Generálny sekretár zväzu Miroslav Lažo (47) v rozsiahlom rozhovore reaguje na najpálčivejšie témy, ktoré rezonujú v slovenskom hokeji.
Vyjadril sa aj ku kandidatúre Slovenska na organizovanie MS 2029, o ktoré prejavili záujem aj Česko, Maďarsko či Veľká Británia.
Zástupcovia vedenia extraligových klubov volajú po zmene modelu najvyššej súťaže. Namiesto priameho zostupu chcú prinavrátiť baráž a dokonca sa častejšie ozývajú aj názory na uzavretie ligy. Ste otvorení diskusii o zmene formátu ligových súťaží na Slovensku?
V prvom rade rozumiem požiadavke klubov. Chceli by mať istotu na to, aby mohli v pokoji pracovať. Na druhej strane, práve súťaživosť je základom športu a športové zápolenie sú motivujúce faktory, ktoré ich posúvajú.
Nerád by som porovnával, ale vo futbale je priamy postup a zostup úplne bežnou praxou. Práve tento model je pre kluby zo všetkých súťaží najspravodlivejší.
Kluby argumentujú tým, že mladí hráči nedostávajú priestor, keďže pracujú pod väčším tlakom. Nemá teda priamy zostup negatívny dopad na rozvoj mládeže?
Zachytil som výčitku klubov, že preto mladí hráči trpia. Ja by som to nedával do tejto roviny. Vidíme, že väčšina klubov začína chápať problém nedostatku slovenských hráčov. Pokiaľ však slovenských hráčov nemáme, jediná cesta je vychovať si ich.
Kluby sa musia zamerať na dlhodobú víziu a výchovu mladých hráčov vo svojich základniach a tam je kľúčová úroveň kvality trénerov a ich vzdelanie, teda ako vedia pracovať s mladými hráčmi. Kluby sa musia pozrieť do svojich dorastov a junioriek a začať s nimi kvalitne pracovať.
Z môjho pohľadu je to absolútne kľúčová vec. Pozitívne príklady vidím v Banskej Bystrici, Trenčíne, Zvolene, Poprade či Nitre. Ukazujú, že keď sa správne nastaví práca s mládežou, prináša to úspech. Mladí hráči môžu byť pravidelne nasadzovaní v seniorskom tíme.
Ak sa s nimi kvalitne pracuje, nie je dôvod obávať sa, že hráči vyššiu úroveň nezvládnu. Juniori a dorastenci uvidia perspektívu nasadzovania v seniorskom tíme a nebudú odchádzať do zahraničia.
Ostrá kritika sa spustila najmä po zasadnutí Výkonného výboru SZĽH v máji, na ktorom väčšina klubov hlasovala za baráž.
Je to niečo, o čom počúvam veľmi často. Tu treba zdôrazniť, že kluby nehlasovali o postupe a zostupe. Nemajú možnosť hlasovať na zasadnutí Výkonného výboru. Členovia Výkonného výboru si len vypočuli názory klubov.
Jedenásť klubov z extraligy malo názor, že by bola lepšia baráž, no u klubov SHL to bolo tesné. Šesť bolo proti baráži a zachovaniu priameho postupu, päť bolo za baráž a jeden za zdržal. SHL teda vtedy baráž nechcela. Na obe súťaže sa v tomto prípade musíme pozrieť ako na samostatné celky.
Výkonný výbor teda ponechal v platnosti priamy postup a zostup, ale kluby o zmene nehlasovali. Treba si uvedomiť, aký bude mať prípadná zmena dopad na všetkých. A to aj na tretiu najvyššiu súťaž. Do extraligových klubov investujú ich vlastníci obrovské peniaze.
Vážim si každého majiteľa aj ich partnerov, ktorí podporujú hokej a vkladajú doň vlastné prostriedky. Musíme sa na to však pozerať komplexne. Ak sa uzavrie extraliga, ako bude vyzerať prvá liga? Mužstvá v nej stratia cieľ, keď nebudú mať šancu postúpiť.
Čítajte viac Slováci sú vypočítaví. Nastalo, čo bolo roky nepredstaviteľné. Situácia je extrémna, raz sa to už musí skončiť
Stratia podporu sponzorov aj svojich miest. Z hľadiska šetrenia budú nasadzovať viacero juniorov, čo sa môže javiť ako dobrý výsledok, veď budú hrať v seniorskom tíme, ale vznikne nám aj ďalší problém.
Aký?
Klesne kvalita juniorských súťaží. Nám teda ide o koncepčný, komplexný rozvoj. Potrebujeme, aby dve najvyššie ligy začali skôr spolupracovať na rozvoji mládeže. Aby vychovali slovenských hráčov, ktorí nám dnes chýbajú.
