Samuel Buček však dal neprajníkom jasnú odpoveď.
Základnú časť extraligy zakončil ako najlepší strelec i najproduktívnejší hráč. Kanonier Nitry sa už teší na štvrťfinále play off, kde corgoni od stredy zabojujú o postup s Popradom.
41 gólov a 64 kanadských bodov sú skvelé čísla. Hráte životný hokej?
Určite ide o jednu z mojich najvydarenejších sezón. V Nitre sme výborná partia, rozumieme si na ľade i mimo neho.
Rád by som sa poďakoval všetkým ľuďom v klube, ktorí robia okolo hokeja, či už je to fyzioterapeutička, kondiční tréneri, maséri a vedenie. Verím, že to spolu zúročíme teraz, v najdôležitejšej časti sezóny.
Verili ste, že po minulom ročníku ovplyvnenom zranením sa opäť dostanete do formy?
Všetko zlé je na niečo dobré. V predchádzajúcej sezóne som si od hokeja oddýchol. Keď som sa chodil pozerať na zápasy, vrelo to vo mne, chcel som do nich naskočiť. Energiu, ktorú som ušetril v minulom ročníku, som vrhol do letnej prípravy.
Vrátil som sa v plnej sile. Pomohlo mi aj nastavenie, ktoré sme určili s ľuďmi v klube tak, aby som správne načasoval formu. Vyústilo do výkonov, ktoré som ani sám nečakal.
Čítajte viac Hokejisti Prešova si zahrajú štvrťfinále. Spišiakov vyradili na nulu
Na tréningu ste využívali aj záťažové vesty po vzore Jaromíra Jágra. Čo iné ste ešte zmenili v príprave?
Po minulé roky som trénoval veľa a bezhlavo. Dá sa povedať, že som sa tým zabíjal. Vo väčšine prípadov to má na hráča opačný efekt. Viac mu to uškodí ako pomôže. Začal som trénovať menej a rozumnejšie. Pomohlo mi to, na ľade som sa cítil čerstvejší, mal som viac energie.
Pred play off vytiahnem aj Jágrovu vestu, osvedčila sa. V lete som s ňou behával šprinty, využil som ju aj na ľade. Všetko je o hlave, hráč si musí veriť. Ostatné sa dá dotrénovať. Pomôže, ak máte okolo seba správnych ľudí – tak, ako v Nitre.
Hovoríte, že veľa závisí od mentálneho nastavenia. Cítite, že ste dospeli ako hokejista?
Je to tak. Zmenil som veľa vecí vrátane stravy. Na začiatku kariéry som počúval, že ako mladý hráč môžem jesť všetko a veľa. Tým pádom som sa neobmedzoval, ale zistil som, že mi to nevyhovuje. Teraz sa cítim komfortnejšie.
Zmenil som aj prístup k tréningom a zápasom. Ak som v minulosti nedal gól, po stretnutí som bol veľmi nahnevaný. Ubíjalo ma to. Teraz hrám predovšetkým pre mužstvo. Okrem ofenzívy robím pre tím aj iné veci, vraciam sa dozadu, bojujem o puky. To som predtým veľmi často nerobil.
Tréneri vás chvália, že ste zlepšili korčuľovanie i hru dozadu. Stáva sa z vás komplexný hráč?
Verím, že áno. Predtým som veľa počúval, že som v tíme len na góly, body a hru v útoku. V obrane mi to nevoňalo, ale je to potrebné. Vraví sa, že keď útočník stratí puk a musí sa vracať, je to ako bežať šprint do kopca. Som víťazný typ, nerád prehrávam a aj preto som sa naučil hrať čo najviac pre mužstvo.
Veci, ktorými som si prešiel, mi potvrdili, že toto je správna cesta. Túžim po tom, aby som bol čo najkomplexnejší hráč. Verím, že sa toho ešte veľa naučím tak, aby som bol vzorom pre mladých hráčov, ale aj pre svoje deti. Chcem sa rozvíjať nielen ako hokejista, ale aj ako človek.
V play off vás čaká Poprad, v základnej časti ste s ním vyhrali všetky zápasy. Ako na Podtatrancov?
