Slováci v akcii
Brankár Marek Čiliak (35), ktorý v minulosti chytal aj za Slovan v KHL, bude v novej sezóne obliekať dres Zlína. Ambicióznemu klubu chce pomôcť vrátiť sa do najvyššej súťaže.
Skúsený gólman dvakrát získal v Česku majstrovský titul s Brnom. V oboch prípadoch bol vyhlásený za najlepšieho brankára ligy.
Väčšinu kariéry ste odchytali v Česku. Je pre brankára česká liga lepšia ako slovenská?
Rozhodne je pre brankára priaznivejšie, ak hrá v lige, kde sa kladie veľký dôraz na systém a taktiku, než v lige, kde sa hrá hore-dole. Zároveň je lepšie, ak sú zápasy vyrovnané a nie je výrazný rozdiel medzi mužstvami, ako som zažil naposledy vo Francúzsku.
Zavážilo pri vašom rozhodovaní aj to, že ste v Česku dosiahli najväčšie úspechy v kariére?
Na tituly s Brnom stále rád spomínam. Každá sezóna, ktorú som odohral v českej lige, bola niečím výnimočná. Nezažil som ani jednu, ktorá bola vyložene neúspešná. V Brne som chytal od pätnástich rokov. Zažil som tam krásne časy. Najhoršie to bolo v Českých Budějoviciach.
Prečo?
Skĺbilo sa tam viac vecí dokopy. Bolo to počas covidu. Neustále sme trávili čas v karanténach. Bolo to divné obdobie. Navyše ani mužstvu sa nedarilo podľa predstáv. Celkovo je však pre mňa Česko ako druhý domov. Narodili sa mi tam dve deti.
Chodia tam do školy, sme tam usadení. V Česku som prežil viac rokov ako na Slovensku. Navyše tam človek nepociťuje rečovú bariéru, keďže sme boli kedysi jeden štát. Máme k sebe bližšie ako k iným národom.
Mali ste pred Zlínom aj iné ponuky, napríklad zo Slovenska?
So Zlínom sme boli v kontakte už dlhšiu dobu. Keďže som tam bol v minulosti na hosťovaní z Brna, vedel som, že je to klub so skvelým zázemím a vysokými ambíciami. Všetko okolo klubu je na špičkovej úrovni. Chcem Zlínu pomôcť k návratu do extraligy. Iné ponuky som ani neriešil.
Z klubu sa mi ozvali už počas minulej sezóny, ale vtedy ma ešte nepustili z Marseille. Bol som rád, že sme sa dohodli po sezóne. Je to pre mňa kúsok od domova, keďže bývame v Ostrave.
V Zlíne poznám aj viacero hráčov a ľudí okolo tímu. Pamätám si aj rolbárov a ďalších pracovníkov štadióna. Chcem pomôcť aj brankárovi Danielovi Hufovi, s ktorým sa veľmi dobre poznáme. Ponuku zo Zlína som prijal aj kvôli nemu.
V minulej sezóne ste pre zranenie odchytali iba 12 zápasov. Ste už stopercentne v poriadku?
Zlín vedel o mojom zdravotnom stave, ktorý v minulej sezóne nebol ideálny. S vedením klubu som o tom otvorene hovoril, aby o mne vedelo všetko. Zo zranenia som sa dal dokopy ešte pred koncom sezóny a aj preto som odchytal zápasy play off.
Čítajte viac Najväčší slovenský talent na drafte má konkurenčnú výhodu. Zlom u neho nastal, keď si uvedomil zásadnú vec
Som už kompletne doliečený a naplno som sa pustil do letnej prípravy. Idem na sto percent. Robím rôzne cvičenia, aby som predišiel zraneniam, ktoré ma v minulosti trápili.
Ako vyzerá vaša príprava?
Robím to isté ako ostatní chalani z tímu s jednou výnimkou. Behy nahrádzam stacionárnym bicyklom. Je nás viac, ktorým behy nevyhovujú. Po bicykli nemám problémy s kolenami a som na to zvyknutý z minulosti. Je to pre mňa lepšie.
Francúzsko nie je typická hokejová krajina. Ako spätne hodnotíte dve sezóny v Marseille?
Keď som tam išiel, potreboval som zmeniť vzduch a oprostiť sa od tlaku. Už ma prestávala baviť top úroveň, kde od vás majú veľké očakávania fanúšikovia i vedenie. Potreboval som trochu zvoľniť a Marseille mi v tomto smere absolútne sadlo.
