Kapitán litovského národnému tímu patrí medzi opory Slovana Bratislava.
Spoľahlivou defenzívnou hrou prispel k rozhodujúcemu triumfu (5:1) nad Nitrou, po ktorom Slovan vyhral 4:1 na zápasy a postúpil do semifinále play off.
Na výkone Slovana vôbec nebolo vidieť, že v predchádzajúcom súboji dostal debakel 2:8. Čím to bolo?
Dodržali sme predzápasovú taktiku, každý hráč si zodpovedne plnil úlohy. Súpera sme až na drobné zaváhania k ničomu nepustili a zaslúžene postúpili.
Nitra strelila jediný gól v momente, keď ste sedeli na trestnej lavici. Pokarhali vás tréneri za vylúčenie?
To nie, ale platí, že každý faul je zbytočný a dá sa mu predísť. Situáciu som mal riešiť inak. Hoci súper znížil na 1:3, viac sme mu už nedovolili.
Bolo dôležité, že ste sa nenechali vyprovokovať fyzickou hrou Nitry a vyhli sa väčšiemu počtu trestov?
Áno, naša disciplína bola základom úspechu. Sústredili sme sa predovšetkým na hru a nie na oplácanie faulov. Nevšímali sme si provokácie, s čím hostia zrejme nepočítali.
Očakávate náročnejšiu sériu v semifinále?
Jednoznačne. Zrejme budeme hrať so Zvolenom, ktorý má veľkú kvalitu, veď vyhral základnú časť. Začneme na ľade súpera, bude to náročné. Ale ak chceme titul, musíme zdolať každého, kto sa nám postaví do cesty.
Do Slovana ste prišli z KHL. Nehodnotíte to ako krok späť v kariére?
Tak sa na to nepozerám. Aj slovenská liga má kvalitu. V Slovane som spokojný, všetko tu funguje výborne, nemám sa na čo sťažovať. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Koľko litovských hráčov zostalo v KHL po vašom odchode?
Žiadny. Okrem mňa v tejto súťaži pôsobili už len Darius Kasparaitis a brankár Mantas Armalis.
Bolo ťažké vyrastať ako hokejista v nehokejovej krajine?
Je pravda, že športom číslo jedna v Litve je basketbal. Nasleduje futbal, hokej je niekde na konci. Mňa to však neodradilo. V 14 rokoch som odišiel do Lotyšska, kde sú lepšie podmienky. Aj teraz stretávam ľudí, ktorí sú prekvapení, že som z Litvy a hrám hokej.
Ak by som bol z inej krajiny, možno by som to mal počas kariéry jednoduchšie. Avšak nehľadám ľahkú cestu. Som hrdý na to, že som Litovčan a môžem reprezentovať svoju krajinu.
Národný tím vediete ako kapitán…
Nie je to tak vždy. Legendárny Dainius Zubrus, ktorý v NHL odohral viac ako tisíc zápasov, pôsobí ako prezident našej hokejovej federácie. Napriek tomu, že onedlho oslávi 43. narodeniny, si občas obuje korčule a zahrá si za reprezentáciu.
Vtedy je kapitánom on. Do národného tímu sa vždy rád vraciam. Hoci nás nie je veľa, ktorí môžu hrať na medzinárodnom leveli, tvoríme dobrú partiu.
Bola by veľká sláva, ak by sa vám podarilo zdolať pobaltského rivala Lotyšsko?
Určite áno, ale momentálne je to takmer nemožné. Lotyši sú na vyššej úrovni. Verím však, že čoskoro sa im priblížime. V Litve sa otvárajú hokejové akadémie, bývalí hráči sa preorientovali na trénerov a popularita hokeja stúpa. Budujú sa aj nové štadióny.
Litva po odstúpení Bieloruska ponúkla Lotyšsku, že mu pomôže spoluorganizovať tohtoročné MS. Hoci sa návrh neujal, bol by to spôsob, ako ešte viac spropagovať hokej vo vašej krajine?
Samozrejme. Ak by deti videli špičkových hráčov na vlastné oči, viaceré z nich by podľahli čaru tejto hry. Pred troma rokmi sme v Kaunase zorganizovali turnaj nižšej kategórie MS. Okrem Zubrusa posilnil národný tím aj ďalší legendárny hráč Darius Kasparaitis.
Zápasy sa tešili veľkej popularite, prišlo množstvo divákov. Ak pritiahneme k hokeju čo najviac mládežníkov, jedine tak môžeme budovať úspešnú reprezentáciu. A potom možno raz zdoláme aj Lotyšsko…