„Nitrania sú rýchli a šikovní chlapci, bude to proti nim fuška,“ vraví životom skúšaný útočník pred zajtrajším začiatkom druhej semifinálovej série.
Legendárny krasokorčuliar Karol Divín, ktorý v stredu zomrel, vravel, že síce zranený, ale na olympijské preteky v Squaw Valley by nastúpil aj po štyroch. Ide sa aj v semifinále play off cez veľkú bolesť?
Samozrejme, tam sa už na žiadne drobnosti nehľadí, ak to telo dovolí, potom sa ide do toho. Povedal by som to takto: pokiaľ budem prínosom pre mužstvo, neexistuje možnosť, že by som nešiel na ľad. A verte mi, že veľa z nás po väčšinu sezóny niečo pobolieva.
Je hokejovým pravidlom, že o zraneniach sa verejne nerozpráva. Ale predsa len, je niečo, čo vás teraz každé ráno bolí?
To pravidlo neporuším, nebudem nič prezrádzať. Všetko je v pohode (úsmev).
Máte obavy, že by to mohol súper zneužiť?
Neviem, nikdy som sa s takýmito taktickými hrami nestretol, nedokážem si predstaviť, že by som šiel niekomu ublížiť, lebo viem, že ho na konkrétnom mieste niečo bolí. Ale asi to nejaký zmysel má, keď sa nehovorí priamo o zranenej časti tela, ale len zovšeobecňuje.
Dolámaná tvár, plno stehov, takto ste vlani zakončili víťazné play off…
Doteraz tam mám štyri titanové platničky. Už sa ich nezbavím. Stehy som ani nemal ako zrátať, lebo vonkajšie boli oba na obočí, ostatné bolo zošité zvnútra.
Naozaj môže hokejový úspech vyvážiť toľké utrpenie?
Zranení som mal neúrekom, sezónu čo sezónu, niektoré zanechali aj doživotné následky. Ale čo narobím? Hokej milujem a pokiaľ som stále na ľade prospešný, neprestanem s ním. Posledné dve či tri sezóny som vždy zakončil operáciou. Už to ani neriešim.
Tie hokejové zranenia sú oproti tým, ktoré vás v minulosti postretli, zanedbateľný problém…
Zrejme narážate na autonehodu z roku 2008. ====
Foto: TASR, Ján Krošlák
Áno…
Nasledovali tri roky trápenia. Prvé dni to nevyzeralo fatálne, ale potom sa to ťahalo so mnou dlho. Zlomenina na panve sa mi obnovovala, nikto to však nechcel operovať, až pán doktor Šimko z Kramárov sa na to podujal. Pred zákrokom mi povedali, že buď budem ešte hrať hokej alebo celý život krívať. Štyri mesiace po ňom som len ležal, až potom som sa začal hýbať. Chvalabohu, dobre to nakoniec dopadlo.
Ste hokejovým smoliarom?
Čo je to smola? Že som mohol hrať niekde inde? Ktovie, ako by to bolo. Všetko je tak, ako má byť. Hokej ma živí, viac si želať nemôžem. Napokon, aj havária sa mohla skončiť oveľa tragickejšie. Som tu a môžem robiť to, čo ma napĺňa. Mám čas na rodinu a nemusím nikam jazdiť na týždňovky. Som vlastne šťastný človek.
Zablúdi občas vaša myseľ do minulosti?
Vôbec. Neľutujem ani jeden krok. Netuším, čo by bolo, keby som v tom aute nesedel. Či by som mal hviezdnu kariéru. Viem však, že keď dnes ráno príde za mnou moja dcérka, budem mať pekný a pestrý deň. To je najviac. To mi absolútne stačí.
Zmenilo vás to v niečom?
