Ernest Bokroš prežíva s hokejistami Prešova turbulentnú sezónu, ale v kľúčových momentoch sa opäť ukázal ako skúsený taktik.
Mužstvo pod jeho vedením zvládlo záver základnej časti i barážovú sériu s rivalom zo Spišskej Novej Vsi a po 27 rokoch postúpilo do štvrťfinále.
Čítajte viac Nitra strelila Popradu v 1. tretine šesť gólov, Košice vedú 2:0
Tam ho čaká najväčší favorit na zisk titulu – Slovan Bratislava. Séria sa začína dnes v hlavnom meste (18.00).
Ako na Slovan, s ktorým ste prehrali všetky zápasy?
Uvedomujeme si silu Bratislavčanov. Vieme, koľko majú rozdielových hráčov. Sú fyzickí, veľmi zdatní. Slovan bude veľmi ťažký súper, ale je to šport, začína sa od 0:0. Uvidíme, ako sa k tomu hráči postavia. Bude to aj o mentálnej príprave, aby sa nepodceňovali a mali sebavedomie.
Ako ste využili pár dní voľna pred štartom série?
Hráči mali dva dni voľno, od utorka sme opäť trénovali. Oddych nám padol vhod, po fyzickej i mentálnej stránke. Slovan nás má prečítaných, ale rovnaké platí aj opačne. Rozhodne momentálna pripravenosť hráčov.
Foto: TASR, Milan Kapusta
Beriete postup do štvrťfinále ako splnenie predsezónneho cieľa alebo je to nad plán?
Sme nováčik, novovzniknutý klub. Na začiatku sme mali veľa problémov. Zázemie okolo tímu sa muselo budovať nanovo, rýchlo sme skladali káder. Ale z môjho pohľadu je to pre mužstvo dobrá sezóna.
Aký bol presun klubu z Detvy do Prešova?
Majiteľ klubu pán Ľupták sa staral o zázemie, ja o športovú časť. Veľa sme spolu komunikovali. Museli sme zariadiť novú kabínu, brusiareň, všetko, čo k hokeju patrí. Prišli sme do nového prostredia, kde také veci neboli. Nech si o pánovi Ľuptákovi každý myslí, čo chce, dokázal veľkú vec. Za krátky čas dal klub dohromady a vytvoril nám vhodné prostredie.
Ešte v lete sme nevedeli, či budeme hrať v Prešove, Detve alebo Banskej Bystrici. Úvod sezóny bol náročný, ale zvládli sme to. Hoci nám pre zdravotné problémy vypadli z hry opory, iní hráči ich nahradili.
Pre vojnový konflikt na Ukrajine opustil tím váš najproduktívnejší hráč Jonathan Charbonneau. Bol to veľký zásah do mužstva?
Určite. Ak by Haščák odišiel zo Slovana, belasí to tiež pocítia. Pre nás bol Charbonneau to, čo pre Slovan Haščák – hráč, ktorý nemá problém v každom zápase streliť gól. Ak odíde najlepší strelec, poznačí to hru celého mužstva.
Čítajte viac Dozrel som. Pred play off opäť vytiahnem Jágrovu vestu
Za Prešov hrá aj jeden z najlepších ukrajinských reprezentantov Vitalij Lialka. Dokáže sa teraz sústrediť na hokej?
Nechcem, aby to vyznelo všedne, ale skutočne obdivujem týchto ľudí, s akou vervou sú vlastencami. Vitalij trénuje, hrá zápasy a vo voľnom čase chodí na hranicu, odkiaľ zváža Ukrajincov do bezpečia. Museli sme ho požiadať, aby sa v play off sústredil viac na hokej.
Darí sa mu to?
Odkedy sa začala vojna, hrá ešte lepšie. Jeho otec bojuje na fronte, mama a sestra sú už v bezpečí na Slovensku. Chlapec to má veľmi ťažké, napriek tomu podáva kvalitné výkony. V klube si to veľmi vážime. Obdivujem ho, nie každý by to dokázal.
Do štvrťfinále ste suverénne postúpili cez Spišskú Novú Ves. Čo rozhodlo?
Fakt, že sme na ľade súpera vyhrali nie jeden, ale rovno dva zápasy. Mohli sme sa spoľahnúť na dobré vstupy do stretnutí, v každom súboji sme si rýchlo vypracovali dvoj-trojgólový náskok. Naštrbili sme psychiku súpera, ktorý sa už potom do zápasov nevrátil.
Foto: TASR, Milan Kapusta
Sériu sprevádzali aj vypäté momenty, šarvátky a bitka fanúšikov. Bolo cítiť, že play off sa už rozbehlo?
Všetci si uvedomujú, že vo vyraďovačke sa nehrá na výsledok, ale na víťazstvá. Buď vyhráte alebo prehráte, nič také, že získate bod za prehru v predĺžení. Play off je zaujímavé tým, že všetci idú na hranu. Aj diváci.
Doma vás podporilo viac než tritisíc divákov. Vníma tréner rozdiel medzi prázdnymi tribúnami a zaplneným štadiónom?
Je to iné predovšetkým pre hráčov. Ako tréner sa „zatvorím“ do seba. Plná či prázdna hala, je mi to v podstate jedno. Za tie roky som sa naučil sústrediť na prácu bez ohľadu na počet divákov v hľadisku. Ale hráči ich prítomnosť cítia. Ak je prázdne hľadisko, tréner musí hráčov viac motivovať. Aj touto cestou by som sa rád poďakoval prešovským fanúšikov za ich priazeň.
Naše výsledky počas základnej časti neboli ideálne, ale diváci pri nás zostali. Sme radi, že sme ich potešili postupom do štvrťfinále, uvidia silný Slovan. Prešovský divák je veľmi vďačný za extraligu. Ani raz počas sezóny som nepočul nadávky či piskot na náš tím. Fanúšikovia nás povzbudzovali aj vtedy, keď sme nehrali dobre.
Čítajte viac Skončí Ramsay pri Slovákoch? Kanaďanova podmienka je jasná
Nedávny kongres SZĽH sa skončil fiaskom, rozhádané strany nevedeli nájsť konsenzus. Ako hodnotíte súčasnú situáciu v klubovom hokeji?
Nie je to dobré. Na Slovensku je nás málo – ľudí všeobecne i hokejových odborníkov. Nemali by sme sa hádať, ale spolupracovať. Slovenský hokej tým trpí, vnútorné boje mu neprospievajú.
Aké by malo byť riešenie situácie?
Celé je to o komunikácii. Jedna strana nemôže neakceptovať druhú. Každý má iný názor. Ak nehovorím rovnakým jazykom ako oponent, nemôže ma za to odsúdiť. Je tu mladšia generácia, ale aj staršia, ktorá niečo dokázala. Slovenský hokej má svoju históriu. Mladší musia vnímať radu starších. A tí zase rešpektovať nastupujúcu generáciu. To mi chýba najviac – jedna strana neuznáva druhú.