Ako vyzeral váš deň pred úvodným zápasom play off?
Bolo to úplne bežných 24 hodín. Nič špeciálne sa nedialo. Doobeda tréning, potom obed a oddych. Mám to tak každý deň. Štandardná príprava na duel.
Mladí hráči zvyknú pred dôležitými zápasmi podliehať panike. Ako je to s vami?
Samozrejme, stres bude, ale aj ten patrí k vrcholovému športu. Zrejme to tak má byť. Keď padne prvé buly, zabudnem na to. Ani v bežnom živote nepanikárim, považujem sa skôr za flegmatika.
Napriek tomu, že máte len osemnásť, v Nitre sa na vás veľmi spoliehajú. Prihliadajú v klube občas na váš vek?
Za Nitru hrám už tretí rok, moja pozícia je diametrálne odlišná oproti sezóne 2019/2020, keď som tu debutoval ako pätnásťročný. Ťažko sa už dnes za niekoho skryjem. Ale som za to rád, vyhovuje mi, keď mi v mužstve dôverujú.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Útočník Popradu Dávid Skokan tvrdí, že to budete mať proti nim ťažké. Tušíte prečo?
(smiech) Všetky zápasy proti Popradu som mal náročné, tí chlapci po mne šli. Ale jednu vec chcem zdôrazniť aj ja: Ani oni to so mnou nebudú mať jednoduché.
Skokan spomínal, že ste košikár a starší hráči vraj nemajú radi, keď si mladí „dovoľujú“…
Aha, tak. Niečo na tom je. Popradčania však tiež majú v tíme jedného košikára (útočníka Filipa Mešára, pozn. red.), naši chlapci ho akiste popreháňajú. Na ľade si aspoň budeme fifty-fifty.
Tiež máte pocit, že si k vám súperi dovolia viac ako trebárs k 41-ročnému Branislavovi Mezeiovi?
Bez debaty. Braňo má postavu, budí ňou rešpekt. Už len preto doňho málokto skočí. Ku mne sú hráči zrejme o niečo drsnejší, verbálne „odvážnejší“. Dávajú mi môj vek pocítiť, ale nerobím si z toho ťažkú hlavu. Vždy to tak bolo, že mladý toho musel strpieť viac.
Čítajte viac Tréning, šlofík, učenie. Hokejovému oteckovi sa lepšie hrá s bolesťou
V spoločnosti sa nosí úcta k starším. Ako sa prejavuje na ľade? Sú veci, ktoré nerobíte len preto, že ste tínedžer?
Keď som bol dieťa či dospievajúci chalan, mal som hokejové vzory. Ťažko by som im dnes na ľade niečo nepekné povedal. Ale to je asi tak všetko, nemôžem predsa len preto, že mám menej rokov, sklopiť uši. Vek v konečnom dôsledku nehrá rolu.
Pred dva a pol rokom, po vašom extraligovom debute, ste povedali, že ako najmladší v tíme upratujete aj autobus. Zmenilo sa na tom niečo?
Jedine to, že už nie som najmladší, ale druhý najmladší. Ale všetko, čo som robil vtedy, robím aj dnes. Neubudlo nič. Aj puky stále zbieram. Je to v pohode. V každom klube to robia podľa veku, nie podľa úspechov.
Poprad má – rovnako ako Nitra – veľmi ofenzívne mužstvo. Ktorý útočník je najnepríjemnejší?
Dokážem si postrážiť každého, pred zápasom nerobím rozdiely, na nikoho sa špeciálne nechystám. Ale keď ste už spomenuli Skokana, on so Svitanom sú veľkými lídrami. Budú hrať najviac, no ak by sme sa sústredili len na nich, ostatní by nám to zrátali.
Môžete o sebe povedať, že za tri roky, čo pravidelne hráte medzi seniormi, ste si spravili prehľad o extraligových hráčoch?
Nie je tu veľká fluktuácia útočníkov, proti každému z nich som už niečo odohral. Niečo z ich hry odpozoroval. Väčší hráči si dobre kryjú puk, menší sú obratnejší a v rohoch šikovnejší. Ak je niekto aj silný a obratný, potom to je pre obrancu problém. Napríklad ako Samo Buček, našťastie proti nemu hrať nemusím, keďže je z Nitry.
Čítajte viac Štart Slafkovského na domácich MS? Pracujeme na tom, tvrdí Šatan
Alexander Ovečkin vraj má vo Washingtone počas nácviku presiloviek zakázané strieľať, aby nezranil niektorého z obrancov. Je v lige útočník, ktorému by ste do strely neľahli?
Ťažko povedať. Možno Marcelovi Haščákovi zo Slovana. Ten má riadnu bombu. Páli odvšadiaľ. Ale nehráme spolu, neviem, čo stvára na tréningoch. Viem si však predstaviť, že puk z jeho hokejky poriadne zabolí.
Čo zmenil olympijský bronz vo vašom živote?
Hráči, ktorí boli v Pekingu, sú azda o niečo populárnejší. Stáva sa mi, že ma teraz niekto na ulici spozná, prípadne ma požiada o spoločnú fotografiu. Úspech si ľudia pamätajú.
Viete, koľko máte followerov na instagrame?
Asi 17-tisíc.
O pár stoviek viac. Sledujete to?
Ani nie. Nie som žiadny influencer, ktorý by z toho niečo mal, nebodaj peniaze. Nenaháňam sa za nimi.
Juraj Slafkovský ich má po olympiáde už 130-tisíc. Obrancovia to majú asi ťažšie s popularitou…
Ani sa nečudujem. Keď ako sedemnásťročný dáte na olympiáde sedem gólov a stanete sa najužitočnejším hráčom turnaja, fanúšikovia si vás nájdu. Na sociálnych sieťach je to normálna vec. Napokon, Jurajovi sa podarilo čosi obrovské.
Sledujete, ako sa po olympiáde v Turku rozbehol?
Samozrejme. Veľmi mu to prajem. Keď sa dá a mám voľno, pozriem si aj nejaký jeho zápas. Sme v úzkom kontakte, píšeme si každý deň. Aj o tom, ako sa komu darí. Držím mu palce, v štyroch zápasoch dal štyri góly, nech mu to takto sype aj naďalej.
Stalo sa vám už niekedy, že vám popularita prekážala?
Zatiaľ som vo fáze, že nie. Nič prehnané sa okolo mňa nedeje.
To sa však môže zmeniť…
Môže, ale toto dnes vôbec neriešim. Budúcnosť ukáže a ja sa potom zariadim.
Štvrtok 7. júla bude v Montreale draft do NHL. Máte už letenku?
Niečo sa už rieši, ale o konkrétnej letenke zatiaľ neviem.