„Individuálne čísla ma až tak nezaujímajú. Klub oslavuje storočnicu, máme spoločný cieľ a tým je titul,“ vraví americký gólman Slovana. Po minulotýždňovom čistom konte proti Novým Zámkom nezabránil prehre Bratislavčanov s Michalovcami (2:3).
Z čoho pramenil vlažný vstup Slovana do zápasu?
Neviem presne, ale stalo sa nám to aj v predchádzajúcich stretnutiach. Musíme si dať na podobné zaváhania pozor. Súper na nás vybehol, v prvej tretine bol lepší, strelil dva góly. Chalani si zaslúžia pochvalu za bojovnosť a za to, že nezložili zbrane. Nechýbalo veľa a mohli sme mať minimálne bod.
Druhý domáci zápas, druhá prehra. Kde sa stala chyba?
Treba hrať naplno celých 60 minút. V tom trochu zaostávame. Chýbajú nám zranení hráči, aj dnes dvaja nedohrali, ale na to sa nechceme vyhovárať. Musíme naďalej makať na zlepšení, predovšetkým s výhľadom na blížiace sa play off.
Klub pred mesiacom vymenil trénerov, ale kouč brankárov (Peter Skrabelj, pozn.) zostal rovnaký. Pocítili ste výraznejšie rozdiely v tréningovom procese?
Je pravda, že nás gólmanov sa zmena až tak nedotkla. S Petrom sa mi spolupracuje veľmi dobre, je skutočný profesionál. Tréningy začínam o polhodinu skôr ako ostatní, veľa sa venujeme sledovaniu videa s technikou brankárskych zákrokov. Má veľkú zásluhu na tom, že sa mi na Slovensku darí.
Slovan nedávno angažoval Lotyša Gudļevskisa, ktorý má skúsenosti aj z NHL. Ste pripravený na tuhý boj o post brankárskej jednotky?
Samozrejme, na to som tu. Sme kolegovia, doprajeme si, ale obaja chceme predovšetkým chytať. Je dobré, že mužstvo má dvoch kvalitných gólmanov. Dôležité bude, aby z toho dokázalo profitovať v play off.
Gudlevskis je od vás len o niekoľko centimetrov nižší. Prečo idú vysokí brankári na dračku?
Je to jednoduché – väčší chlap zaberie v bránke viac miesta. Samozrejme, rozmery nie sú všetko. Brankár musí mať výborný pohyb, správnu techniku a byť dobrý korčuliar. Výška je bonus, ale treba vedieť, ako ju využiť.
Neprehovárali vás školskí tréneri na basketbal?
Skúšali, ale neuspeli (úsmev). Na škole som hrával aj bejzbal, ale hokej mi bol vždy najbližší.
Slovan je pre vás prvou destináciou mimo USA. Prečo ste zamierili na starý kontinent?
Pripravoval som sa na ďalšiu sezónu v zámorských súťažiach, ale všetko pokazila pandémia. Nebolo isté, že nižšie ligy sa vôbec začnú. Mal som za sebou kvalitnú prípravu, osem mesiacov som trénoval bez prestávky a rozhodne som chcel chytať. Keď prišla ponuka zo Slovana, neváhal som.
Kraľujete ligovým štatistikám, znamená to, že vám vyhovuje širšie európske klzisko?
Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykol, ale môžem povedať, že som sa na väčšom priestore našiel. V Amerike sa hrá rýchlo, hráči lietajú po ľade hore-dole. V Európe je na všetko viac času a to mi vyhovuje.
Döme: Aký tlak?
Slovanisti sa pred týždňom spolu s Popradom a Zvolenom delili o vedúcu priečku, teraz po ďalšej prehre klesli v tabuľke na tretie miesto. Ich tréner Róbert Döme, ktorý spolu s Mariánom Bažánym v polovici januára nahradil Romana Stantiena, zostáva aj napriek kritike od fanúšikov pokojný.
„Tlak? Aký tlak? Vieme, v akej sme situácii, neberieme ju na ľahkú váhu. Predtým sme vyhrali sedem z deviatich zápasov. Hoci sme na Michalovce nestačili, hráči sa za výkon nemusia hanbiť,“ reagoval Döme. V nedeľu Slovan privíta Poprad, s ktorým prehral posledných sedem vzájomných duelov.