Útočník Patrik Gabriel (20) sa po rokoch vrátil zo severu Európy na Slovensko.
Šancu dostal v Michalovciach, kde už stihol streliť svoj premiérový gól.
Hneď v prvom súťažnom zápase a pri prvom striedaní. V extralige si plní sen, ktorý mal už ako dieťa.
„Vždy som túžil po tom, aby som hral hokej na najvyššej úrovni. Neriešil som, či to bude v NHL, vo Fínsku alebo na Slovensku. Chcel som sa ním živiť,“ vraví.
Aké to je vrátiť sa po štyroch rokoch z Fínska na Slovensko?
Zámorie a krajiny ako Fínsko či Švédsko sú z pohľadu podmienok pre začínajúceho hokejistu stále výrazne pred Slovenskom. Treba však povedať, že aj u nás je to už podstatne lepšie ako v minulosti.
Hlavný rozdiel vidím v tom, že napríklad vo Fínsku môže hrať viac chalanov z nižšej vekovej kategórie proti starším.
Druhý rozdiel je v tréningoch. Vo Fínsku zadá tréner hráčom pokyny a tí si ich do bodky plnia bez toho, aby pri nich musel stáť.
Ide najmä o tréningy na suchu. Niečo, čo nedokážeme ovplyvniť, je, že tam majú omnoho dlhšie a tuhšie zimy. Množstvo vonkajších ľadových plôch je jednoducho niečo, s čím Slovensko nemôže súperiť.
V čase, keď ste tam pôsobili, hral vo Fínsku aj váš rovesník Juraj Slafkovský. Zahrali ste si proti sebe?
Juraja som poznal už z mládežníckych výberov HMS Select. Dá sa povedať, že sa poznáme od detstva. V juniorke sme si proti sebe zahrali. Spomínam si na jeden zápas, kedy nám dal hetrik. Vtedy som si hovoril, aby nedal gól, keď som bol na ľade. Bolo ťažké ho brániť a hrať na neho osobnú obranu.
Pomysleli ste si vtedy, že by z neho mohla byť draftová jednotka?
Vedel som, že je fakt dobrý. Vtedy ale nikto netipoval, že bude jednotka, keďže z prvého miesta si obvykle tímy vyberali Kanaďanov alebo Američanov. Spolu so Šimonom Nemcom či Filipom Mešárom a ďalšími chlapcami vytvorili veľmi silný ročník.
Bolo náročné osamostatniť sa ako 16-ročný a navyše v zahraničí?
Mal som šťastie, že som nebol sám. V jednom byte, ktorý nám pridelil klub, som vystriedal viacerých spolubývajúcich. Býval som len s jedným Fínom, neskôr s Maďarom ale aj so Slovákom Samuelom Sisíkom.
Čítajte viac Slafkovský sa pochválil luxusným autom, v Kanade si kúpil nový byt. Je obrovský! Asi ho budem často navštevovať, žartuje Mešár
Spoločne sme chodili na tréningy. Nikto z nás nemal vodičák, takže sme chodili bicyklom aj v mínusových teplotách. Brali sme to ako rozcvičku. Najnáročnejšie bolo prispôsobiť sa počasiu a najmä snehu.
Na to som ako rodák z Trnavy nebol zvyknutý. Boli tam dlhé noci. Stalo sa, že aj tri či štyri mesiace veľa pršalo. Bolo tam depresívne počasie. Mal som šťastie, že som mal voľný čas celkom slušne vyplnený.
Ako?
Keďže som bol vtedy ešte na strednej škole, veľa času som venoval učeniu a knihám. Mám rád programovanie a IT oblasť.
Chvíľu som aj zvažoval koniec hokejovej kariéry, pretože ma prijali na fakultu informatiky na STU v Bratislave. Zapísal som sa tam, ale napokon som tam nešiel. Povedal som si, že sa budem naplno venovať hokeju.
Nerobilo vám vo Fínsku problém napríklad varenie?
Už pred odchodom do Fínska som vedel, že to bude komplikované. Snažil som sa na to pripraviť, ale uspel som len asi z polovice. Naučil som sa variť zopár jedál, ale na druhej strane ich viem dokonale, keďže som ich robil veľmi často.
Asi nikoho neprekvapí, keď poviem, že to boli cestoviny a kuracie mäso na milión spôsobov. Vo Fínsku som mal pocit, že jedia iba ryby a mleté mäso.
Nevravím, že strava je tam zlá, ale keď som prišiel domov na Slovensko, tak som bol schopný jesť celý týždeň bryndzové halušky. Som veľký milovník tradičných slovenských jedál.
Fínština je náročný jazyk. Niečo ste z neho pochytili?
Musím sa priznať, že takmer nič (smiech). Naozaj je pre mňa smutné konštatovanie, najmä teraz, keď mám v Michalovciach fínskeho trénera, že po štyroch rokoch som sa z ich jazyka nič nenaučil. V škole som mal popri angličtine aj nemčinu.
Čítajte viac Slafkovský a znovuzrodený Fín? Légia skazy z Montrealu by mala jeden vážny problém
Sústredil som sa, aby som ich zvládol na lepšej úrovni. Nechcel som do toho pliesť ešte tretí jazyk. Samozrejme, z fínštiny som pochytil nejaké frázy, ale keďže veľa Fínov vie po anglicky, tak som sa s nimi nemal problém dorozumieť. Navyše, hokejový jazyk je univerzálny na celom svete.
Dostávali ste vo Fínsku plat alebo vreckové už v juniorke?
Prvý rok nič. Spomínam si, že som si platil bývanie i stravu sám. Až na druhý rok mi platil klub jedlo a ubytovanie a od tretieho roka som už mal menší plat. Bolo to skôr také motivačné vreckové. Je to ale štandardný postup. Musia si vás najskôr vyskúšať a keď sa oťukáte, tak vás začnú vnímať inak.