Určite. Život si oveľa viac užívam. Aj rodinu. Celkovo mi je akosi lepšie, dokážem viac zabojovať, psychicky som odolnejší. Navyše, začal som študovať, práve končím druhý ročník na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Mám taký sen: Raz by som chcel ľuďom pomáhať, pozitívne ich motivovať, či už v športe alebo mimo neho. Rozmýšľal som, že by som mohol byť aj starostom v našej dedine, v Hliníku nad Hronom, odkiaľ pochádzam. To by ma bavilo, starať sa o miestnych. V najbližšom čase si tam chceme postaviť dom a usadiť sa. Ale na to je ešte priskoro, hádam pred sebou mám ešte aspoň päť dobrých hokejových sezón. Potom sa uvidí.
Zvyknete mať ako kapitán v kabíne príhovor?
Vždy chlapcom niečo poviem. Či už pred zápasom, po ňom alebo aj cez prestávku. Zásadne len pozitívne, aj vtedy, keď sa nám nedarí.
Čítajte viac Znova otvorili skóre, opäť prehrali. Košice odišli z Bratislavy s debaklom
Čo dokáže mužstvo najviac vyhecovať?
V tejto fáze už aj to, že sme v semifinále a opäť hráme o trofej. Sme blízko, všetci vedia, o čo ide. Nikomu nič netreba pripomínať.
Čo si myslíte o nitrianskom mužstve?
Sú to šikovní chlapci, výborní korčuliari, majú naozaj dobre poskladaný tím. Bude to s nimi fuška.
O Banskej Bystrici, proti ktorej ste hrali vo štvrťfinále, sa vraví, že to je typický play off tím, fyzicky veľmi zdatný. Môže byť v tomto smere Nitra ešte nepríjemnejšia?
Veru, Bystrica na nás vyletela, bolo to tvrdé. No prispôsobili sme sa. Osobné súboje nie sú pre nás problém. Aj my vieme hrať poctivý play off hokej.
Mimochodom, videli ste, ako vo štvrťfinále mladý Šimon Nemec krosčekoval Daniela Brejčáka z Popradu?
Videl, videl (úsmev). A nebudem sa k tomu vyjadrovať. Poviem len toľko, že budem len rád, ak takéto fauly potrestáme v presilovkách.
Ovládli by ste sa, keby to spravil vám?
Ťažko povedať. S Bystricou sme to zvládli skvele, neoplácali sme. To je veľmi dôležité, niečo pre mužstvo zniesť. Disciplína musí byť, to je hokejová vyspelosť. Samozrejme, niekedy nervy prasknú, ale presilovka je vždy výhodnejšia ako hrať štyria na štyroch.
Ktoré fauly od obrancov považujete za najzákernejšie?
Neriešim to. Chápem ich pozíciu, že občas musia aj krosčekovať, lebo keď útočníka len-tak nechajú, dá gól. Nesťažujem sa. Keď dostanem úder, vyrovnám sa s tým, každý hráč si však musí vstúpiť do svedomia a posúdiť, či bol zákerný.
Ktoré fauly sa najviac používajú v play off?
Pred bránkou to je vždy ostré, tam to poriadne bolí. Niektorí hráči tam radšej ani nechodia. Mne to neprekáža, som zvyknutý na bolesť.
Foto: TASR, Ján Krošlák
Novak Djokovič vravel, že keď bolo wimbledonské publikum vo finálovom zápase s Rogerom Federerom proti nemu, vsugeroval si, že je na jeho strane. Dokážete to aj vy v búrlivej nitrianskej aréne?
Na mňa vždy a všade nadávajú. A vôbec mi to neprekáža. Skôr ma to hecuje (smiech). Pokojne nech bučia, len nech tam nie je hrobové ticho.
Extraligový titul už máte, čo vám ešte chýba k hokejovému šťastiu?
Úplne mi stačí, že hokej stále môžem hrať a uživí ma. Jediné, čo mi azda chýba, je dostať a na svetový šampionát.
A jedno dobré zahraničné angažmán?
Som spokojný tam, kde som. Musela by to byť veľmi zaujímavá ponuka, aby som odišiel. Teraz to však neriešim, vo Zvolene mám všetko, čo potrebujem. <pe>