Vladimír Országh sa po angažmánoch v Litvínove a Třinci vrátil do Banskej Bystrice, ktorú v rokoch 2017 a 2018 doviedol k zisku dvoch majstrovských titulov.
Teraz je však v odlišnej pozícii, „barani“ nepatria medzi hlavných ašpirantov na najvyššie priečky.
„Je to výzva pre mňa ako hlavného trénera a tiež pre hráčov. Nevedieme si zle, ale mohlo by to byť aj lepšie. Návrat do známeho prostredia si zatiaľ užívam,“ vraví bývalý výborný hráč, majster sveta z Göteborgu 2002.
Bystrica prehrala šesť z posledných ôsmich zápasov, dnes hrá doma proti Zvolenu.
Do akej ligy ste sa vrátili?
Súťaž je rozhodne vyrovnanejšia, čo je dobré predovšetkým pre diváka. Čo sa týka kvality kádrov, Košice sú mierne „odskočené“ od konkurencie. Ale potom nasleduje sedem-osem klubov, ktoré sú kvalitou porovnateľné.
Samozrejme, tímy si striedajú pozície v tabuľke, raz sa darí niekomu viac a inému menej, ale reálne na účasť v prvej šestke je deväť vyrovnaných mužstiev. Dostať sa do najlepšej šestky bude veľmi náročné. Je to cieľ, ktorý sme si stanovili pred sezónou a chceme ho dosiahnuť.
Posunula sa extraliga za ten čas, čo ste boli v zahraničí?
Keď som odchádzal, boli tri-štyri mužstvá, ktoré dosahovali iný level. Mali väčšiu kvalitu ako súčasné najlepšie tímy. Ale na druhej strane, konkurencia ani zďaleka nebola taká veľká ako dnes.
Hlavná kvalita sa vtedy sústredila v troch-štyroch kluboch. Je to klišé, ale teraz skutočne platí, že každý môže zdolať každého. Liga je rozhodne zaujímavejšia.

Od Bystrice experti čakali, že sa bude pohybovať v dolnej polovici tabuľky a hoci sa vám momentálne až tak nedarí, stále hráte o účasť v najlepšej štvorke. Platí, že „barani“ sú skôr tím pracantov?
Presne tak. Od začiatku sezóny je to naša cesta. Vyhrali sme zápasy, v ktorých sme možno neboli lepší, ale poctivo sme ich odmakali a prišla odmena v podobe bodov. Dostali sme sa víťaznú vlnu, lenže paradoxne nám to trochu uškodilo.
Boli sme v tabuľke na druhom či treťom mieste a mysleli si, že sa nám nemôže nič stať. Potom však prišla strata formy, výpadky hráčov. Ide o situácie, s ktorými sa musíme vyrovnať.
Akým spôsobom?
Keď nám niekto chýba, druhý ho musí zastúpiť. Dostali sme sa do situácie, keď sme museli prepnúť do „pracovného“ módu, ale ono to tak nefunguje. Ak niečo dlhodobejšie podceníte, doplatíte na to. Niektoré zápasy z našej strany boli také, že sme si išli len zahrať a nie vyhrať. Také niečo sa vám vráti a nám sa to začína vracať teraz. Ale nedávame hlavy dole.
Chalani poctivo pracujú na tréningoch, snažia sa v zápasoch. Ak budeme mať pozitívny prístup, prídu opäť aj výsledky. Sme mužstvo, ktoré potrebuje, aby na každý zápas nastúpilo 21 hráčov, ktorí budú naplno makať od prvej do poslednej minúty.
Domáce kluby sa sťažujú, že im chýbajú slovenskí hráči. Máte rovnaký názor?
Pracujeme s chalanmi, ktorých máme. Rovnako to je aj vo väčšine ostatných klubov. Tímy ako Košice, Slovan či Spišská využívajú širšie kádre a v tom majú výhodu. Ostatné kluby sa, čo sa týka kanadského bodovania, spoliehajú na piatich-šiestich hráčov. Keď títo hráči vypadnú zo zostavy či príde u nich k poklesu formy, mužstvá sa dostávajú do problémov. To je realita. Tak, ako sme sa do tejto jamy hokeji dostali, musíme sa z nej vyhrabať.
Každé mužstvo v súťaži má počas sezóny slabšie chvíľky, my sme tam práve teraz. Všetko o je tvrdej každodennej práci. Možno nastal čas, aby sme opäť začali hrať „škaredší“ hokej tak, aby sme vyhrávali 1:0 či 2:1 ako na začiatku ročníka. Potom sa môžeme odraziť k lepším veciam.