Vždy sa dá na veci nazerať z rôznych uhlov pohľadu. Niekto bude argumentovať, že Humenné postúpilo do extraligy a na ďalší rok hneď spadlo. Ja tam však vnímam pozitíva. Zmodernizovali štadión, majú novú kocku i zázemie. Postup hore teda môže pomôcť aj iným mestám.
Vnímame ambíciu Prešova opäť sa vrátiť do extraligy a sú tam aj ďalšie kluby. Žilina urobila skvelú prácu. Tri sezóny bojovala o postup a dnes má v extralige skvelé výsledky.
My sme otvorení akejkoľvek diskusii, ale výsledok by mal byť koncepčný pre všetkých. Všetkým nám záleží na rozvoji slovenského hokeja ako celku.
Systém súťaže úzko súvisí s finančnou situáciou v kluboch. Ich zástupcovia tvrdia, že musia obracať každé euro. Je finančná podpora klubov, aj skrz televízne práva, zo strany zväzu dostatočná?
Kluby aktuálne dostávajú historicky najvyššiu sumu. Toľko nemali ani za Pro-Hokeja či APHK. Čo sa týka vysielacích práv, vždy sa budú viesť diskusie o tom, či je lepšie mať priame prenosy na verejnoprávnej alebo súkromnej televízii.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Za seba môžem povedať, že za zmluvu, ktorú podpísali moji predchodcovia, som nesmierne vďačný. Vnímame, že STVR prechádza rôznymi komplikáciami. Asi nie je náhoda, že všetky veľké športy urobili dohody so súkromnými televíziami.
Koľko dostávajú kluby v porovnaní s minulými rokmi práve vďaka dohode so súkromným vysielateľom?
V roku 2023 bola klubom prerozdeľovaná čiastka z celkovej sumy 1,8 milióna eur a za rok 2024 to bola suma 2,25 milióna. Išlo teda o výrazný nárast. Zároveň môžem potvrdiť, že táto suma by sa mala postupne navyšovať, ak zachováme kvalitu a atraktivitu súťaže, ktorá bude motivovať sponzorov vkladať do nej svoje prostriedky.
Vďaka aktuálnemu modelu nám stúpla kvalita aj dvoch nižších súťaží, SHL a 2. SHL. Niekedy bolo pravidlom, že bola sledovaná extraliga a ostatné súťaže boli ďaleko za ňou. Dnes máme Slovenskú hokejovú ligu, ktorá je atraktívna pre partnerov, vysielaná a sledovaná v televízii.
Vďaka atraktivite súťaže tam partneri vložili viac finančných prostriedkov a klub SHL si každú sezónu prilepší o približne 130-tisíc eur. Stúpla nám kvalita aj 2. SHL a pracujeme na partnerstve aj pre ňu. Súčasný model teda prináša benefity pre hokej ako celok.
Všetky kluby dostávajú rovnakú čiastku?
Máme jednotný manuál. Všetci dvanásti účastníci extraligy dostávajú rovnakú sumu. Na klub to vychádza viac ako 400-tisíc eur. Od budúcej sezóny máme nového generálneho partnera, vďaka ktorému táto čiastka narastie až na 540-tisíc eur na klub.
Čítajte viac Posadiť Slafkovského? Lepšie ako zo seba robiť hlupáka. S korupciou mal pravdu, tiež som ju na Slovensku zažil
Každý rok sa bude suma zvyšovať, pričom našou ambíciou je dostať sa postupne až na sumu vyše 600-tisíc eur na klub. Všetko sa odvíja od kvality súťaže. Keď sa pozrieme na čísla, vidíme výrazný nárast diváckej návštevnosti na štadiónoch i sledovanosti televíznych prenosov.
Súvisí to práve aj s obrovskou vyrovnanosťou, ktorú má do veľkej miery na svedomí priamy postup a zostup. Zároveň je každý rok vyrovnanejší aj boj o play-off miestenky. Z toho následne vyplýva aj väčšia atraktivita pre sponzorov a partnerov.
V súvislosti s finančnou situáciou zástupcovia vedenia klubov negatívne vnímajú obmedzenie počtu legionárov, čím sú nútení zaplatiť Slovákov, ktorí podľa nich nedosahujú požadovanú kvalitu. Zvažuje sa zmena limitu legionárov, ktorých môže byť aktuálne na súpiske maximálne sedem?