Vieme, že majú kvalitné mužstvo. Hoci s nimi máme štyri výhry, niektoré zápasy mohli dopadnúť aj naopak. Súper má v tíme šikovných hráčov, pozor si dáme najmä na dvojicu Skokan, Svitana. Nechcem vyznieť namyslene, ale hokejovo sme lepší. Ak do zápasov pridáme srdce a nasadenie, pôjdeme ďalej. Začíname doma, bude to naša výhoda aj preto, že máme najlepších fanúšikov v lige.
V čom je tento tím Nitry iný v porovnaní s tými, v ktorých ste hrali v minulosti?
Väčšina chlapcov v kabíne sú odchovanci nitrianskeho hokeja. Vytvárajú v šatni i na ľade domácu, priam rodinnú atmosféru. Viacerí z nás vyrástli v klube a vieme, ako to v ňom chodí. Podpichneme sa navzájom, zábava a emócie v kabíne gradujú. Máme medzi sebou nadštandardné vzťahy. Je skvelé byť súčasťou tohto tímu.
Čítajte viac Slovan v Česku? Slovenskému hokeju to môže pomôcť
O dva mesiace sa začínajú majstrovstvá sveta, reprezentácia potrebuje strelcov. Dúfate v nomináciu?
Ak bude možnosť a zavolajú ma, veľmi rád prídem. Reprezentovať rodnú krajinu je vždy veľká česť. Od malička som chcel hrať za Slovensko. Aj v play off sa budem snažiť hrať čo najlepšie a dúfať, že sa v nominácii objavím.
Ak nie, budem rešpektovať rozhodnutie kompetentných, pretože každý manažér či tréner má v hlave svoju koncepciu a môže sa rozhodnúť pre niekoho iného. To neovplyvním. Mám dopad len na to, aké výkony predvádzam na ľade.
Asistent reprezentačného manažéra Oto Haščák povedal, že by rád u vás videl lepší bekček, ísť do ťažkých priestorov bez puku a spraviť čiernu robotu. Zapojili ste tieto elementy do svojej hry?
Nerád by som prilieval olej do ohňa, ale tieto veci som robil aj predtým. Snažím sa byť prvý pri mantineli, prvý napádať. Príliš som so slovami pána Haščáka nesúhlasil, ale zvykol som si, že kritiku neberiem v zlom a snažím sa ju využiť na zlepšenie.
Aj touto cestou by som sa mu chcel za jeho slová poďakovať, že mi tieto veci vytkol a povedal na rovinu. Odvtedy sa snažím tieto aspekty hry robiť ešte lepšie.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Po vydarenej sezóne sa isto ozvú záujemcovia zo zahraničia. Pred troma rokmi vám to vo Fínsku nevyšlo. Máte stále ambíciu ísť za hranice?
Určite áno. Do Fínska som prišiel rovno zo zámorského kempu, kde ma skúšal Detroit. Tréner mi hneď v prvý deň povedal, že má hotovú zostavu a že budem pre neho zdravý náhradník. Bol som tam tri mesiace a nedostal šancu.
Hoci mám v štatistikách napísaných zopár zápasov, väčšinu som presedel na striedačke ako trinásty útočník. Napriek tomu to považujem za dobrú skúsenosť, videl som veľa nových vecí. Všetko negatívne, čo som si počas kariéry zažil, ma posunulo ďalej. Ak máte cestu bez prekážok, nikam nevedie.
Pred štartom štvrťfinále sa uskutočnil kongres SZĽH, ale nebol uznášaniaschopný. Váš klubový šéf Miroslav Kováčik ešte predtým pochválil zväz za dobré veci, ale vyjadril sa aj kriticky. Aký je váš postoj?
Nič nie je ideálne, zväz vždy môže urobiť viac, najmä pre kluby. S viacerými názormi Mira Kováčika súhlasím, má podporu aj od nás od hráčov. Situáciu vidím podobne, najmä čo sa týka prílevu financií do mládeže, kam ide len 30 percent zo sumy, ktorú zväz dostane.