Sezónu začal ako Čech a skončil ju ako Slovák s extraligovým titulom. Ferenc sa síce narodil v Levoči, no takmer celý život prežil v českom Přerove.
Slovenské občianstvo získal až vo februári.
„Výbornú robotu pri administratívnych veciach odviedol Gabriel Spilar. Vďaka tomu sa nám uvoľnilo miesto pre ďalšieho legionára. Mohli sme sa aj vďaka tomu ešte viac posilniť," zaspomínal Ferenc.
Ten si už nepamätal ako chutili oslavy jeho prvého titulu, ktoré zažil pred desiatimi rokmi v Poľsku.
Čítajte viac Z nuly hrdinom. Útočník Košíc sa vyrovnal s kritikou i novou rolou: Som dobitý a unavený, ale ešte nekončím!
„Tréneri nastavili výbornú taktiku, ktorú sme všetci do bodky dodržiavali. Akurát vo štvrtom zápase nám to nevyšlo a ten sme jediný prehrali," rozhovoril sa košický obranca.
Zvyšku ligy dali náskok 12 bodov, aj tak vyhrali
Kritiku príliš defenzívneho štýlu v médiách nezaregistroval, keďže správy počas play off nesledoval.
So spoluhráčmi to v šatni prišlo na pretras.
„Nemyslím si, že sa niekto o rok opýta, aký hokej sme hrali. Na pohári bude napísané HC Košice a to je jediné, čo nás zaujíma.
Či hráme účelne alebo nie to je vedľajšie. Pozrite sa na Třinec, ktorý hrá podobným štýlom a tiež sa blížia k titulu," porovnal herný štýl v susedných krajinách Ferenc.
VIDEO: Hokejisti HC Košice oslavujú majstrovský titul v šatni
Sezóna sa pre Košice začala v extrémne náročných podmienkach. Pre energetickú krízu neboli oceliari schopní zaplatiť vysoký nájom a tak sa presťahovali do Crow arény.
Výsledkovo sa trápili a okupovali posledné miesta v tabuľke. Zlom nastal po presťahovaní sa do Steel arény, kde začali pravidelne zbierať body a šplhať sa nahor.
„S chlapcmai sme si robili srandu, že sme dali zvyšku ligy náskok 12 bodov a ten sme postupne doťahovali. Podarilo sa a do play off sme išli z prvého miesta. Asi to tak malo byť, že sme si prešli náročným obdobím a o to viac nás teší titul," prezradil Ferenc.
Oslavy na východe? To bude divočina
Ten vyzdvihol aj tímového ducha a výborné vzťahy so všetkými spoluhráčmi.
„To sa ani nedá nazvať partia. My sme boli ako jedna rodina. Každý si mohol urobiť srandu z toho druhého a nikto sa neurazil. Vždy sme boli k sebe úprimní.
Ak sme mali aj menšie nezhody hneď sme si ich vydiskutovali. Mám až husiu kožu, keď si spomeniem na to, akú víťaznú mentalitu mali všetci chlapci v kádri," uviedol 33-ročný obranca, ktorý sa už nemohol dočkať osláv.
„Na východe to je vždy divočina, takže nič iné ani nečakám. Máme hráčov, ktorí to vedia potiahnuť. Myslím, že sa nestratíme a fanúšikovia nás určite podržia."