Keď sa pozrieme na štatistiku produktivity, lige vládnu v drvivej väčšine cudzinci. Na zväze panuje názor, že by bolo dobré počet legionárov znížiť. Rozumiem argumentu klubov, že aktuálne na trhu nie je dostatok kvalitných Slovákov a zároveň sú veľmi drahí.
Chápem, že stredná generácia slovenských hokejistov chýba. Práve preto, by mali kluby intenzívnejšie pracovať s mládežou a snažiť sa mať vlastných odchovancov a zapracovávať ich do tímu. Ak nám chýbajú slovenskí hráči, rozhodne som za to, aby sme znížili počet legionárov na päť.
Keď som si urobil prehľad, zistil som, že zahraničný hráč je dvakrát drahší ako najdrahší slovenskí hráči. Ak by sme znížili počet legionárov, ušetrené financie vedia kluby investovať do výchovy a rozvoja mladých hráčov. Tí budú mať dôveru vo vlastný klub a víziu napredovania. Toto by mal byť dlhodobý koncept našich klubov.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Mnoho mladých hráčov však odchádza už pomerne skoro do zahraničia. Aké kroky podniká zväz preto, aby ich čo najviac zostalo hrať na Slovensku?
Práve preto sme vytvorili projekt centralizovanej prípravy pre hráčov do 18 rokov. V Piešťanoch majú hráči pripravené kompletné zázemie s ubytovaním, stravou, regeneračnou linkou, posilňovňou, fyzioterapiou, tréningami zručností a možnosťou pôsobiť v mužskom hokeji bez potreby profesionálneho kontraktu. Mladí hráči majú podmienky na to, aby nemuseli odchádzať do zahraničia.
Práve naopak, dnes sa niektorí naši hráči zo zahraničia vracajú späť práve preto, aby mohli pôsobiť v projekte. V minulosti sme mali projekt dvadsiatky, ktorý sa neosvedčil. Preto sme vytvorili projekt osemnástky. Tento ročník je zároveň v draftovom veku a my ich chceme na to pripraviť. Za mňa je správna cesta vytvoriť hráčom exkluzívne podmienky, aby nemuseli odchádzať do zahraničia.
Aké napríklad?
Otvorili sme trenčiansku akadémiu a v najbližšom období začne fungovať aj popradská, ktorá poskytne chalanom kvalitné zázemie. Máme podpísané aj memorandá s ďalšími krajmi. Našim cieľom je v každom mať takúto akadémiu na strednej športovej škole, kde by hráči mali vybudované špičkové podmienky. Akadémie by mohli nahradiť projekt centralizovanej prípravy hráčov do 18 rokov.
Úlohou zväzu je starať sa v prvom rade o reprezentácie a o mládež a to sa deje. Tento rok sme zvýšili o dvadsať percent príspevok pre mládežnícke kluby. Ten, kto má kompletnú vekovú štruktúru, dostáva najviac. Funguje to na spravodlivom systéme, ktorý si kluby sami schválili.
Čítajte viac Rozbili bank, prišli zvučné posily. Rozpočet sme nafúkli o tridsať percent. Základný plat chcú hráči čo najvyšší. Ako je to s bonusmi?
Celkovo ide mládežníckym klubom ročne okolo 5,6 milióna eur. Navyše sme zo zisku z majstrovstiev sveta 2019 päť rokov spolufinancovali trénerov v mládežníckych kluboch. Po vyčerpaní zisku z MS sme pre kluby zabezpečili z ďalších zdrojov finančné prostriedky, aby sa ich mládežnícki tréneri mohli venovať trénovaniu naplno a nemuseli mať popri trénovaní iné zamestnania.
Sú však aj špecifické prípady, kedy sa mladí hokejisti rozhodnú, že nebudú reprezentovať Slovensko ale inú krajinu. Naposledy k takémuto rozhodnutiu dospeli Vladimír Dravecký ml. či Sebastian Taliga, ktorí si namiesto Slovenska zvolili Česko.
Žijeme v dobe, kedy sa každý môže slobodne rozhodnúť. Dravecký vyrastal v Čechách, chodil tam do školy, mal tam kamarátov. K Česku teda mal blízko od detstva. Zrejme tam boli aj iné dôvody, ale to sú veci, ktoré sa jednoducho môžu vyskytnúť.
Opäť sa vrátim k tomu, že prvoradé je, aby kluby zabezpečili kvalitnú prácu s mládežou. Musia si vybudovať dôveru hráča a jeho rodičov a vytvoriť také podmienky, aby mladí nemuseli odchádzať do zahraničia.
