„Nejaká stovka padla do kasičky. Ale minulý rok som ich dal tri, v tejto sezóne som teda niečo ušetril,“ usmieval sa rodák zo Zlína.
Keď tím vyhrá úvodné dva zápasy na ľade súpera, nemá chuť ihneď vybehnúť aj na tretí?
Pochopiteľne. Ale voľné dni nie sú problém, aspoň si pred domácimi duelmi vyčistíme hlavy. Navyše, máme za sebou tesné výsledky, nie je to tak, že by sme Michalovce drvili.
Cíti vôbec hetrikový hrdina únavu?
Ale áno. Tá prichádza vždy. Predovšetkým, ak do toho dáte sto percent. Je jedno, či to je alebo nie je play off.
Dopriali vám tréneri aspoň kratšiu pauzu bez ľadu?
Všetci sme počas dvoch voľných dní trénovali, každý, čo potreboval. Skôr regeneračne. Koniec sezóny môže prísť už za štrnásť dní alebo za mesiac a pol, nie je sa na čo šetriť. Nádobu s energiou môžeme pokojne úplne vyprázdniť. Bola by škoda teraz rozmýšľať nad voľnom a nechať sa vyviesť z tempa.
Dať v zápase play off tri góly, to sa často nevidí…
Je za tým aj hŕba šťastia. Veď pri druhom góle sa to ku mne náhodne odrazilo, tretí do prázdnej som dal z nášho pásma príklepom. Bez šťastia v hokeji ťažko uspejete.
Čítajte viac Sústreď sa na hokej! Vitalij hrá, trénuje a zváža utečencov
Bol to jeden z najlepších dní v kariére?
Skákal by som rovnako, či by som dal tri góly ja alebo niekto iný z tímu. Najdôležitejšie je, že sme v Michalovciach dvakrát vyhrali.
Strelci zvyknú často vravieť, že je úplne jedno, kto dá gól. Nie je v tých slovách zbytočne prehnaná skromnosť?
Vlani som dal 31 gólov a keď prišlo play off, za štyri zápasy som sa nezmohol ani na jeden kanadský bod. Celá sezóna, kedy ma považovali za strelca a lídra, vyšla navnivoč. Pätnásteho marca som mal po nej, zostal som so sklopenou hlavou a bez tímového úspechu. Po tomto naozaj netúžim. Je pravda, že ak strelí útočník veľa gólov, lepšie sa predáva, ale ja som v Košiciach už tretí rok a nezostal som tu preto, aby som prekonával osobné štatistiky.
Smie sa hetrik počas play off osláviť aspoň „malou desinkou“?
Ja nepijem, ale možno sú hráči, ktorí by si tri deci pokojne dali. A ja si myslím, že to je úplne v poriadku.
Nedávno ste ukončili štrnásťzápasovú sériu bez gólu… Stráca v takej chvíli útočník sebavedomie?
Môže sa to stať. Veľa záleží od trénera i spoluhráčov. V tomto som mal absolútnu podporu. Vraveli mi, aby som bol pokojný, že to raz príde. Pochopiteľne, i keď ma takto utešovali, kdesi vzadu v hlave som to mal. Útočník je na to, aby dával góly a keď mu to nejde, ťažko sa s tým vyrovnáva.
Foto: TASR, Milan Kapusta
Dáva sa v Košiciach za hetrik niečo do spoločnej kasičky?
Žiaľ, áno (úsmev). Nejaká stovka tam padla. Ale minulý rok som dal tri hetriky, v tejto sezóne som teda niečo ušetril. Prispieva sa za rôzne veci, v minulosti som hral vo Zvolene, ak nastupujeme proti nim, ponúknem, že dám toľko a toľko, ak sa vyhrá. Z vyzbieraných peňazí si kupujeme jedlo do šatne.
Dokážete teraz z hlavy vytesniť, že nad Michalovcami vediete?
Asi áno. Veď to nebolo tak, že by sme ich ničili. Všetko to boli vyrovnané zápasy, rozhodli maličké detaily.
Stalo sa vám niekedy, že ste takéto vedenie premrhali?
Nestalo sa hádam to ani nikdy nezažijem.
Strieľajú sa góly vo vyraďovacej časti ťažšie?
Ťažko sa to porovnáva. V play off to je úplne iný hokej, omnoho viac sa dohrávajú súboje. Keď som pred bránkou, dostanem nie jednu, ani dve, ale päť sekier a ako bonus krosček.
V Košiciach toho možno bude ešte viac, keďže si vás súper bude ešte viac všímať…
Nech to len spraví, my máme dvanásť útočníkov a každý vie dať gól. Vo „vyraďovačke“ to je tak, že raz trafíte trikrát, potom ďalších desať zápasov obídete nasucho. Uvedomujeme si len, že ak sa prehrá, koniec sezóny bude opäť o niečo bližšie.
Čítajte viac Tréning, šlofík, učenie. Hokejovému oteckovi sa lepšie hrá s bolesťou
Tri barážové góly ste dali pred tromi rokmi aj za Chomutov proti Kladnu. Spomínate si ešte?
Škoda, že mi to vy pripomínate (úsmev). Škaredší hetrik sa dať nedá. Po mojich troch góloch sme viedli 3:0 a nakoniec aj tak padli 3:4. Ani neviem, k čomu to prirovnať – miesto toho, aby ste sa radovali, rozmýšľate, kde sa to celé pokazilo. Navyše, s Chomutovom sme bojovali o ligovú existenciu. Nebol to pekný večer.
Vtedy to vzali do rúk Jágr s Plekancom…
Neskutoční borci. Keď v NHL odohráte tisíce zápasov, to sa zakryť nedá.
Ktorého strelca ste v minulosti obdivovali vy?
Môj detský hrdina bol Pavel Bure. Ruská raketa. Zbieral som aj jeho kartičky. Páčil sa mi – samozrejme – aj Peťo Bondra. Tiež som nosil na drese dvanástku (úsmev).
Dávajú sa na Slovensku góly ľahšie ako v Česku?
Česká liga je omnoho defenzívnejšia, je v nej viac systému aj taktiky, ale hokej sa vyvíja a slovenská extraliga tiež. Veľmi napreduje. Videl som niekde, že Slovan bude hrať v lete v Bratislave turnaj a privíta aj Spartu. Nedá sa povedať, kde sa góly dávajú ľahšie, toto však bude priama konfrontácia, ktorá možno niečo naznačí. V Česku som strieľal menej gólov, no veľa záleží od toho, koľko a v ktorej formácii hráte.
Takže rozdiel medzi Českom a Slovenskom nie je priepastný?
Určite nie. My – Košičania – by sme v Česku dôstojne obstáli.
Čítajte viac Supertalent Nemec: Mám 18, dovolia si ku mne viac. Uši však nesklopím