Hokejisti Michaloviec od dnes vyzvú pod taktovkou kouča Petra Kúdelku (35) vo štvrťfinále play off favorizovaný Slovan.
„Ikona ako Slovan vie dostať zo súpera to najlepšie. Verím, že to tak bude aj v našom prípade,“ vraví bývalý obranca a odchovanec bratislavského klubu.
Michalovce si vybojovali účasť vo štvrťfinále po dramatickej sérii v predkole play off proti Trenčínu.
Aká bola najsilnejšia emócia po vybojovanom postupe?
Neviem vybrať jednu, je ich strašne veľa. Zrejme najviac sa mi páčilo, aký veľký rešpekt medzi sebou ukázali hráči oboch tímov pri záverečnom podávaní rúk. Pocit víťazstva nenahradíte, ale hokej je šport a mal by sa hrať i končiť vo férovej atmosfére.
Aj napriek tomu, že séria bola vybičovaná a diváci videli aj viaceré pästné súboje?
Presne tak. Z jednej i druhej strany už bolo odrobené, jediný gól rozhodoval o postupe nášho mužstva. Súper nám po skončení vzdal hold, poďakoval sa za zápasy s rešpektom. Zanechalo to vo mne silný dojem. O tom by nemal byť len šport, ale aj celá naša spoločnosť.
Urobme si svoju robotu, ale buďme zároveň voči sebe slušní a féroví. Hokej je celospoločenský fenomén, hráči i tréneri by mali ukazovať level sociálneho správania.
Po postupe ste pochválili celý tím, špeciálne predovšetkým kapitána Vladimíra Mihálika. Prečo?
V kľúčovom momente sa ukázal ako správny kapitán. Ako defenzívny bek otočil rozhodujúci play off zápas a predviedol veľký kus líderstva.
Foto: TASR, RADOVAN STOKLASA
Mihálik je od vás o rok starší. Ako si mladší tréner získava autoritu a rešpekt u skúsenejších hráčov?
Medzi nami je to postavené na partnerstve. Ja nevystupujem ako tréner, on nie ako hráč. Sme rovnocenné ľudské bytosti, ktoré sa snažia pochopiť potreby tímu a urobiť maximum, aby sa kolektívu darilo. Správnou komunikáciou a vhodným vystupovaním sa vybuduje vzťah, ktorý je rešpektovaný z jednej i druhej strany.
Keď ste pred mesiacom nahradili Romana Stantiena, cítili ste sa pripravený na funkciu hlavného kouča? Nemali ste obavy zo zlyhania?
Nebudem klamať, mal som z toho veľký rešpekt i trochu obavy. Ale opadli zo mňa hneď po prvom tréningu. Hráči mi dali veľmi dobrú spätnú väzbu. So skupinou skúsenejších borcov sme si dohodli pravidlá a tie platia. Teraz je to pre mňa práca snov, ktorú si veľmi užívam. Chalani vedia, že nie som potkan a že ak je treba, všetko si dokážeme povedať a vysvetliť z očí do očí.
V akom nastavení povediete mužstvo proti Slovanu, kde ste začínali ako hráč?
To sa uvidí, pretože ešte nepoznám pocit, aké je to hrať proti Slovanu. Doteraz som vždy stál na opačnej strane barikády. Keď prídete na Nepelov štadión, vidíte krásne prostredie, kultúru i bohatú históriu. Slovan je Slovan, hráči ani tréneri súpera nepotrebujú väčšiu motiváciu. Je to najlepší, ekonomicky najsilnejší klub v krajine.
Každý ho chce zdolať a my nie sme výnimka. V Michalovciach bude séria proti Slovanu sviatok a zároveň veľká odmena pre ľudí, ktorí robia na Zemplíne hokej. Celý región si to užije. Pôjdeme do toho naplno, v hlavnom meste chceme ukradnúť zápas, ak nie dva, a popasovať sa o postup do semifinále.
Čítajte viac Vo Zvolene rozhodlo až predĺženie. Spišiaci potrápili favorita spod Urpína
Ako sa cíti Bratislavčan na východe krajiny? Dali vám niekedy ľudia, aj z mimo hokejového prostredia, pocítiť, že ste z hlavného mesta?
Prišiel som do Michaloviec, pretože som mal pozitívnu skúsenosť s funkcionármi mládežníckej Dukly Richardom Mašlankom a Jozefom Kužmom. Okrem nich som tu spoznal skvelých, do športu zanietených ľudí. Hokej je to, čo nás spája, a preto sa vzťahy rýchlo vyvíjali správnym smerom. Som si istý, že aj keby som odišiel a raz sa do Michaloviec vrátil, budem mať ísť s kým na pivo. (úsmev)
Vnímali ste túto regionálnu rivalitu už v časoch, keď ste hrávali za Slovan, respektíve potom za Ružinov?
Samozrejme. Keď sme išli hrať do Liptovského Mikuláša, už pri výstupe z autobusu sme prehrávali 0:2… Pretože od ľadárov po predavačov v bufete nás tam nemali príliš v láske. Podobné to bolo v Bardejove, Spišskej Novej Vsi či tu v Michalovciach. Je to však v poriadku, ak si po zápase podáme ruky a preukážeme jeden druhému rešpekt.
Pôsobili ste aj vo Fínsku, vyskytnú sa aj tam podobné rivality na regionálnej úrovni?
Určite. Ak prišiel do mesta Jokerit Helsinki, a hoci išlo o súboje výberov do 16 rokov, bol to sviatok. Jokerit hral podobne ako Slovan v KHL a fanúšikovia mu to dávajú poriadne pocítiť.
Foto: TASR, Roman Hanc
Čo vám dalo angažmán vo Fínsku?
Veľmi veľa – po profesnej i osobnostnej stránke. Fíni sú pedanti, zrejme najviac ich zdobí dodržiavanie pravidiel. Túto vlastnosť by sa od nich mali naučiť všetky ostatné národy. Do hokeja sú blázni, berú ho nielen ako šport, ale aj vedeckú disciplínu. Majú výskumné strediská, kde sa rozoberalo napríklad aj to, ako učiť mládež hrať správne do tela, aby sa v budúcnosti vyhla otrasom mozgu.
Aký je váš súčasný vzťah k Slovanu? Zostali vo vás zakorenené väzby na klub, v ktorom ste vyrastali?
Jednoznačne. Som slovanista, či už ide o hokej alebo futbal, vždy som ním bol. A som na to pyšný. Momentálne som však trénerom Michaloviec a moje srdce bije za Duklu. S hráčmi sme napísali určitý príbeh a chceme, aby sme ho úspešne zakončili. Vo štvrtok budem držať palce futbalovému Slovanu v súboji proti Bazileju a v piatok urobím s hráčmi všetko pre to, aby sme na ľade súpera uchmatli výhru.
Čo poviete hráčom v šatni pred úvodným zápasom?
Zatiaľ neviem, takéto prejavy si pripravujem tak hodinu pred zápasom. Najdôležitejšie bude, aby sme boli čo najlepšie takticky pripravení na silného súpera.
Slovan podával v základnej časti nevyrovnané výkony. Cítite šancu na prekvapenie?
Play off je iná liga. Slovan má perfektný káder, nastúpime proti skvelému mužstvu. Ak chceme uspieť, musíme hrať na hranici svojich možností podobne ako proti Trenčínu a potom môžeme byť úspešní.
