Slovenský reprezentant Martin Marinčin (33) je už štvrtý rok jedným z pilierov Třinca.
Rodák z Košíc bojuje o olympijskú miestenku. Nechýba ani v nominácii trénera Vladimíra Országha na domáci turnaj, ktorý bude generálkou slovenských hokejistov pred ZOH v Miláne.
O týždeň vás čaká generálka na olympiádu. Cítite, že sa blíži prvý vrchol sezóny?
Ja osobne sa vždy na reprezentáciu veľmi teším. Je to zmena oproti klubovým povinnostiam. Som rád, že sa tam stretnem s chlapcami.
Hlavu mám ešte nastavenú na Třinec, s ktorým nás čakajú pred reprezentačnou prestávkou nejaké zápasy. Potom už prepnem na reprezentáciu.
Čo sa týka olympiády, nedá sa o tom nepremýšľať. Keď zapnem mobil, zmienka o nej na mňa vybehne takmer z každej strany.
Je cítiť, že sa to už blíži. Sem-tam o tom s chlapcami prehodíme pár slov, ale nie je to v kabíne hlavná téma. Do olympiády je ešte ďaleko. Verím, že sa všetkým chlapcom budú vyhýbať zranenia.
Na koho z národného tímu sa vždy tešíte?
Budeme tam viacerí chalani z českej ligy. S nimi sa stretávame pribežne počas sezóny na ľade. Momentálne mi nikto nenapadá.
Celkovo sa však teším, že s chlapcami opäť vytvoríme dobrú partiu a verím, že našimi výkonmi a výsledkami potešíme fanúšikov.
V NHL ste odohrali veľkú časť kariéry. Sledujete výkony Slovákov v zámorí?
Samozrejme. Teší ma, že sa tam opäť dostal Paľo Regenda a hneď v prvom zápase strelil gól. Vždy mám radosť, keď niekto zo Slovákov zaboduje v NHL.
Je to najlepšia liga sveta a viem, aké náročné je dostať sa do nej z AHL. Je to tvrdý boj. Často musíte čakať na šancu. Tá väčšinou príde, ak sa zraní niekto z prvého tímu.
Treba len vydržať a čakať na príležitosť. Keď sa vám naskytne, musíte sa jej chopiť. Niekedy však ani to nestačí. Keď sa vráti hráč, za ktorého zaskakujete, pošlú vás dole. Treba iba ostať silný a veriť.
Majú to starší hráči ako Regenda náročnejšie v porovnaní s mladšími ako je napríklad Šimon Nemec?
Od určitého veku už človek vidí, že reálne nemá šancu sa do NHL dostať. Vždy však treba myslieť pozitívne a veriť do posledného dňa.
Čítajte viac V Miláne budeme naháňať puk, Čechom môžeme iba závidieť. Vicemajster sveta radí Šatanovi a Országhovi zobrať na olympiádu aj hráčov z KHL
Šimon má veľkú šancu zaradiť sa medzi najlepších obrancov NHL. Ak ho pošlú späť do AHL nesmie byť sklamaný a naďalej na sebe tvrdo pracovať.
Nedávno odohral v zápase vyše 30 minút. Je to už aj na obrancu výrazná porcia?
Keď hráte veľa ste v tempe. Nestíhate ani premýšľať, či ste urobili na ľade správnu vec. Je dôležité, že Šimon cíti od trénera dôveru.
Výrazne to pomáha zvýšiť sebavedomie. Mal som tiež zápas, kedy som hral okolo 29 minút a bolo to dosť. Musím povedať, že kým som nemal 30 rokov, zvládal som podobné zápasy veľmi dobre.
Po tridsiatke to už cítim viac. Vek je výrazný faktor. Kým ste mladší šliapete bez problémov. U starších chalanov je regenerácia po zápasoch kľúčová.
Alexander Ovečkin, ktorého ste niekoľko sezón v NHL bránili, pokračuje vo vylepšovaní gólového rekordu. Prekvapuje vás jeho forma?
Každý o ňom vie, že je rodený strelec, čo aj potvrdil pokorením rekordu Waynea Gretzkého. Bola to veľká vec. Je skvelé, že pri ňom hrá Martin Fehérváry a zažíva to s ním. Bude na to dlho spomínať.
V minulej sezóne, ktorú vám poznačili zranenia a rekonvalescencia po operácii zápästia, ste odohrali iba 20 zápasov. V aktuálnom ročníku ste ani raz nechýbali v zostave. Cítite opäť radosť z hokeja?
