V hokejovej extralige ide o jednu z najdiskutovanejších tém. Často sa polemizuje o ich úrovni či profesionalite vzhľadom na fakt, že popri rozhodovaní majú aj civilné zamestnania.
V úvode novej sezóny už Komisia rozhodcov Slovenského zväzu ľadového hokeja (KR SZĽH) riešila viacero pochybení, po ktorých nasledovalo aj pozastavenie činnosti arbitrom.
„Títo rozhodcovia boli stiahnutí z nominácii na ďalšie stretnutia. Rovnako ako za chyby platia hráči, tréneri či funkcionári, tak sa to isté týka aj rozhodcov. Našou prioritou je však v prvom rade ich hodnotenie a výchova,“ vraví pre Pravdu člen DK SZĽH Peter Ország.
Rozhodcov potrestali
Poslednými potrestanými rozhodcami sú Marek Žák a Michal Klejna, ktorí chybovali v zápase 6. kola medzi Spišskou Novou Vsou a Liptovským Mikulášom.
Obranca Liptákov Cal Foote hrubým spôsobom fauloval súpera, ktorého ramenom zasiahol do oblasti hlavy a krku.
Za svoj zákrok dostal dodatočný štvorzápasový dištanc od nového orgánu, ktorým je Senát pre profesionálny hokej DK SZĽH.
Bez trestu neobišla ani spomínaná dvojica hlavných arbitrov. Tí si nezapískajú do 13. októbra (najbližšie tri kolá).
„Na základe vzniknutej situácie sme sa vecou interne zaoberali. Prijali sme konzekvencie voči obom hlavným rozhodcom,“ konštatuje Ország.
V minulosti poukazoval na ich pochybenia bývalý obranca Boris Valábik, ktorý posledné roky pôsobí aj ako hokejový analytik a spolukomentátor.
Foto: TASR - Michal Svítok
V danom prípade je presvedčený o tom, že hoci rozhodcovia spravili chybu, dodatočný dištanc pre hráča vníma ako dostatočnú nápravu.
„V minulosti som ako hráč zažil, že rozhodcovia úplne správne nepochopili výklad pojmu "neskorý hit“, teda zákrok pri dohrávanom súboji. Občas sa dokonca stalo, že si rozhodcovia dodatočne uvedomia chybu a potom to kompenzujú osobnými trestami a krikom na hráčov," vraví Valábik.
Ország priznáva, že sa v rámci komisie i rôznych seminárov či inštruktáží snažia rozhodcov vzdelávať a posúvať úroveň súťaže. „Je pravda, že chyby rozhodcov ovplyvňujú výsledok zápasov. S tým sa musíme vyrovnať v rámci nášho kolektívu,“ konštatuje Ország.
Snahou o väčšiu konkurencieschopnosť by chceli docieliť, aby sa rozhodcovia dostatočne koncentrovali na výkon počas zápasu a minimalizovali chyby, ktoré vyplývajú z nepozornosti. Začleniť sa snažia aj rozhodcov z prvej ligy. Špeciálnou kapitolou je ich finančné ohodnotenie.
Čítajte viac Chamtivosť Slovákov? Mali nereálne požiadavky, rokovania stroskotali. Baráž? Uzavretie súťaže nestačí, vraví šéf extraligistu
"Som za to, aby dostávali plat aj sedemtisíc eur na mesiac. Neviem, či by vytvorenie profesionálnych podmienok pri aktuálne malej konkurencii urobilo výrazný rozdiel.
Nebude to zrejme len o peniazoch," vraví Valábik, ktorý jedným dychom dodáva, že pre zväz sú práve výdavky na rozhodcov jednou z najväčších položiek.
