Pred pár rokmi ste vraveli, že najprv to nebol hokej, ale od malička ste nosili v hlave iba futbal. Je to váš relax?
Isteže, dobrým zápasom nikdy nepohrdnem. Napríklad Ligou majstrov. S Tomášom Tatarom či Petrom Mrázkom hráme Fantasy Premier League, z dvanástich účastníkov som piaty. Nebudem klamať, celkom to sledujem.
Máte aj obľúbený klub?
Ani nie, pozriem si čokoľvek. Keď mám čas, vybehnem aj do zahraničia, videl som zápasy Chelsea, Arsenalu, bol som na finále Ligy majstrov Liverpool – Tottenham alebo na slávnom El Clásicu, keď hrali proti sebe Ronaldo s Messim.

A obľúbený futbalový brankár?
Poviem to takto: neznášam Jordana Pickforda z Evertonu a u ostatných mi to je jedno.
Čo vám na ňom prekáža?
Že sa na ihrisku prezentuje ako majster sveta.
Keď sa akéhokoľvek brankára pýtame počas sezóny na účasť v reprezentácii, nasledujú vyhýbavé odpovede – „neviem, teraz neriešim…“ Nie je v tom kus alibizmu?
A čo máme povedať? Úplne úprimne vravím, že to vôbec neriešim. Pred sebou mám kopec práce a mám teraz myslieť na tom, že musím chytať dobre, lebo sa môžem dostať do reprezentácie? Vážne neviem, čo bude, môžem sa zraniť, môže sa udiať niečo iné a ja chcem žiť v realite. Momentálne to nie je téma.
Ale ak by bola možnosť natiahnuť si sezónu prakticky až do konca mája, s tým zrejme problém mať nebudete…
Isteže nie. Som hokejový brankár, nechcem sezónu ako v KHL, že sa nám skončila už vo februári a nevedel som, čo so sebou. Vtedy sa ide na dovolenku a myslí sa už na letnú prípravu. Pokiaľ sa dajú hrať zápasy, tak to chcem robiť. To je najlepšie obdobie.

Z posledného titulu ste sa tešili v americkom Norfolku v AHL. Je niečo, v čom vám ho dnešný košický tím pripomína?
V zlomových situáciách cítim, že sme na tom mentálne aj fyzicky lepšie ako súperi. Veľakrát sa vám stane, že vás točia, že vás bijú, no z nášho tímu aj vtedy ide energia a počujem striedačku. Záleží nám na tom a to je to najdôležitejšie znamenie.