Keď sa pred dvoma rokmi vrátil vtedy 20-ročný Pavol Regenda z Fínska čakali ste, že mu Michalovce pomôžu k zmluve v NHL?
To asi čakal málokto, a ani samotný Paľo. On bol jedným z radových domácich hokejistov, ktorý dostal šancu sa presadiť v drese Michaloviec. Je to najmä jeho úspech, ale aj úspech klubu, že sa mu podarilo z extraligy dostať do NHL.
Máte v klube ďalších takýchto „Regendov“, ktorí budú o dva roky podpisovať zmluvu s niektorým z klubov NHL?
Tak máme veľa zaujímavých mladých hokejistov. Spomenul by som napríklad mladého 19-ročného obrancu Adama Stripaia alebo je u nás aj ďalší schopný obranca Jakub Cibák, v ktorom vidíme veľký potenciál.
Príbeh Pavla Regendu, ale nedávno aj Samuela Bučeka ukázal, že aj zo Slovenska sa dá dostať do zámoria. Povzbudí to aj iných hokejistov?
Určite to bude pre hráčov veľká vzpruha. A to rovnako pre tých, ktorí tu dlhodobo pôsobia ako aj tých, ktorí rozmýšľajú o návrate na Slovensko. Ale ako v živote tak aj v športe je najdôležitejšie šťastie.
Prečo?
Ak by nezapadli všetko okolnosti do seba tak dokonale, ako sa stalo u Regendu, nebol by tam kde dnes je. Ide o množstvo malinkých detailov, ktoré mnohí nevidia. Na konci je len ten úspešný príbeh.
Tak napríklad v čom pomohlo šťastie Regendovi?
Povedzme v tom, že ak by v klube ostal pôsobiť nebohý tréner Miroslav Chudý, za ktorého nedostával na ľade toľko priestoru, nemal by takú šancu sa prejaviť. Prišiel však fínsky kouč Tomek Valtonen. On videl na Paľovi to, čo iný nevideli. A teraz je všetko tak, ako má byť.
Zistili sme, že vďaka Regendovi a jeho podpisu zmluvy s Anaheimom majú Michalovce nárok na 138-tisíc eur. Koľko je to zhruba z ročného rozpočtu klubu?
Tú presnú čiastku sme ešte nezisťovali a hlavne teraz neviem ešte presne, aký budeme mať rozpočet. Ale pri porovnaní s poslednými sezónami to bude zhruba 15 percent. Rozhodne to poteší, keď sme s takýmto príjmom vôbec nepočítali.