Ofenzívna opora sleduje dianie svojho tímu, ktorý po nevydarenom štarte predvádza výrazne zlepšené výkony, z pohodlia tribún.
Návratu na ľad sa však už nevie dočkať. „Už sú to skoro dva týždne, od kedy som začal korčuľovať. Veľmi mi pomohol náš kondičný tréner, ktorý mi nastavil skvelý program a aj vďaka nemu sa môj návrat blíži,“ vraví.
Ako vyzerá váš momentálny zdravotný stav?
Zatiaľ všetko prebieha podľa plánu, ktorý mi stanovili lekári a náš kondičný tréner. Ak sa nič nečakané nestane, do mesiaca by som mal byť späť. Cítim sa výborne, uvidíme ako to pôjde v zápase.
Existuje pre hráča väčšie trýznenie, ako keď sleduje zápasy iba z tribúny a nemôže naskočiť na ľad?
Súhlasím, že sledovanie zápasov je pre hráča frustrujúce. Veľakrát je to aj demotivujúce, že nemôžem chlapcom pomôcť. Snažím sa ísť deň po dni a verím, že keď sa vrátim pred play-off, dokážeme s chalanmi spraviť úspech.
Celú sezónu makali a dúfam, že môj návrat bude fungovať aj ako impulz navyše, ktorý nás nakopne. Mám veľkú chuť do hokeja. Dúfam, že sa mi ju podarí pretaviť do skvelých výkonov na ľade.
Začiatok sezóny mala Dukla katastrofálny. Po zmene trénera došlo k zlepšeniu výsledkov i herného prejavu. Ako vnímate aktuálne výkony tímu?
Veľa vecí sa v priebehu sezóny zmenilo. Chalani si začali viac veriť a nabrali sebavedomie. Zmenil sa herný systém a veci na ľade začali fungovať. Zdvihli sa viacerí hráči v defenzíve aj ofenzíve. Spoľahnúť sa môžeme aj na výkony brankárov.
Všetko do seba zapadá. Na začiatku sme mali obrovskú stratu a teraz, aj keď vyhráme viac zápasov, veľké zmeny sa v tabuľkovom postavení už nedejú. Liga je veľmi vyrovnaná.
Aj mužstvá, ktoré sú okolo nás, dokážu zdolávať súperov z vrchných poschodí. Ani tímom z hora sa nevyhli krízy. Verím, že sa nám podarí udržať súčasný trend a budeme viac zápasov vyhrávať ako prehrávať.
Klub nedávno predĺžil zmluvu s trénerom Tommim Hämäläinenom. Vy ste vo Fínsku pôsobili takmer desať rokov. Vyznáva fínsky kormidelník typický severský hokej?
Jednoznačne je z jeho rukopisu badať fínsku školu. Zažil som podobných trénerov ako je Tommi, ktorí boli pokojní a rozvážni. Na druhú stranu som tam mal aj niekoľko koučov, ktorí boli prísnejší a tvrdší.
V každej krajine sú špecifickí tréneri. Každý je iná osobnosť. Vedenie klubu je s ním spokojné a to je hlavný dôvod, prečo si vyslúžil pokračovanie zmluvy.
Vedenie je podľa vyjadrení z oficiálneho stanoviska okrem iného spokojné aj s tým, aký priestor pod fínskym trénerom dostávajú mladí Slováci…
V kabíne sme sa bavili aj s niektorými staršími hráčmi o tom, že keď si vezmeme našu generáciu, v osemnástich rokoch sme mali problém vôbec nazrieť do áčka. Ja som bol najproduktívnejší hráč a najlepší strelec juniorky a odohral som ako jediný v mojom ročníku za mužov asi štyri zápasy.

My tu máme chlapcov, ktorí majú aj 16 rokov a tréner sa ich nebojí postaviť ani v závere vyrovnaného zápasu. Niečo také sa deje len v máloktorých kluboch na Slovensku. Je to veľmi dôležité, keď si kluby chcú vychovávať hráčov a v budúcnosti na nich stavať.
Veľký potenciál v trenčianskom klube ukazuje 17-ročný Tobias Tomík, ktorý si nedávno zahral aj na MS do 20 rokov. Ako sa vám spolu s ďalšími mladíkmi v tíme pozdáva?
