Mali ste niekedy pocit, že ste nepriestreľný?
Áno. Keď som vychytal nulu. Vydržalo mi to do ďalšieho tréningu a tam ma spoluhráči vrátili do obrazu (smiech). Ale poviem vám, ten pocit je super, aj keď realita je iná.
Čo najhoršie sa môže brankárovi v zápase stať?
Keď nechytíte prvý puk a lovíte ho až v bránke. Alebo keď viete, že na vás letí, no vy ho jednoducho nevidíte.
Máte nejakú brankársku nočnú moru, ktorá vás straší?
Áno, je to celkom čerstvé, keď som proti Nitre dostal gól z poriadnej diaľky. Nič príjemné veru, ale chvalabohu sme vyhrali.
Nitrianski fanúšikovia vedia poriadne „osladiť“ život hosťujúcemu brankárovi…
Vždy to počujem. Ale ak sa na tom potrebuje prebrať hala, tak som s tým v pohode. Mám rád hlučné arény, v Nitre to tak vždy je. Mňa to nerozhodí.
V Kladne i Litvínove ste zvykli bojovať o záchranu, v Košiciach sa očakáva boj o titul. Dá sa ten tlak porovnať?
V prvom prípade som sa do bránky veľa nedostal, zo striedačky je to iné. V Litvínove som zažil priamy zápas o záchranu, neúspešné mužstvo automaticky zostupovalo. Neskutočný tlak, ľudia v Litvínove si nevedia predstaviť život bez extraligy, to tam nebolo hádam aj šesťdesiat rokov. Nebudem klamať, takýto zápas by som si zopakovať už nechcel. Lebo jednak ste znechutený, že vôbec hráte o záchranu a keď to náhodou nevyjde, je to katastrofa.
O hokejových brankároch sa vraví, že sú päťdesiat percent úspechu. Sedí to?
A možno aj šesťdesiat. Keď sa hrá play off, tak možno aj viac. Výkon gólmana je rozhodujúci, každá strela môže padnúť do bránky. Predĺženia sú masaker.
Aký bol návrat po rokoch domov na východ?
Príjemná zmena, celú kariéru som striedal dočasné hokejové bydliská a teraz som doma u rodičov v Prešove. Potešili sa, aj keď neviem, či by ma po mesiaci najradšej nevyhodili (smiech). Užívame si to a z toho plynie aj moja hokejová pohoda.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Mama sa o všetko postará ako za žiackych čias?
Ešte domáce úlohy mi bude písať (úsmev). Naozaj je to skvelé, veľmi sa snaží. Som dospelý, prechodil som celý svet, viem sa o seba postarať, ale ona sa teší, že jej syn sa vrátil domov, tak nech si to užije so všetkým, čo k tomu patrí.