Niektorí funkcionári extraligových klubov volajú po tom, aby sa najvyššia súťaž uzatvorila. Pomohlo by to k navýšeniu počtu domácich hráčov?
Ťažko povedať. Realita je taká, že slovenskí hráči nie sú, nemáme ich odkiaľ zobrať. Ak by sa liga zatvorila, potom majú kluby väčší pokoj na prácu. Mohli by dať väčší priestor mladším hráčom, ktorí by nastupovali častejšie. Ale ich kvalita by sa automaticky nezvýšila, práve naopak. V niektorých kluboch by mohlo prísť k uspokojeniu, dajme tomu z ôsmeho-deviateho miesta, a potom by už hráči vrátane domácich mladíkov nepracovali tak tvrdo.
Teraz je súťaž vyrovnaná, každý chce byť hore. Mužstvá, ktoré predtým nemali toľko financií, vynakladajú značný obnos peňazí na to, aby sa zachránili. Na jednej strane je to dobré, na druhej počúvame manažérov, že v súvislosti s domácimi hráčmi ide o neudržateľný stav. Ale zrejme sa zhodneme, že ide o tému na dlhšiu debatu.
Nepomohlo by, ak by kluby vynaložili viac snahy v tom, že si podchytia a udržia mladé talenty?
Zrejme áno. Veľa šikovných mladíkov odchádza do zahraničia nie v juniorskom, ale už v dorasteneckom veku. Do juniorky sa dostanú v dorasteneckom veku, ale častokrát je to len na jednu sezónu. Potom sa zbalia a idú do Česka, Švédska či Fínska. Aj my v Bystrici sa snažíme dávať mladíkom priestor, lenže musia mať na to zodpovedajúcu kvalitu.
Stíhate sledovať aj výkony Třinca, ktorému sa nedarí podľa predstáv?
Áno. „Oceláři“ sa trápia, ale aj ich aktuálne postavenie v tabuľke ukazuje, aká veľmi náročná je česká extraliga. Ak hovoríme o tom, že slovenská súťaž je vyrovnaná, v Česku to platí ešte viac. Třinec získal päť titulov za sebou, určite v tíme prišlo aj k určitému uspokojeniu. Fakt je aj to, že mužstvo pomaly starne.
Ale čo Třinec dokázal v posledných rokoch, zostane navždy zapísané v histórii súťaže. Vyhrať ligu päť rokov v sérii, keď čelíte supersilným klubom ako Sparta či Pardubice, ktoré každý rok dávajú do hokeja obrovské sumy peňazí, je obdivuhodné. Lenže aj v hokeji platí, že nedá sa ísť stále len hore. Nastane čas, keď krivka úspechov začne smerovať dole.

Keď ste sa vrátili z Třinca do Bystrice, nebol to pre vás po hokejovej stránke „kultúrny“ šok?
Ťažko tieto organizácie porovnávať. Třinec je špička nielen v Česku, ale čo sa týka podmienok, zázemia a kvality kádra ide o jeden z najlepších klubov v Európe. Bol som na to pripravený. Treba však pochváliť aj funkcionárov v Bystrici, ktorí nám poskytujú veľmi slušné podmienky vo všetkých smeroch.
Nemôžem povedať, že kultúrny šok to pre mňa nebol, ale aj hokej v Bystrici sa robí na kvalitnej úrovni. Medzi oboma klubmi je predovšetkým rozdiel vo výške rozpočtov. Na Slovensku niekedy varíme z vody, ale liga napreduje a podmienky pre hráčov sa zlepšujú.
Platí niečo podobné, ak porovnáme slovenskú a českú extraligu?
Je to tak. V Česku dávajú niekoľkonásobne viac peňazí do hráčov a hokejovej infraštruktúry. Kvalita hráčov je v porovnaní so Slovenskom inde. Do českej ligy sa dnes vracajú hokejisti z NHL či KHL. Čo sa týka finančných podmienok, české kluby dokážu preplatiť aj švajčiarske.
Mladí Česi tiež ako ich rovesníci zo Slovenska odchádzajú do Švédska či Fínska, ale potom sa vrátia domov už ako kvalitní hráči. Veľký rozdiel je aj v tom, že slovenská liga je jednosmerná – iba sa z nej odchádza. Za nami už nikto nie je, možno len Poliaci a Ukrajinci. Lenže tí nemajú kvalitu ako najlepší Slováci, ktorí odchádzajú práve do Česka.