Aktuálne sa pripravuje na novú sezónu popri sťahovaní sa do hlavného mesta, ktoré ponúka množstvo výhod.
„Dcérka má sedem rokov. Teší sa, že bude môcť opäť chodiť na tenis. Ubytovanie si hľadáme v blízkosti zimného štadióna,“ vraví.
Do Slovana sa vraciate tretíkrát v kariére. Ako si spomínate na sezónu 2019/2020, v ktorej ste v belasom drese zaznamenali 16 gólov a 19 asistencií?
Bola veľká škoda, že tú sezónu prerušila pandémia koronavírusu. Mali sme veľmi kvalitné mužstvo. Boli sme skvelá partia. Myslím si, že aj teraz sa buduje niečo podobné.
Vždy je to o tom, ako si chlapci v kabíne sadnú. Keď som si pozrel aktuálnu súpisku, ako prvé mi napadlo, že sú to všetko super chalani. Ak bude dobrá partia môžeme dosiahnuť úspech.
Za Slovan ste si zahrali aj v KHL. Bola to najvyššia hokejová úroveň, akú ste zažili?
Vo svete vtedy bola úplne iná situácia. Hrať v KHL bola česť. Teraz je to diametrálne odlišné. Nedá sa to ani porovnávať. Na minulosť sa už nepozerám. Som šťastný, že budem hrať opäť za Slovan. Ľudí chceme baviť atraktívnym hokejom.
Kapitánom tímu je 38-ročný Michal Sersen. Ako ho vnímate?
Vždy som s ním vychádzal veľmi dobre. Neustále dokazuje, že je ozajstný líder. Skúsenosti má na rozdávanie. Je to výborný hokejista. Veľmi sa teším, že ma už nebude obsekávať pred bránkou (smiech). Teším sa na neho a zároveň aj na celý tím.
Už ste s ním hovorili?
Zatiaľ nie, keďže môj prestup sa skompletizoval len nedávno. Komunikoval som iba s vedením klubu a trénermi.
S trénerom Oremusom ste zažili skvelé roky vo Zvolene. Bol jedným z dôvodov, prečo ste si vybrali Slovan?
V prvom rade je to mimoriadne úspešný tréner, ktorý každý rok dokazuje svoje kvality. Neustále potvrdzuje, že je na najvyššej úrovni. Je radosť pod ním hrať. V minulosti sme spolu vychádzali bez problémov.
Vnímam ho aj ako dobrého a zásadového človeka. V sezóne 2020/2021 sme získali pre Zvolen titul. Oslava s fanúšikmi a jazda kabrio-autobusom cez celé mesto bol nezabudnuteľný zážitok. Ukázali sme silu kolektívu.
Čítajte viac Ak by nebola vojna, nad Ruskom by som neváhal, vraví Slovák. KHL mi vyhovuje, je aj finančne zaujímavá
Začiatok kariéry vám poznačili zranenia, pre ktoré ste v zámorí odohrali za tri sezóny iba 40 zápasov. Zmenilo vás to z mentálnej stránky?
Osamostatnil som sa, keďže som tri roky nemohol hrať hokej. Vzpružilo ma to. V hlave som sa nastavil, že sa nemôžem nikdy vzdávať. To ma zdobí doteraz. Vždy, keď prídu zranenia vrátim sa silnejší. Za všetko, čo sa mi stalo, som vďačný. Vyformovalo ma to aj ako človeka. Snažím sa veci brať pozitívne.
V roku 2008 ste mali autonehodu, ktorej následky vás zo zdravotného hľadiska dlho prenasledovali. Nepremýšľate občas nad tým, kam by sa vaša kariéra uberala, nebyť tej nehody?
Človek sa môže len domnievať, ako by sa niektoré veci vyvíjali. Ja to neriešim. Moja kariéra mohla byť niekde inde, ale aj nemusela.
Na druhej strane ma to posilnilo. Naučil som sa byť vďačný aj za zlé veci, ktoré sa vám v živote prihodia. Práve vtedy sa ukáže skutočná sila človeka. Či je schopný sa posunúť ďalej alebo nie.
Kto vám bol vtedy najväčšou oporou?
Jednoznačne rodičia. Teraz už k nim pribudla aj manželka a dcérka, ktoré ma podporujú, keď sa zraním. Verím však, že už sa mi budú zranenia vyhýbať a budem si hokej naplno užívať.
Aký je váš aktuálny zdravotný stav?
V minulosti ma počas letnej prípravy často limitovali zranenia. Išlo o operácie kolien či panvy, ktoré ma obmedzovali pri skákaní. Teraz už môžem robiť všetko naplno. Odzrkadlilo sa to na mojej kondičnej príprave. Cítim sa výborne a fit. Uvidíme, ako to bude počas sezóny.
Zžili ste sa už s rolou mentora, ktorý pomáha a radí mladým hráčom?
Vždy sa snažím mladým chlapcom čo najviac pomôcť. Viem dobre, aké to bolo pre mňa, keď som začínal. Dnes je doba úplne iná.
Mladí potrebujú cítiť dôveru od trénerov a skúsenejších spoluhráčov. Negativita ani krik v ničom nepomáhajú. Omnoho väčšiu silu má pozitívne povzbudenie a konštruktívna kritika.
Čítajte viac V Amerike mi varili pirohy a halušky. Lístky na NHL mi dal Slafkovský. Zmluva s Chicagom? Manažér mi pokazil prekvapenie
Fanúšikov Slovana váš príchod rozdelil na dva tábory. Jedni sa tešia, druhí lamentujú nad tým, že do klubu prichádza hráč bez perspektívy. Čo by ste im odkázali?
Priznám sa, že nemám žiadne sociálne siete. Podobné reakcie ani nemám ako zachytiť. Nepochybujem o tom, že na môj príchod je pozitívna i negatívna odozva. Tak je to vo všetkom. Každý má právo vyjadriť svoj názor.
Čo sa týka môjho veku, čoskoro budem mať 33 rokov, čo je podľa mňa stále ideálne pre hokejistu. Vždy je to individuálne a záleží to od prípravy. Sú športovci, ktorí podávajú výborné výkony aj v štyridsiatke.
Pamätám si, keď prichádzal Kamil Brabenec do Zvolena, tiež mal okolo 35 rokov a ukázal, že chytil druhý hokejový dych. Pomohol veľa hráčom posunúť sa v kariére. Jedným z nich som bol aj ja, keďže som bol vtedy mladý chalan. Zároveň ma inšpiroval, ako byť prospešný pre mladších spoluhráčov.
