Foto: HK Dukla Michalovce
Prvý plat ste teda mali až v Michalovciach?
Presne tak. Finančne som sa ale začal vzdelávať už počas dlhých nocí vo Fínsku. Keďže mám rád čísla, tak som sa učil investovať a stalo sa to mojím hobby. Som pomerne šetrný človek a snažím sa s financiami narábať zodpovedne.
Celkovo si myslím, že finančná gramotnosť je dôležitá. Hokej navyše nie je lacná záležitosť. Ja som mal šťastie, že rodičia ma v ňom odmalička podporovali. Mal som veľa spoluhráčov, ktorých rodiny si nemohli dovoliť financovať rôzne turnaje v zahraničí a podobne.
Keď má zrazu človek vlastné peniaze, je to úplne iné. Pokojne si môžem kúpiť nový mobil alebo stavebnicu LEGO. Samozrejme, snažím sa míňať skôr uvážlivo. Baví ma, keď ideme niekam von so sestrou a môžem jej niečo kúpiť a urobiť jej radosť.
Na čo míňate najviac peňazí?
Potrpím si na kvalitnú stravu a rôzne vitamíny a doplnky. Pre športovca je to dôležité. Rád počúvam hudbu, takže potrebujem mať kvalitné slúchadlá. Mám ich sústavne na ušiach. Na oblečenie veľa nemíňam. Rád na sebe nosím klubové veci.
Na Zemplín ste prišli len pred pár mesiacmi. Ako sa rodený Trnavčan vyrovná s východoslovenským prízvukom?
Mám rád slovenčinu, pretože je to ľubozvučný jazyk. Mám v sebe však zakorenené to, že som sa narodil na západe. A musím priznať, že som veľmi rád, že nehovorím mäkko.
Je to pre mňa náročné, keď počujem ľudí „hutoriť“. Na mňa sa to vôbec nechytá. Najviac mi trhá uši, keď počujem „ľad“ alebo „korčuľovanie“. Pomaly si však už aj na to zvykám.
Váš otec je vášnivým zberateľom pukov. V zbierke ich má okolo 7000. Koľko z nich má od vás?
Začal s tým dávno pred tým, ako som sa dal na hokej. Možno ma to ale podvedome ovplyvnilo pri mojom rozhodovaní, keď som videl, koľko ich už máme doma. Puk za prvý gól v extralige však ešte v zbierke nemá.
Čítajte viac Hokejoví trpaslíci zatienili Slovan i Košice. Čo stojí za prepadom Slovenska v Lige majstrov? Kluby kritizujú zväz, ten vracia úder
Stále ho hľadám, hoci viem, že spoluhráči mi ho niekde schovali. Teší ma však, v akej kolekcii sa moje puky, s ktorými som zaznamenal premiérové góly v rôznych kategóriách, nachádzajú. K tomu ešte zbiera aj rôzne dresy, takže aj to je niečo, kde mu občas prispejem. Máme z toho radosť obaja.
Obaja ste zároveň veľkí fanúšikovia Chicaga Blackhawks. Máte aj fotku s Mariánom Hossom, ktorý sa zaradil medzi legendy klubu. Ako vznikla?
Veľmi spontánne. Otec ma raz čakal vo Viedni na letisku, keď som sa vracal z Fínska. Rýchlo ku mne pribehol a vraví mi: „Počúvaj, Paťo, neuveríš, kto je tu pred tebou. Hossa pred chvíľou prišiel.“
Výhoda bola, že som mal so sebou kompletný hokejový výstroj. Našťastie sa mi ho podarilo dobehnúť a keď videl, že mám so sebou hokejky, hneď vedel, o čo sa jedná (smiech).
Bol veľmi ochotný a milý. Myslím, že tam bol aj s rodinou, takže veľa času sme nemali, ale pár slov sme prehodili. Bol to pre mňa krásny zážitok.
Čítajte viac Ich rivalitu spustil zápas Európskej ligy na Tehelnom poli. Starší brat je na prahu NHL, mladší si razí cestu na Slovensku
Zvýšilo to vašu motiváciu zahrať si v NHL?
Mojou hlavnou ambíciou je hrať hokej na najvyššej možnej úrovni. Buď v extralige alebo v niektorej z top európskych líg. Stále si nechávam otvorenú aj možnosť štúdia na vysokej škole.
Nechcem však robiť dve veci naraz. Radšej len jednu ale naplno sa na ňu sústrediť. Programovanie a IT je pre mňa momentálne len ako hobby. Hokeju chcem dať maximum a vysokú školu si môžem urobiť aj neskôr. Nedávam si žiadne ultimátum.
