Vlani prestúpil v závere sezóny do Košíc a odmenou mu bola zlatá medaila a ruka na majstrovskom pohári po šiestom zápase finálovej série na ľade Banskej Bystrice.
O ďalší rok si dal v Banskej Bystrici majstrovské repete, tentoraz v drese Nitry. A opäť to bolo po víťaznom finálovom zápase číslo 6. Nitrania v piatok zvíťazili po nájazdovej dráme 3:2 a s hrdosťou napísali svoje meno na listinu slovenských hokejových víťazov.
„Som rád, že toto mužstvo získalo titul. Keď som prestúpil do Nitry, veril som, že by to mohlo byť dobré a skončiť sa až celkovým víťazstvom. Vyšlo to tak, že ho znova oslavujeme v Bystrici. Dres aj miesto v šatni pri zisku titulu sú po roku iné, ale pocity sú rovnako neopísateľné,“ povedal Kutálek v piatok pred polnocou počas rozbiehajúcej sa majstrovskej oslavy v nitrianskej šatni.
V posledných dňoch nebol zdravotne v poriadku, ale na piatkový, ako sa neskôr ukázalo, rozhodujúci zápas, napokon nastúpil. „Stálo ma to veľa fyzických aj psychických síl, posledných 5 dní som nebol na ľade. Musím sa poďakovať všetkým, ktorí ma dávali dokopy, snažil som sa odviesť maximum,“ priznal 29-ročný krídelník.
Kutálek má v tomto roku viacero dôvodov na radosť. Dcérka a titul majstra Slovenska ho robia šťastným. „Neviem, čo ma ešte čaká, ale momentálne nie je odo mňa asi šťastnejší na svete. Tento titul je pre Elišku! Som rád, že je zdravá a že mám pohodu na ľade aj v rodine,“ rád oznámil Kutálek.
Keď vlani oslavoval s Košičanmi, zahral spoluhráčom na heligónke a malo to veľa do seba. Bude tak aj tento rok? „Mám ju doma, prinesiem ju. Ak budem schopný, rád zahrám,“ prezradil s dôvetkom, že práve sa začínajúce majstrovské oslavy budú poriadne náročné. „Bude to strašné, ale teším sa na to. Len sa bojím, že padne mesto, lebo ľudia v Nitre sú blázni. Samozrejme, tieto oslavy si zaslúžia rovnako ako všetci, čo sa pohybujú okolo nášho tímu,“ uzavrel Kutálek.