Nádejne sa rozbiehajúcej kariére Jindřicha Abdula (23) sa však do cesty postavilo vážne zranenie pravého oka. Hokejový reštart rozbehol v druholigovom Prešove a už druhú sezónu háji farby Popradu.
„Som rád, že hrám hokej. Momentálne ma veľmi baví,“ tvrdí autor víťazného nájazdu vo štvrtom semifinálovom dueli proti Banskej Bystrici.
Dvoma domácimi výhrami (3:0 a 2:1 sn) ste vyrovnali sériu na 2:2 na zápasy. Ako sa to odzrkadľuje na nálade v šatni?
V kabíne je výborná atmosféra. Sme radi, že sa nám podarilo vyrovnať. Naša psychika išla hore a do Banskej Bystrice pôjdeme s plným odhodlaním vyhrať nedeľňajší piaty zápas.
Prvé dva ste tam zhodne prehrali o gól. Nemátalo vás to?
Boli sme trošku deprimovaní, ale zároveň sme si uvedomovali, že sme v Banskej Bystrici podali solídne výkony. Oba zápasy boli tesné a pokojne sme mohli aspoň jeden vyhrať. Potvrdili sme si, že súper nie je o triedu lepší a máme na neho.
Cítite optimálnu formu?
V základnej časti nás mnohí kritizovali, že sa na náš hokej nedá pozerať. Vraj vyhrávame ubojované zápasy. Aj teraz je to najmä o našej veľkej tímovej bojovnosti, ale pridávame k nej i kus hokejovosti, keďže v tíme máme pár výborných hráčov.
Pomáhajú vám diváci?
Veľmi. Je úplne iné, keď príde na základnú časť 1400 ľudí a keď vás potom v play off ženie vpred vypredaný štadión. Užívame si, že môžeme hrať pred prajným publikom a aj vďaka nemu vyhrávame náročné zápasy.
Čo bude najdôležitejšie v piatom stretnutí?
Musíme hrať ako v domácich dueloch, čakať na chybu súpera. Nejdeme tam s myšlienkou na nejaké strelecké hody. Teraz sme si potvrdili, že nám na výhru môžu stačiť aj dva góly. Zameriame sa na protiútoky a azda využijeme šance, ktoré si vypracujeme. Rešpektujeme obrovskú silu Banskej Bystrice, ideme tam s pokorou a budeme si dávať pozor na ich najlepších hráčov. No zároveň nám nechýba sebavedomie. Chceme vyhrať.
Počas kariéry ste zažili ťažké chvíle. O čom ešte snívate?
Je super byť znova v profesionálnom hokeji. Užívam si to a snažím sa v každom zápase odviesť najlepší výkon. Rád by som sa ešte posunul do kvalitnejšej súťaže, i keď aj slovenská liga má svoju kvalitu a mnohí ju zbytočne podceňujú. Naberiem nejaké skúsenosti a pokúsim sa posunúť vyššie. Verím, že na to ešte stále mám.
Viete si predstaviť aj opätovné naháňanie sa s Pastrňákom? Tentoraz v NHL…
(smiech) To by bol asi príliš odvážny cieľ. Už nemám osemnásť rokov, aby som mohol mať takéto vyhliadky. A nie som naivný. Viem, ako to v hokejovom svete chodí. Na druhej strane nikdy neviete, čo sa udeje…
Zranenie oka vám takmer ukončilo kariéru. Ako ste to zvládali?
Bola to nešťastná zhoda okolností. Celú sezónu som hrával EBEL za Znojmo a keď som šiel na dva zápasy pomôcť juniorke, stalo sa to. Bolo to veľmi náročné obdobie. Týždeň som ležal v nemocnici a oko ma tak bolelo, že som nedokázal otvoriť ani to druhé. Počúval som hudbu a nemohol nič robiť. Ďalšie štyri mesiace som bol zavretý doma a nemohol som vyjsť ani na prechádzku. Len som ležal a priberal.
Zmenil sa váš pohľad na život?
Kým hráte hokej, nemáte čas premýšľať nad takýmito vecami. V momente, keď sa niečo takéto udeje a čakáte, čo s vami bude, zrazu máte času až priveľa. Lekári mi povedali, že na oko už nikdy neuvidím ako predtým. Musel som to zvládnuť. No už je to za mnou a dostal som sa späť do hokeja. Posilnilo ma to. Viem, čo môžem od svojho tela čakať, čo si môžem dovoliť a čo nie. Pevne verím, že teraz sa mi už budú vážnejšie zranenia vyhýbať.
Na koľko percent vidíte zraneným okom?
Podľa testov na 20 a prognózy tvrdia, že sa to už ani nezlepší. Vidím ním rozmazane. Keď zavriem zdravé oko, neprečítam v podstate nič. Nakoľko ma to obmedzuje v hokeji však neviem posúdiť. Už si nepamätám, aké to bolo, kým som mal obe oči zdravé. Neriešim to, hrám najlepšie ako viem.
TV Pravda: Generálny manažér slovenskej hokejovej reprezentácie Miroslav Šatan odpovedal na otázky Pravdy v súvislosti s MS 2019 na Slovensku.