Zdravotne je to z mojej strany zatiaľ dobré. Náš fyzioterapeut mi nastavil cvičenia, ktoré mi veľmi pomáhajú. Z tímového hľadiska sme mali veľmi dobrý začiatok.
Foto: SITA/AP, JASON FRANSON
Potom prišlo obdobie, kedy sme ťahali sériu prehier. O tom je hokej. Raz ste hore a inokedy dole. Dôležité je, že sa držíme v top štvorke a herne je to zatiaľ super.
Verím, že nám to pôjde takto až do konca sezóny.
V lete ste hovorili, že v dôsledku zranení sa vám ráno ťažko vstáva z postele. Zlepšilo sa vám to?
Pravdupovediac ani veľmi nie. Každé ráno mám ťažké. Kým som doma je to v poriadku. Záleží to od matraca, na ktorom spím.
Keď chodíme na cesty a spíme po hoteloch alebo máme dlhšiu cestu autobusom je to horšie. Mám však cvičenia, ktoré mi pomáhajú. Asi sa ich tak skoro nezbavím.
V Třinci s vami pôsobí viacero slovenských reprezentantov. Bodovo sa najviac darí Liborovi Hudáčkovi. Čo vravíte na to, že aj v 35 rokoch je jedným z najproduktívnejších hráčov súťaže?
Je to len pozitívne, keď sa chlapcom darí. Profituje z toho celý tím. Sme dobrá partia. Raz potiahne jeden potom druhý. Teraz to bodovo ide Liborovi, vlani nás strelecky ťahal Marko Daňo.
V minulosti sa v play off darilo Patrikovi Hrehorčákovi. Každý má obdobie, kedy vie potiahnuť. Na druhej strane, nerobíme rozdiely medzi Slovákmi a Čechmi. O tom je tímový šport.
Čítajte viac Stačí, že majú iné pasy a už sú viac ako Slováci. Leží mi to v žalúdku. Ak sa Réway nedá dohromady, už mu nikto nepomôže
Na čele českej extraligy je to mimoriadne vyrovnané. O skóre sú pred vami Pardubice, na druhom mieste je s náskokom jedného bodu Liberec. Tímy od tretieho po ôsme miesto delia tri body. Je to z vášho pohľadu najvyrovnanejšia sezóna od kedy hráte v Česku?
Každý rok prichádzajú do ligy kvalitní hráči a je to cítiť. Už minulý rok bola tabuľka extrémne nabitá. Tento rok je to nasekané od prvého po ôsme miesto. Svedčí to o vysokej kvalite.
Mám pocit, že sa úroveň výrazne zdvihla v porovnaní s mojou prvou sezónou v Česku pred štyrmi rokmi. Prejavuje sa to aj na vysokých návštevách.
Fanúšikovia v Třinci sú absolútne zapálení do hokeja. Chodia s nami aj na výjazdy vonku. Máme skvelú fanúšikovskú základňu, ktorá nás každý zápas ženie dopredu.
Je skvelé, že máme na väčšine domácich zápasov vypredané.
V minulých rokoch Třinec dominoval na domácej scéne, keď získal päť titulov v rade. Vlani ste skončili vo štvrťfinále po prehre so Spartou. Zmenil sa herný prejav mužstva oproti minulým rokom?
Už vlani, keď sme mali krízu, sme niektoré veci zmenili. Od vtedy pokračujeme v hokeji, ktorý nám prináša úspech.
Niečo sme zmenili ale veľa vecí ostalo rovnakých. Stále je to však o jednoduchosti a maličkostiach. Práve detaily rozhodujú o tom, kto dokáže získať titul.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Minulý rok sa to podarilo Brnu. Každý vie, aký hokej treba hrať najmä v play off.
Pred sezónou prišli chlapci, ktorí ligu aj třinecké prostredie dobre poznajú. Prišli k nám ako lídri a verím, že si to všetko sadlo.
Vlani získali rekordný desiaty titul košickí hokejisti. Ako vnímate výkony vášho materského klubu, ktorý začal sezónu bez legionárov?
Košice sa k tomu postavili dobre. Myslím si, že na Slovensku máme veľmi dobrých hráčov, ktorí iba potrebujú dostať šancu.
Druhá vec je, že tréner musí dokázať tím držať pokope a namiešať ideálnu zostavu. V zápasoch potom rozhodujú maličkosti a Košice to potvrdzujú.
Ukazujú, že to nie je len o legionároch ale dobré výsledky je možné dosiahnuť aj so Slovákmi.