Mnohí hráči a ich rodičia sú však netrpezliví, lebo dostanú nekompletné informácie od agentov, ktorí im nasľubujú kvalitu v zahraničí, no tú napokon nedostanú. V príliš mladom veku odchádzajú do nekvalitných líg v a po krátkom čase sa sklamaní vrátia na Slovensko. Následne vidia, že aj doma majú šancu sa ukázať a zaujať skautov, no po návrate zaostávajú za svojimi rovesníkmi.
Sú pre kluby odmeny, ktoré dostanú, ak ich mladý hráč podpíše zmluvu s tímom NHL, dostatočne motivujúce?
Boli tu prípady ako Filip Mešár, Adam Sýkora, Šimon Nemec či Martin Mišiak. Sú to chlapci, ktorí dostali priestor na Slovensku a práve tu si ich všimli. Rozhodne to je pre kluby zaujímavé a vidia, že to má zmysel.
Ďalšou osobitnou kapitolou, na ktorú kluby, tréneri i hráči často poukazujú, sú rozhodcovia a ich úroveň. Považujete ju za dostatočnú?
S kritikou rozhodcov sa stretávam, keď sa bavím aj s kolegami zo Švédska, Fínska, Česka, Rakúska či iných krajín. Nie je to teda problém iba u nás. Keď som ako hráč pôsobil vo Švédsku, pre mňa bola kvalita rozhodcov obrovským sklamaním.
Vtedy som si hovoril „zlatí slovenskí rozhodcovia.“ Máme orgán, ktorým je Komisia rozhodcov a ten v prípade pochybení hneď koná a udeľuje tresty. Ja som ako hráč bol taktiež veľmi kritický voči rozhodcom a často som cítil krivdu.
Keď som spoznal ich prácu do hĺbky, presvedčil som sa o tom, že sú to tiež len ľudia, ktorí môžu urobiť chybu. Často vyzerá situácia z tribúny alebo spred televíznej obrazovky inak ako priamo na ľade.
Čo robí zväz preto, aby sa kvalita rozhodcov zvyšovala?
Pracujeme na tom, aby sa rozhodcovia zlepšovali. Každoročne máme semináre, na ktorých sa pravidelne zúčastňujem. Máme prednášky a neustále testujeme ich fyzickú výkonnosť a výklad pravidiel. Poslali sme na špeciálny seminár NHL pre rozhodcov našich zástupcov.
Malo to veľmi pozitívny vplyv. Vlani sme spustili náborový program s názvom „Nesúď, rozhoduj.“ Zaznamenali sme vysoký záujem. Často sa tam objavia chlapci, ktorí skončili s aktívnou hokejovou kariérou.
To sú ideálne prípady, kedy chalani postupujú rýchlo nahor. Mnohých však odrádzajú negatívne javy, ktorým musia čeliť.
Aké?
Ide o rôzne nechutné pokriky či vyhrážky, od rodičov, hráčov či trénerov a deje sa to prakticky už od mládežníckych kategórií až po seniorské súťaže. Zároveň sme navýšili odmeny pre rozhodcov, ktoré by ich mali motivovať na sebe neustále pracovať.
Čítajte viac Slováčiská v jednom z najlepších klubov v Česku si nič nedarujú. Pred tréningom si nájdeme pod prilbou mokré prekvapenie
Odmeny pre rozhodcov v mládežníckych kategóriách sme navýšili výraznejšie, aby potenciálni budúci rozhodcovia mali motiváciu vstúpiť do systému. Nás teší, že na medzinárodnej úrovni dostávajú naši rozhodcovia pochvaly od IIHF. Je to znak toho, že majú svoju kvalitu.
Pred sezónou i počas nej sa objavili kritické názory na to, že Slovensko nemá zástupcu v hokejovej Lige majstrov. Údajne zlyhala diplomacia zo strany zväzu. Vnímate kritiku ako oprávnenú?
V prvom rade treba povedať, že hokejová Liga majstrov (CHL) je absolútne súkromná klubová súťaž. Zväz v rámci nej nemá žiadne kompetencie. Komunikoval som s Martinom Baumannom, ktorý je šéfom CHL. Bavili sme sa aj o tom, že výsledky slovenských tímov v súťaži boli dlhodobo nepostačujúce.
Oni hľadajú mužstvá, ktoré zvýšia kvalitu ligy. Chcú, aby bola vyrovnaná. Ak tam príde tím a v základnej skupine nezíska ani bod, je veľmi ťažké, aby sa tam udržal. Navyše, pre kluby je to aj finančná záťaž. Účinkovanie v skupinovej fáze stojí s ubytovaním a cestovaním okolo 200-tisíc eur.
