Po tom, ako hokejisti Žiliny nadelili v stredu na prázdnom štadióne pod Dubňom Spišskej Novej Vsi osmičku, preskočili v tabuľke Slovan a sú na štvrtom mieste.
Už teraz je isté, že v blížiacom sa play off budú nepríjemná prekážka pre každého súpera.
„Získali sme si reputáciu, na ktorú sme hrdí. Ale nesmieme poľaviť, na rozhodujúcu časť sezóny chceme byť čo najlepšie pripravení. Výkony ako proti Spišiakom nám k tomu pomáhajú,“ vraví útočník s reprezentačnými skúsenosťami Miroslav Mucha, najproduktívnejší Slovák v žilinskom tíme.
Vyhrať 8:0 nad druhým tímom tabuľky nie je bežná vec. Bolo to také jednoznačné ako hovorí výsledok?
Vôbec nie. Súper hral na začiatku dobre, vytvoril si šance, ale viacerými kvalitnými zákrokmi nás podržal brankár. Ak by vtedy hostia skórovali, zápas sa mohol vyvíjať inak. Po prvej tretine sme našli rytmus, chytili sme sa a prišli aj góly.
Sme radi, že sme to zvládli aj bez fanúšikov, ktorí sú počas celej sezóny skvelí a ženú nás vpred. So Spišiakmi sme nemali najlepšiu bilanciu vo vzájomných zápasoch, aj preto nás výhra teší.
Pripomenuli vám prázdne tribúny covidové obdobie?
Veru tak, viacerí sme si to pomysleli. Je nezvyk hrať bez fanúšikov, chýbajú nám ich chorály a podpora. Pripadali sme si ako na tréningu. Ale nič s tým nenarobíme, musíme sa sústrediť na veci, ktoré vieme ovplyvniť – hrať náš štýl a bojovať o výhru. Už sa nevieme dočkať, kedy sa ľudia vrátia do hľadiska.
Je málo vídané, že mužstvo urobí „ďakovačku“ prázdnym tribúnam. Išlo o spontánne gesto?
Robíme to vždy, keď vyhráme. Rituály sa nesmú zmeniť Aj takto sme chceli fanúšikov pozdraviť, prejaviť im úctu a odkázať im, že sú pre nás dôležití. Spolu sme jeden tím.
Čo hovoríte na to, že viac ako 800 ľudí si kúpilo virtuálnu vstupenku a podporilo klub v období, v ktorom nemôže počítať s príjmami za vstupné?
Úžasná vec. Fanúšikovia sa v náročnom čase neotočili klubu chrbtom a kúpili si lístok, hoci zápas mohli vidieť len v televízii či na webe. Aj to ukazuje, akú máme základňu podporovateľov a ako sú ľudia v Žiline do hokeja „zažratí“.
Výpadok zo vstupného na tri zápasy je poriadna suma, klubový rozpočet dostane zabrať. Sme radi, že to pre nás urobili.
Čítajte viac Slovan loví, ale nepovie v akých vodách. Nová posila si želá čo najdlhšiu jazdu v play off
Žilina si počas nováčikovskej sezóny počína výborne. Aký je recept na úspech?
Na začiatku sme mali jednoduché ciele – tvrdo pracovať na tréningu a výkony pretaviť do zápasov. Máme výborne poskladané mužstvo, každá päťka vie dať gól. Náš štvrtý útok Varga, Galamboš, Beták zahral proti Spišskej fantasticky, chalani trikrát skórovali.
Vyrovnanosť je dobrá v tom, že nemusíme hrať na dve-tri formácie, ale na štyri a tým pádom po dobrom rozložení šetriť sily.
V kabíne máte skutočne multikultúrne zastúpenie, Američan sedí vedľa Rusa, Kanaďan pri Poliakovi. Funguje všetko ako má?
Jednoznačne. Mám 27 rokov, za sebou sezóny v Amerike či Európe a môžem povedať, že súčasný kolektív v Žiline je doteraz najlepší. Je tu partia chalanov, ktorí minulý rok vybojovali postup, plus noví hráči. Výborne sme si sadli, v kabíne sa stále rozpráva, je tam energia – či sa vyhráva alebo prehráva.
