Foto: TASR, Henrich Mišovič
Kritici vám vyčítajú, že ste sa dokázali presadiť len v Nitre a v zahraničí sa vám nikdy nedarilo…
O dva mesiace oslávim 25. narodeniny. Stále som mladý chalan. Je pravda, že som v hokeji zažil toho už relatívne dosť. Stále verím, že hviezdy i vesmír posunú hráča či človeka tam, kde má byť. Potom príde zlom v kariére, po ktorom hráč začne skutočne rásť. Pevne verím, že ma takéto niečo ešte len čaká, že budem platný hráč pre reprezentáciu a tiež že sa presadím aj v zahraničí.
Áno, ľudia vravia, že som uspel len v Nitre, ale ja som v podstate inde nehral. Vo Fínsku, kde som bol ako 19-ročný, som nastúpil len v troch zápasoch, väčšinu času som len trénoval. V minulej sezóne som pod vplyvom rôznych okolností tiež toho vonku veľa nenahral, najviac v Třinci. Verím, že to najlepšie ma ešte len čaká.
V momentálnej politickej situácii viacerí kritizovali aj váš angažmán v Nižnekamsku. Čo by ste odkázali ľuďom zatracujúcich hráčov, ktorí odišli zarábať do ruskej KHL?
Je to náročná téma, ťažko sa mi k nej vyjadruje. Šport by sa nemal miešať s politikou. Chcem poprosiť všetkých: buďme k sebe ľudia a nesúďme druhých za ich rozhodnutia, pokiaľ nemáme obuté ich topánky.
Nižnekamsk leží v Tatarstane, 1500 km od ukrajinského frontu. Vycítili ste tam, že krajina je vo vojnovom konflikte?
Vôbec nie. Ľudia žili svojím životom, aj hráči v klube fungovali normálne. Jediný problém som mal, že sa nedalo normálne pripojiť na sociálne siete, musel som použiť VPN.
Rusi sú iní, majú svoj svet. Fungujú vo svojej bubline a veľa okolitých veci ich nezaujíma. Tri mesiace, čo som tam bol, boli hlavne o tréningoch a zápasoch.
Foto: Rastislav Búgel / fb hk nitra
Viac radosti ste si užili v Třinci, kde sa o vás postaral aj Libor Hudáček. Viacerí ho kritizovali za výkony na MS v Lotyšsku, že je neriadená strela a nie ideálny tímový hráč. Zrejme na neho máte iný názor…
Samozrejme. Nemám tieto veci rád, pretože všetci sme ľudia, všetci robia chyby. Keď sa niečo stane, nie iba jeden je vinníkom, hokej je kolektívny šport. Za výkon sú zodpovední všetci, nie len jednotlivec. Libor je skvelý hokejista a výborný chalan, mám ho rád. Spolu s Vladom Draveckým si ma po príchode do klubu zobrali pod ochranné krídla, pomáhali, radili mi čo a ako.
Usmerňovali ma na ľade, pretože v Třinci sa hralo o titul, čiže pod tlakom, chyby neboli takzvane dovolené. Keď som si chcel zaslúžiť miesto v zostave, musel som byť stopercentný. Libor je výborný hokejista, poctivo na sebe pracuje každý deň, má skvelý čuch na góly. Verím, že v tejto sezóne sa mu bude dariť ešte viac ako v minulej. Prajem mu, nech ide na MS, nech urobí úspech, aby si potom ľudia uvedomili, že nezmysly, ktoré na neho nakladali, sa nezakladali na pravde.
Šéfovia klubu pred sezónou povedali, že Nitra si spolu s vami vytýčila plán, aby ste boli po pôsobení pod Zoborom pripravený presadiť sa aj v top svetových ligách. Zostáva zahraničie vašou ambíciou?
Určite. Pracujeme na spoločnom pláne. Pevne verím, že môj čas ešte len príde, rovnako aj angažmán v zahraničí, ktorý bude pre mňa úspešný. Každý hráč má svoj cestu, ja si idem po svojej. Boli momenty, keď som si vravel, že prečo sa práve toto deje mne. Pochopil som, že všetko sa deje pre niečo.
Vrátil som sa do Nitry, možno to bolo znamenie, že ešte nie som pripravený hrať vonku. Sú veci, ktoré sa ešte musím naučiť.
Čítajte viac Slafkovský, ako ho nepoznáte. Po zdrvujúcej správe pre Montreal vulgárne nadával, čaká ho zmena
Ľudia z vášho okolia tvrdia, že ste vyspelejší. Prospieva vám manželský život?
Necítim rozdiel. S manželkou sme pred svadbou chodili spolu osem rokov. Poznáme sa od 15-tich. Funguje nám to, výborne sa spolu dopĺňame.
Jediná vec, ktorá sa zmenila, že mám na ľavej ruke prsteň. (úsmev). Ostatné veci zostali po starom. Manželka, rodina a kamaráti majú podiel na tom, že sa teraz cítim fajn a môžem podávať čo najlepšie výkony.
Budúci rok sú MS v susednom Česku, je to veľké lákadlo aj pre vás?
Reprezentácii som vždy otvorený. Jediné, čo však môžem ovplyvniť, sú vlastné výkony. Či sa budú páčiť kompetentným a či budú stačiť na to, aby ma vybrali do tímu, je na tréneroch.
Avšak od toho je ešte ďaleko. Ak budem hrať dobre a tréneri rozhodnú, že zapadám do koncepcie v národnom tíme, odvediem maximum.
Čiže gól či dva v piatkovom zápase proti Bystrici môžu byť prvým krokom na MS do Česka?
Malý, ale nie veľmi podstatný. Ešte máme pred sebou veľa zápasov. Predovšetkým dúfam, že mi vydrží zdravie.
Bez neho hráč nič nedokáže. Keď niekedy nemám eneriu k tréningu, spomeniem si na časy, keď ma trápili zranenia a vravím si: som zdravý, môžem robiť to, čo ma baví. Vtedy som šťastný človek.
