„Evokuje mi to, že robím svoju robotu – teda hrám hokej – už dlho. Nič iné mi nenapadá,“ vraví s úsmevom rodák z Košíc, ktorý si odkrútil podstatnú väčšinu z tisíczápasovej porcie v drese Popradu.
V lige ste vydržali sedemnásť sezón. Znamená to pre vás, že si svoju robotu robíte dobre?
Takto som sa na to zatiaľ nepozeral, ale asi v tom bude nejaká priama úmera (úsmev). Zrejme som doteraz odvádzal poctivé výkony, keďže ma vždy nejaké kluby chceli. Bude to aj tým. Prialo mi aj zdravie. Absolvoval som len jednu operáciu ramena, inak sa mi vážnejšie zranenia vyhýbali.
Hodnotili ste si už sám pre seba, čo ste v doterajšej kariére zažili?
Priznám sa, že som nad takýmito vecami nerozmýšľal. Som človek, ktorý žije prítomnosťou, nie minulosťou. Jasné, že raz príde čas aj na to, sadnem si s kamarátmi, bývalými spoluhráčmi a zaspomíname si, ale zatiaľ nie. Tisícka je pekné číslo. Som rád, že stále robím, čo ma baví. Žiaden iný benefit to však nemá. Škoda, že mladí hráči na Slovensku nemajú veľkú motiváciu zostať doma a hrať ligu, aby sa časom dostali aj k tisícke.
Tisíc zápasov odohrali v lige zatiaľ štyria hráči. Ako sa vám páči v spoločnosti mien Arne Kroták, René Školiak, Peter Bartoš?
Boli to výnimoční hráči, minimálne v prípade Krotáka to platí na sto percent. Ľudia sa na neho roky chodili pozerať. Som rád, že som medzi nimi. Najlepšie sa, pochopiteľne, poznám s Arnem. Hráme spolu roky a na začiatku kariéry sme nastupovali aj proti sebe. Tisícku sme spolu nerozoberali, ešte je to čerstvé. Sústreďujeme sa na sezónu. Po nej bude čas.
Liptovský Mikuláš ste zdolali 3:2. Bolo to pre vás dôležité?
Je to veľké plus. Som rád, že sme vyhrali. V ostatných zápasoch sa nám darilo, dúfam, že to potiahneme až do konca základnej časti, budeme pokračovať v dobrých výkonoch a nadviažeme na ne aj v play off.
V základnej časti obsadí Poprad šiestu priečku. Myslíte už na play off?
Už pred viac ako týždňom sme si povedali, že sa budeme pripravovať v každom jednom zápase na play off, budeme ho brať vážne a vyskúšame si nejaké veci. Počas sezóny sme mali menšie výpadky, ale získali sme viac bodov ako minulú sezónu, takže vidieť posun vpred. Väčšia spokojnosť bude, ak prejdeme prvým kolom.
Viete odhadnúť, na koho v play off natrafíte?
Vôbec netuším. Môže to byť ešte každé z piatich mužstiev nad nami. Nemám žiadne špeciálne prianie, súpera si nemôžeme vyberať a ani by sme to nechceli. Bez ohľadu na to, kto bude náš súper, pokúsime sa postúpiť do semifinále. V play off budú len papieroví favoriti, každý môže prekvapiť a vyradiť svojho súpera.
V Poprade pôsobíte dlhé roky. Funguje klub v súčasnosti najlepšie?
Čo sa týka zabezpečenia a financií, je to najlepšie za posledné roky. Výplaty nemeškajú. Som rád, že som sa toho v Poprade dožil. Verím, že to tak bude aj pokračovať a klub ostane stabilizovaný.
Čo vás v Poprade udržalo, aj keď veci v klube nefungovali?
Jednu sezónu som strávil v Nitre a raz som šiel do Pavlodaru, lebo to už bolo neudržateľné. Nedalo sa to zvládať. Potom som si však povedal, že nemôže byť v klube stále len zle a musí sa to zlepšiť. Som lojálny človek a pamätám si aj na to dobré, čo mi Poprad dal a čo som zažil. Som rád, že sa to celé otočilo a som pri tom.
Foto: SITA, Peter Rusko
Aký je váš doterajší najkrajší hokejový zážitok?
Bolo by krásne získať ešte titul, to by bol vrchol kariéry, no mám viacero pekných spomienok. Druhé miesto s Popradom, keď sme prehrali finále so Žilinou, je spätne pekné. Hoci to veľmi bolelo, keď sme doma prehrali siedmy zápas. Okrem toho radím asi najvyššie bronzovú medailu z majstrovstiev sveta do 18 rokov. Vážim si však aj titul a druhé miesto z univerziády či juniorské tituly s Košicami.
Čo s vami vtedy spravila bronzová medaila?
Bolo to nečakané. Tím sme mali síce dobrý, ale nikto nečakal, že získame medailu. Boli to vôbec prvé MS tejto vekovej kategórie, dovtedy sa hrávali len ME. Krásny ošiaľ a nakopnutie do ďalšej práce. Doba bola vtedy iná, veď je to skoro dvadsať rokov dozadu. Nerezonovalo to, ako keby sa to chalanom podarilo teraz, ale pre nás to bol veľký úspech a užívali sme si to.
Do seniorskej reprezentácie ste nikdy nenazreli. Mrzí vás to?
Neberiem to ako sklamanie, hoci by to bola skvelá nadstavba. Bolo to na mne a kompetentných ľuďoch. Vždy som prial každému, kto sa do tímu dostal.
V minulosti vám vyčítali nízku postavu. Ako ste sa s tým vyrovnávali?
Som presvedčený, že takto by sa k hráčom pristupovať nemalo. Nemôže to byť o tom, či ste vysoký alebo nízky. Dôležitá je poctivá práca v tréningu. Myslím, že som všetkým dokázal, že sa to dá. Nie je dôvod vzdať sa. Motivoval ma aj príklad iných hráčov – napríklad Ľuba Višňovského, ktorý sa presadil v NHL a bol skvelý obranca. Veď čo sa mi mohlo stať – prinajhoršom by som s hokejom skončil. Život ide vždy ďalej, nebol by som prvý ani posledný. Šport vás naučí byť psychicky odolný a silný. Kvôli tomu odporúčam športovať všetkým deťom.