Vždy je rozdiel, keď do áčka prídu chlapci, ktorí sú v juniorke rozdieloví. Vidíme, že chalani v zápasoch aj na tréningoch idú na doraz. Či už je to Tomík, Marko Hrenák, Juraj Ďurčo či Adam Goljer, všetci tvrdo makajú v posilňovni aj na ľade.
Vidia, že tréner ich sleduje a priestor im dáva. Rovnako to cítia aj chlapci v žiackych kategóriách či v doraste. Myslím si, že je to správna cesta, ako si vychovávať mladé talenty.
V minulosti ste sa vyjadrili, že počet legionárov v extralige je vysoký. Súvisí to aj s priestorom pre mladých hráčov?
Som zástancom toho, aby bol limit na počet legionárov v kluboch nižší. Všetko záleží od dohody klubov aj so zväzom. Ak si chceme vychovávať viac hráčov, ktorí nebudú utekať do zahraničia, je to jedna z možností, nad ktorou sa treba zamyslieť.
Je logické, že čím viac importov bude na súpiske, tým menej je na nej priesotru pre Slovákov. Niekto bude tvrdiť, že ak znížime počet cudzincov, kvalita ligy môže klesnúť. Pokiaľ to však nevyskúšame, nikdy to nezistíme.
Pozrime sa na Švajčiarsko a iné krajiny, ktoré majú limit nastavený na úrovni štyroch až piatich legionárov a vidíme, kde sa nachádza ich reprezentácia. Zároveň si pozrime, koľko hráčov majú v NHL a koľko je v nej Slovákov. Zrejme to teda nie je zlá cesta.
Väčšinu kariéry ste odohrali v zahraničí. Aké bolo vrátiť sa po rokoch do Trenčína, kde vaša hokejová etapa odštartovala?
Dukla bola už v 90-tych rokoch, kedy som v nej začínal, top klubom na Slovensku. Vždy, keď sme prišli do kabíny áčka, iba sme krútili hlavami a s úžasom pozerali, ako bola nadštandardne vybavená na vtedajšie pomery. Či už to bola vírivka, studené bazény alebo sauna.
Zázemie sa po rokoch zmenilo a zmodernizovalo, ale ani v tých časoch nebolo vôbec zlé. Ja som sa tešil na návrat domov, no zatiaľ to bola viac frustrácia.
Predstavoval som si môj návrat úplne inak. Chcem pomáhať tímu na ľade a nie sedieť doma pred televízorom. Verím, že sezóna bude ešte dlhá a zažijeme veľa zápasov.
Nedávno klub oslávil Svetový deň armády špeciálnou sadou dresou vo vojenskom prevedení. Pred začiatkom zápasu vystúpil s hymnou aj hudobný súbor ozbrojených síl. Páčili sa vám viac dresy alebo spomínané vystúpenie?
V prvom rade musím povedať, že to bola veľmi pekná a skvele zorganizovaná akcia, ktorá iba potvrdila, že nie náhodou nás stále volajú „vojaci,“ keďže Dukla bola v minulosti armádnym klubom.
Prišlo veľa ľudí a zápas sme vyhrali, takže o to krajšie to celé vyznelo. Dresy pôjdu do dražby a myslím si, že pre každého zberateľa to bude veľké lákadlo, keďže podobný štýl dresov nie je na Slovensku bežný.
Aký je váš vzťah k armáde?
S chlapcami sme sa v kabíne smiali, že jediní, ktorí zažil povinnú vojenskú službu, sú Tomáš Starosta a Ville Leskinen, pretože vo Fínsku ju stále musia absolvovať. Nám ostatným to teda veľa nehovorí, ale podľa toho, čo som počul z príhod, som aj celkom rád, že som to nezažil.
Väčšinou to boli skutočne perné a náročné mesiace v izolácii. Som rád, že mňa to obišlo, hoci môj brat aj mama sú v armáde. Ja radšej budem hrať hokej za armádny klub (smiech).
Máte 37 rokov. Plánujete už dohrať kariéru na Slovensku alebo ešte uvažujete o zahraničí?
Nezatváram si dvere pred zahraničím, ale momentálne mám ešte aj na budúci rok platnú zmluvu v Trenčíne. Hrať by som chcel ešte tri roky a ak o mňa bude záujem, veľmi rád by som kariéru dohral v Trenčíne. Dúfam, že sa nám podarí vyhrať titul.