Môže zväz z pohľadu diplomacie vyvíjať snahu, aby malo Slovensko minimálne jedného zástupcu v CHL?
V minulosti, na začiatku fungovania CHL, sme mali dve miestenky. Neskôr sme o jednu prišli a v ďalšom vývoji sa často stávalo, že náš majster odmietol účasť a organizátor ho musel nahradiť mužstvom z inej krajiny alebo naše mužstvo nedosahovalo potrebné výsledky.
Preto sme nakoniec prišli aj o tú jednu miestenku. Vnímal som však zo strany vedenia CHL ako neseriózne, keď vydali stanovisko o tom, že slovenského zástupcu nahradí poľský tím.
Foto: TASR/František Iván
Ohradili sme sa voči tomu aj z toho dôvodu, že Slovensko je 30 rokov v elitnej divízii MS a patrili sme k zakladajúcim členom CHL. Môžem však potvrdiť, že v budúcnosti budeme nápomocní, aby slovenskí majster získal späť miestenku do CHL.
Slovensko je jedným zo záujemcov o organizovanie MS v roku 2029. Súpermi by mali byť Veľká Británia, Maďarsko či Česko. V akom štádiu je prihláška?
Aktuálne pripravujeme všetky podklady k tomu, aby sme ich 10. januára podali oficiálnou cestou. Ide o 135 stranový dokument, v ktorom musia byť špecifikované všetky podrobnosti týkajúce sa organizovania MS. Zväz má ambíciu usporiadať ich samostatne. Pôjdeme do toho s mestami Bratislava a Košice, ktoré hostili aj MS 2011 a 2019. Na druhej strane, nevylučujeme ani iné možnosti organizácie MS.
Je technicky možné navýšiť kapacitu košickej haly z 8300 na 10-tisíc?
Komunikovali sme so zástupcami Steel Arény, ktorí nám potvrdili, že dokážu navýšiť kapacitu zúžením ľadovej plochy a ďalšími úpravami. Z ekonomického a časového hľadiska by bolo veľmi náročné stavať novú halu s vyše pätnásťtisícovou kapacitou.
Preto sme zvolili variantu ísť cestou menšej rekonštrukcie pri existujúcich halách. Požiadavkou IIHF je, aby jedna hala mala kapacitu 12 tisíc divákov, ale z nášho pohľadu nevidíme rozdiel v tom, ak máte dve haly s kapacitami 12 a 8, alebo dve po vyše 10 tisíc. V náš prospech hovorí aj fakt, že sme dvakrát šampionát organizovali a v oboch prípadoch s pozitívnymi ohlasmi.
Nitra má veľký záujem postaviť nový štadión, v minulosti sa zvažovala aj väčšia hala na strednom Slovensku. V akom stave je budovanie novej infraštruktúry?
Vítame akýkoľvek nový štadión a ľadovú plochu. Som si istý, že Nitra, ktorá má fantastických fanúšikov, potrebuje nový zimný štadión. Stretli sme sa s primátorom mesta a vidíme aj z jeho strany veľkú snahu o postavenie štadióna.
Čítajte viac Zaúradovalo čaro osobnosti? Šatan promptne vyriešil rébus, ktorý trápil Slovákov. Zobral si to pod svoje krídla a priniesol nám úľavu
Zrejme nepôjdu do multifunkčnej haly, ale do štadióna, ktorý bude pre ich potreby dostačujúci a efektívny na prevádzku. Registrujeme záujem o výstavbu aj z ďalších miest. Teší nás, že sa aj v tomto smere Slovensko posúva dopredu.
Od stredy do piatka sa uskutoční tradičný domáci turnaj Kaufland Cup. Premiérovo sa koná mimo Bratislavy. Prečo ste si vybrali práve Poprad?
Máme záujem pokrývať našimi aktivitami celé Slovensko. Či už hrala reprezentácia zápasy v Bratislave, Trenčíne, Košiciach, Humennom, Zvolene alebo Michalovciach všade sa stretávame s vynikajúcou atmosférou.
Teraz padla voľba na Poprad aj s prihliadnutím na skvelú lokalitu a blízkosť Tatier. Je tam vynikajúci štadión. Chceli sme reprezentáciu priblížiť aj divákom z východu Slovenska, ktorí nemajú možnosť cestovať do Bratislavy.
Vždy je dôležitá aj ekonomická stránka a to, akú ponuku dostaneme z potenciálneho dejiska, ktoré prejaví záujem. Budem rád, ak príde čo najviac divákov. Všetkých pozývam do Popradu podporiť Slovensko v zápasoch s Nórskom a Lotyšskom.
