hrali tri zápasy za štyri dni. Mám to rád. Druhá vec, aký dostanem priestor v zápasoch, keďže sa nám vracajú chalani po zraneniach a káder je veľmi nabitý. Musím o svoje miesto v zostave tvrdo bojovať.
V minulosti ste vraveli, že mladí hráči majú v top slovenských kluboch náročné presadiť sa. Napriek tomu ste sa vrátili do rodných Košíc. Neľutujete to?
Rozhodne nie. Určite som dostal väčší priestor aj z toho dôvodu, že sme mali desiatich hráčov zo základu zranených. V tíme je zdravá konkurencia. Dúfam, že nám to pomôže smerom do play off.
Ušetríme viac síl, keď budeme hráčov rotovať. Iné tímy podobnú výhodu nemajú. Zo strany vedenia bol dobrý ťah, keď angažovali pred sezónou viac hráčov.
Potvrdzuje sa vám, že Košice majú najvyššie ambície?
Jednoznačne. S tým samozrejme súvisí, že mladí hráči majú menej priestoru, ale myslím si, že postupne sa situácia zlepšuje. Všimol som si v mladších kategóriách veľké talenty. Medzi nimi vyčnieva Dominik Domonkos, ktorý bol s nami na tréningu a ukazoval neskutočné veci.
Ak na sebe bude tvrdo pracovať a ostane v Košiciach, môže byť kompasom pre ďalších mladých chalanov. Je veľmi šikovný a má pred sebou veľkú budúcnosť. Na to, že má iba 14 rokov a už trénoval s mužmi je to perfektné.
Nezvyknem byť uchvátený z každého šikovného chalana, kďže som vyrastal s Daliborom Dvorským, Jurajom Slafkovským či Filipom Mešárom. Košice v ňom však majú obrovskú nádej.
Vlani ste v zámorí v juniorskej lige QMJHL vyhrali základnú časť a následne ste uspeli aj v play off. Veríte, že sa vám podarí niečo podobné aj s Košicami?
Pozícia po základnej časti je veľmi dôležitá. Každý to má v hlave a všetci by chceli skončiť na prvom mieste. Výhoda domáceho ľadu je extrémne dôležitá. Pre nás obzvlášť.
Väčšina súperov k nám chodí z menšieho ľadu. Steel Aréne sa nehovorí letisko len tak pre nič za nič. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme išli do vyraďovacej časti z najvyššej priečky.