Multikultúrnosť je skvelá, aj keď chalani si niekedy v reči nerozumejú, všetko si napokon vysvetlia a všetci sa na tom spoločne zasmejeme. Tímovosť a súdržnosť sú dôležité faktory našich výkonov.
Po vlaňajšom hosťovaní vo Zvolene je táto sezóna pre vás prvá riadna na Slovensku. Ako ju zatiaľ hodnotíte?
Zo začiatku bolo všetko skvelé, mal som vydarenú prípravu. Následne ma však zabrzdilo zranenie. Musel som sa dostať späť do rytmu, aj preto začiatok ročníka nebol z mojej strany ideálny. Ale postupne sa veci zlepšovali.
V prvom útoku s Fejesom a Walegom sa mi hrá výborne, obaja sú skvelí hokejisti. Už vieme, kto sa kde na ľade pohybuje. Verím, že nám to vydrží čo najdlhšie a že naďalej budeme pomáhať tímu.
Čítajte viac Málo vídaná fraška pod Tatrami. Poprad ocenil talentovaného reprezentanta na 0 eur, konkurencia ho získala zadarmo
Čo hovoríte na vyrovnanosť mužstiev v extralige?
Výborná vec pre ľudí. Fanúšikovia nevedia, ako sa skončia zápasy, každý môže vyhrať s každým. Duely sú vyrovnané, vybičované. Kluby sa snažia postaviť čo najlepšie mužstvo, domácich hráčov dopĺňajú o čoraz kvalitnejších legionárov. Myslím, že priaznivci sa v play off majú na čo tešiť.
Máte za sebou deväťročné pôsobenie v USA, v Európe ste stále akoby nováčik. Prečo ste si zvolili zámorskú cestu?
Keď som vyrastal, kamarát odišiel študovať a hrať hokej do Ameriky. Aj mne sa táto idea zapáčila. Mal som 16, keď som sa sám vydal za more. Hokej som tam začal hrať na strednej škole. Začiatky boli ťažké, aj skrz rečovú bariéru, musel som sa doučiť jazyk, aby som riadne pochopil učivo i výklad taktiky na tréningu. Ale pomohli mi spoluhráči, kamaráti a postupne som sa do toho dostal. Veľa mi to dalo, naučil som sa byť zodpovedný, organizovať si čas.
Potom ma zobrali na univerzitu, kde som vyštudoval bakalára a hral hokej v NCAA. Je to skvelá súťaž, nastupoval som proti viacerým hráčom, ktorí teraz hrajú v NHL. Získal som tam kopec skúseností. Som rád, že som dostal príležitosť ukázať sa vlani v Česku, teraz na Slovensku, ako aj za možnosť hrať za reprezentáciu. Verím, že forma mi vydrží až do konca sezóny a opäť dostanem možnosť zabojovať o účasť v národnom tíme. Väčšia pocta pre hokejistu nie je.
Predsa len, neplánovali ste v Amerike zostať?
Po absolvovaní univerzity som zvažoval, čo bude nasledujúci krok, aby som hokejovo rástol. Mohol som sa pretĺkať zámorskými farmami a pokúšať sa o angažmán vo vyšších ligách, ale to je krutý boj. Keď prišli ponuky, vrátil som sa do Európy. Navyše mi chýbala rodina. Bol som deväť rokov preč, jej blízkosť sa trochu vytrácala a chcel som to zmeniť.
Som rád, že môžem hrať za Žilinu, ako rodák z Bytče to mám blízko, navyše okolo býva rodina a známi. Chodia ma povzbudzovať, hokej ich baví. Užívam si, že ich môžem vidieť a mať ich blízko po takom dlhom čase.
Foto: fb vlci zilina
Chýba vám niečo z amerického životného štýlu?
