„Potešilo nás to, so Zvolenom sme bodovali prvý raz v tejto sezóne,“ vraví Róbert Huna (33), center prvého útoku a so 17 bodmi (9 gólov, 8 asistencií) najproduktívnejší hráč tímu.
Tabuľkové postavenie hovorilo v prospech súpera. Čím ste ho prekvapili?
Dobrý zápas sme odohrali aj kolo predtým v Banskej Bystrici, hoci sme prehrali. Potvrdilo sa, že obetavou kolektívnou hrou si môžeme trúfať na každého. Hrať proti lídrovi tabuľky vždy motivuje, víťazstvo povzbudí. Ak by sme zápas vopred považovali za stratený, ani by sme naň nemuseli nastúpiť. Takto však neuvažujeme. Vo vyrovnanom zápase sme so súperom držali krok. Keď v tretej tretine vyrovnal, v presilovke sme strhli víťazstvo na svoju stranu a náskok sme ubránili.
Poďakoval vám brat Richard za gólovú prihrávku?
On mi prihral na prvý gól, takže šlo o vzájomnú spoluprácu. V presilovke nás tréner poslal na ľad, aby sme niečo skúsili. Rado Suchý mi prihral na útočnú modrú, puk som posunul do jazdy rozbehnutému bratovi – a ten strelou na lapačku prekonal brankára Zvolena. Hostia nás síce pritlačili, no vyrovnať sme im nedovolili.
Tím z Liptova bol domáci, no zápas sa hral v Žiline – a podľa oficiálneho zápisu ho sledovalo 61 divákov… Už viete, kedy vykorčuľujete na ľad v Liptovskom Mikuláši?
Podľa najnovších informácií niekedy v úvode budúceho roka. Doma trénujeme na zimnom štadióniku Jána Laca. V Spišskej Novej Vsi, kde máme prechodný domov, bolo na zimnom štadióne kultúrne podujatie, a tak sme hrali v Žiline. Na kočovanie sme si zvykli, o domácom prostredí sa hovoriť nedá, no hrať pred prázdnym hľadiskom nikoho neteší. Aspoň sme však počuli pár našich najvernejších priaznivcov, urobili sme im radosť.
Odhadnete, ako dlho hrá spolu útok bratov Hunovcov s Martinom Kriškom?
Fú – veľmi dlho. S bratom hráme spolu celý život, s Martinom od žiackych čias. Na istý čas, keď sme pôsobili v bratislavskom Slovane a neskôr v Kazachstane, sa naše cesty rozišli, no pred dvoma rokmi sa opäť spojili. Na ľade si rozumieme, ťažíme z dlhoročných spoločných väzieb. Martin má aj kapitánske povinnosti, v kabíne je ho počuť asi najviac.
Neprehovoríte Rudolfa, najstaršieho z bratského tria, aby ste opäť v materskom klube utvorili spoločný útok?
Bolo by to pekné, no už má svoj vek… Pred dvoma rokmi sme všetci traja opäť obliekali dres rodného mesta. Možno to vyjde, možno nie.
Do akého tímu ste sa vrátili po ročnom pôsobení v kazašskom Pavlodare?
Do omladeného, väčšina hráčov sú vlastní odchovanci, čo je prísľub do budúcnosti. Dostávajú dosť príležitostí, majú sa aj od koho učiť. Teraz nemyslím náš útok, ale skúsených veteránov – Rada Suchého a Mareka Urama.
Uvažujete ešte o pôsobení v zahraničí?
Ak by prišla ponuka, možno aj áno. Na Pavlodar máme pekné spomienky, trikrát sme získali titul.
Budú Liptáci v play off?
Veríme, že áno! To je náš cieľ, neradi by sme v ňom chýbali.