Príchodom Richarda Pánika do bratislavského Slovana získala extraliga zvučné meno, ktoré ešte pred pár rokmi nastupovalo proti najlepším hokejistom sveta.
Turbulentná kariéra, ktorú sprevádzali kontroverzie na ľade i mimo neho, sa však nie vždy vyvíjala podľa jeho predstáv.
Viacerí zostali prekvapení, keď útočník, ktorého v minulosti prirovnávali k Mariánovi Hossovi, súhlasil s, hoci zatiaľ krátkodobým, pôsobením na Slovensku.
Incident pod vplyvom alkoholu a zatknutie políciou, dlhoročná ignorácia slovenských novinárov, kopanec do hlavy krajana.

Či hokejová cesta dvojnásobného šampióna farmárskej AHL mohla byť, nebyť niektorých prešľapov, ovenčená početnejšími úspechmi, vie zrejme len on sám.
Veľký talent
Martinská hokejová škola vychovala viacerých kvalitných hráčov, ale na najvyšší level to dotiahlo len zopár. Pánik patril medzi nich.
Pôvodne z neho hokejista ani nemal byť. Od piatich rokov chodil na džudo, kde sa mu medzi rovesníkmi darilo. „Je dvojnásobný majster Slovenska v džude v mládežníckych kategóriách,“ vravel s hrdosťou jeho otec Július Pánik.
Aj preto začal s hokejom pomerne neskoro – v deviatich rokoch. „Aj to bola skôr náhoda. Keď som bol štvrták, tréneri chodili po školách a vyberali zdatnejších hráčov. A ukázali aj na mňa,“ spomínal Pánik junior.
Keď ho otec priviedol na hokejový tréning, dostalo sa mu pochybovačných rečí.
„Všetci ma vysmiali, že je to neskoro. Viete, deti začínajú s hokejom od piatich rokov. Ale Rišova kariéra je dôkazom, že aj keď sa s vrcholovým športom začne v neskoršom veku, nič nemusí byť stratené,“ dodal Pánik starší.

Jeho syn pobudol v materskom klube len zopár sezón. Ako 15-ročný tínedžer odišiel do Třinca – za lepšími tréningovými podmienkami.
"Richard mal už vtedy agenta a prišiel k nám z vlastnej iniciatívy. Po charakterovej stránke bol veľmi cieľavedomý a pracovitý chlapec.
Po hernej stránke brilantný korčuliar s prudkou strelou a úžasnou vlastnosťou dostať sa do gólovej šance,“ opísal kvality slovenského talentu Jiří Juřík, bývalý šéftréner v třineckej akadémii.
Progres šikovného útočníka pokračoval, v sedemnástich rokoch už hrával „mužskú“ extraligu.
„Čo som si kúpil z prvej výplaty? Mobilný telefón iPhone,“ vravel vtedy mladík, ktorý obdivoval Pavla Bureho, známeho ako „Ruská raketa“
Na juniorských MS 2009 v Kanade patril medzi najlepších hráčov slovenského výberu a skauti ho vychvaľovali do nebies.

"Je obrovský talent, ktorý by som prirovnal k Mariánovi Hossovi. Má vynikajúce predpoklady hrať v NHL,“ hodnotil vtedajší skaut Vancouvru Branislav Puliš.
Z A-tímu na farmu a späť
Na drafte NHL v rovnakom roku si ho vybrala Tampa Bay v druhom kole. Nikto zo Slovákov a Čechov nebol draftovaný vyššie, za Pánikom bol aj Tomáš Tatar.
Do prvého tímu sa ako nováčik podľa očakávania nedostal a tak zámorskú kariéru odštartoval v juniorskej OHL. Okrem tréningov a zápasov za mužstvo Windsor Spitfire musel chodiť aj do školy.
„Mám tri povinné predmety – matematiku, angličtinu a náboženstvo. Zatiaľ sa iba rozhliadam, uvidíme, ako mi to pôjde,“ vravel na štarte zámorského dobrodružstva.
Po dvoch rokoch v juniorke a jednej sezóne v AHL sa dočkal debutu v NHL. Jedenásteho februára 2013 nastúpil proti Montrealu, o desať dní neskôr strelil do siete Caroliny svoj premiérový gól v proflige.
Sľubne rozbehnutá kariéra však narazila na prvé prekážky. Pánik sa nedokázal udržať v prvom tíme Lightning a putoval na farmu. Pendlovanie medzi prvým a rezervným mužstvom pokračovalo aj v Toronte, kam putoval v rámci trejdu.

Keď následne prestúpil do Chicaga, experti sa nadchýňali, že konečne našiel ideálnu destináciu. Vo „veternom“ meste vtedy pôsobili aj jeho krajania Marián Hossa s Markom Daňo, ktorí mu mali uľahčiť aklimatizáciu v novom prostredí.
V drese Blackhawks hral spočiatku parádne. V sezóne 2016/2017 odohral za Chicago všetkých 82 zápasov, pokoril 20-gólovú hranicu (v NHL prvý a poslednýkrát) a celkovo nazbieral solídnych 44 kanadských bodov.
„Je schopný skórovať z rôznych pozícií. Keď sa zdravo nasrdí, dokáže pridať aj fyzickú hru,“ chválil Slováka kapitán Chicaga Jonathan Toews.

Hviezdny Kanaďan, ktorý nastupoval s Pánikom v jednom útoku, ho prirovnal k Hossovi. „Páči sa mi, ako dobre si stráži puk. Pripomína mi Hossu, lebo vie potiahnuť aj ďalších spoluhráčov,“ dodal.
S počiatočnými výkonmi v novom pôsobisku bol spokojný aj martinský rodák.
„V minulosti som bol na hrane. Nevedel som, či budem hrávať v AHL alebo NHL. V predchádzajúcej sezóne som však dokázal, že som hráč hodný NHL, ktorý si zaslúži kontrakt. Chcem tak hrať každý rok, to je môj cieľ,“ vravel.
Prečo päť rokov nedával rozhovory pre slovenské média?