Každý kút sveta má niečo do seba. Na Slovensku máme niektoré veci lepšie ako tam, zase v Amerike to majú odlišné v iných sférach. V USA milujú šport, najviac americký futbal. Keď som hral na univerzite, zápasy sme mali v piatok a sobotu.
V nedeľu sme sa všetci stretli, varili jedlo, dali si pivko a sledovali americký futbal. Ľudia debatujú, bavia sa, je to pekná tradícia. To mi trochu chýba. Ale na Slovensku je super. Mám tu najbližších, rodinu, prácu. Som spokojný.
Patríte medzi hokejistov, ktorí si zvyšujú akademické vzdelanie. Je štúdium kľúčové predovšetkým smerom k životu po športovej kariére?
Vzdelávanie je dôležité aj čo sa týka nastavenia v hlave. Človek si potrebuje rozširovať vedomosti v širších sférach. Som presdvedčený, že je to prospešné. Robím si inžinierske štúdium na Žilinskej univerzite, hoci skĺbiť školu s hokejom nie je vždy jednoduché.
Doobeda máme tréningy, poobede sa učím. Ešte má čakajú tri semestre a dúfam, že školu zakončím titulom. Vzdelanie je dôležité aj z toho pohľadu, že športovec nikdy nevie, čo sa mu môže stať. Môže prísť zranenie a zo dňa na deň bude nútený kariéru otočiť, pozerať sa iným smerom. Ak má vyštudovanú univerzitu, potom jeho cesta môže byť ľahšia.
Dajú vám profesori úľavu, ak skórujete v zápasoch?
Haha, to nie, ale s niektorými sa o hokeji pravidelne bavíme. Chápu moju situáciu, vychádzajú mi v ústrety. Pomáha, že mám individuálny študijný plán.
Čítajte viac Zväz v ideálnej kondícii, extraliga s novým partnerom. MS 2029 ešte nemáme isté, ale sme blízko, vraví Šatan
Na Žilinskej univerzite študuje aj váš spoluhráč Daniel Gachulinec. Stretávate sa aj v laviciach?
Áno, sme na rovnakej katedre. Dano študuje už doktorandské štúdium, čiže je o level vyššie. Má moje veľké uznanie, že si na to trúfol, klobúk dole pred ním. Chodíme spolu na univerzitu, v školskej jedálni si dáme spolu obed, zažartujeme. On už inžiniersky titul má, je možné, že v budúcom semestri mi bude prednášať jeden predmet.
Budete ho musieť oslovovať pán profesor?
Je to dosť možné. (úsmev) A začnem mu vykať.
Foto: fb vlci zilina
V piatok je sviatok svätého Valentína. Vedia byť aj hokejisti romantické duše?
Doteraz som na to nemyslel. Až dnes (vo štvrtok, pozn.), keď mi moja americká snúbenica povedala, že v piatok je sviatok zaľúbených.
Spýtala sa ma, čo máme v pláne ako valentínsky program, tak som povedal, že ja cestujem na zápas do Košíc. Ale to je súčasť športového života, potom si takýto sviatok musíme nahradiť s polovičkami v iný deň.
Čiže snúbenicu dodatočne pozvete na večeru?
Asi áno. Obaja sme milovníci jedla, radi skúšame rôzne svetové kuchyne. Keď ju vezmem na valentínsku večeru dodatočne, aspoň nebude v reštauráciách príliš veľa ľudí a vychutnáme si väčšie súkromie.
Na Slovensku je s vami druhým rokom. Páči sa jej tu?
Už si zvykla. Páči si jej celý stredoeurópsky región, má rada Prahu, Viedeň či Budapešť. Aj tu na Slovensku sa jej veľmi páči. Všetko je blízko, má kamarátky, pracuje. Učí sa jazyk, už niečo rozumie a vie povedať. Je šikovná, odhadujem, že o rok-dva už bude viesť konverzáciu. Nie všetci členovia mojej rodiny vedia po anglicky, takže som rád, že si potom môžu s ňou „pokecať“ a viac ju spoznať.
Načítavajú sa športové výsledky...