Vo Fínsku ste si následne zahrali v druhej najvyššej lige. Čo vám dalo pôsobenie na severe Európy?
Bol to klub, v ktorom hralo viacero mladých chlapcov. Bolo to zamerané na rozvoj a práve to mi veľmi pomohlo. Mal som veľký priestor na ľade. Hodnotím to ako správny krok aj z pohľadu, že som sa dokázal osamostatniť.
Bývať v Bratislave, ktorá je hodinu cesty od Skalice, mi v tomto smere až tak veľa nedalo. Vo Fínsku som bol celý rok prakticky sám. Musel som sa o seba postarať a navariť si. Veľmi ma to posunulo nielen ako hokejistu, ale aj čo sa týka samotného života.
V Česku ste obliekali dres Olomouca a Karlových Varov, krátko ste hrali v Zlíne. Kde ste sa cítili najlepšie?
Ťažko sa to porovnáva. V Zlíne som bol iba chvíľočku. Olomouc je krásne mesto. Život tam bol výborný. Hoci mali starší štadión, vynahrádzali to skvelí fanúšikovia. Karlove Vary sú moja srdcovka. Narodili sa mi tam deti. Hral som tam štyri roky. Na to obdobie mám krásne spomienky.
Zmenil sa vám výrazne život po tom, čo ste sa stali otcom dvojčiat?
Absolútne. Dovtedy sme boli s priateľkou len dvaja. Po tréningu som si mohol dlhšie pospať alebo ísť do kina. Pri deťoch musí človek rýchlo dospieť. Teraz som zameraný len na rodinu a na hokej. Veľmi ma to však baví. Decká sú super, rád s nimi trávim čas.
S malým spolu hrávame hokej s umelohmotnými hokejkami a dcéra sa k nám tiež občas pridá. Snažím sa potom venovať čas aj jej. Ona si rada skladá magnetické skladačky. Obe deti sú veľmi aktívne. Často chodíme na detské ihriská, kde vymýšľajú rôzne zábavky.
V Karlových Varoch sa koná aj svetoznámy filmový festival. Ste fanúšik filmov?
Pred deťmi som veľmi rád chodil do kina a sledoval som filmy a seriály. Teraz už na to toľko času nie je. Rád si však pozriem šou Survivor. Je to pre mňa taká oddychovka, kde dokážem vypnúť.
Baví ma, že sú tam aj športové aktivity a súťažiaci musia zdolávať rôzne prekážky. Zároveň sú tam zaujímavé sociálne hry a vzťahy. Navyše to môžeme sledovať spolu s manželkou, ktorá to má tiež rada.