Prvý rok bol výborný, ale keďže mám staršie deti, ktoré potrebujú svoje zázemie, nemohol som ich len tak zobrať od všetkého, aby išli so mnou. Prostredný syn hrá hokej za Vítkovice, najmenší futbal za Baník Ostrava a dcéra hrá tenis.
Foto: SITA, Martin Medňanský
Nechcel som ich odstrihnúť od školy a koníčkov. Po pár mesiacoch ma prestalo baviť chodiť každý deň na pláž. Rodina mi chýbala a to bol jeden z hlavných dôvodov môjho návratu do Česka. Chcem sa im viac venovať.
Marseille patrí medzi najnebezpečnejšie miesta vo Francúzsku. Aká bola vaša skúsenosť?
Čo sa týka bezpečnosti, nemôžem na mesto povedať ani jedno zlé slovo. Nemal som tam žiadny problém. Niektoré oblasti sú menej pekné, ale my sme bývali v skvelej štvrti. Mal som to asi sedem minút od pláže.
Svet sa mení a už prakticky v každom väčšom meste natrafíte na nebezpečné zákutia. Podobne je to v Bratislave, v Prahe či vo Viedni. Ľudia vedia, že do niektorých lokalít je lepšie nechodiť. Aj v Marseille je vo väčšine mesta bezpečne a nebál som sa tam chodiť aj s rodinou, keď ma prišla pozrieť.
Ochutnali ste ich typické slimáky či žabacie stehienka?
Priznám sa, že tomu som sa vyhýbal. Strava je tam dobrá, ale už som sa tešil domov na halušky, kapustnicu a normálne jedlo. Aj korenia a dochucovadlá sú tam iné. Jednoznačne mi viac chutí doma.
Na druhej strane som tam videl krásne mestá. Navštívil som Monako, St. Tropez či Nice. Všade to bolo do dvoch hodín autom. V decembri sme sa tam aj s rodinou kúpali v mori.
Je to jedno z najslnečnejších miest. Keď mala moja mamina v zime „depresie“ z chladného počasia prišla za mnou a mohla si užívať teplo a slnko.
Francúzsko a najmä Marseille je známe najmä pre skvelý futbal. Zažili ste atmosféru na slávnom Stade Velodrome?
Bol som na viacerých zápasoch. Sám aj s rodinou. Futbalový štadión má kapacitu okolo 70-tisíc divákov. Mali sme skvelé lístky. Atmosféra bola vynikajúca, fanúšikovia robili obrovský hukot. Naživo som videl aj prípravný zápas francúzskej reprezentácie.
Mal som šťastie, že som zažil aj derby Marseille proti PSG. Ani vtedy som sa necítil, že by som sa mal obávať o bezpečnosť. Okrem futbalu som sa bol pozrieť aj na ragby. V Marseille som navyše zažil aj olympiádu.
Čítajte viac V Česku máte výplatu dvanásť mesiacov, na Slovensku osem. Ak nemáte solventných rodičov, musíte ísť do roboty
Keď sme ležali na pláži, sledoval som v diaľke preteky jácht. Všade na pláži boli obrovské obrazovky. Bol to pre nich veľký sviatok podobne ako zápasy ragby.
Futbalová atmosféra sa s hokejovou zrejme nedá porovnávať…
Je to iné. Štadión na futbale je obrovský. Na hokej sme museli ľudí postupne naučiť. Je tam iná kultúra. Keď prídete na hokejový štadión, takmer všade vo svete cítite párky a klobásy. V Marseille to boli skôr palacinky a Nutella.
Čo vás vo Francúzsku najviac prekvapilo?
Francúzi majú na všetko kopec času. Vonku vidíte ľudí smiať sa a hrať petang. To je asi ich najobľúbenejšia činnosť. Niekedy mi to až vadilo ako sa nikam neponáhľajú. Páčili sa mi autobusy, ktorými sme jazdili na zápasy. Boli rozhodne lepšie ako v Česku či na Slovensku.
Dalo sa v nich veľmi pohodlne vyspať. Ráno som sa zobudil a išli sme rovno na tímové raňajky. Jediné, čo mi prekážalo, boli časy zápasov. Bežne sa hralo o ôsmej alebo o pol deviatej večer.
Občas som už po rozcvičke zíval a ťahalo ma spať. Musel som si na to zvyknúť. Francúzi robia okolo hokeja väčšiu šou. Čo sa týka atmosféry, jedna vec ma spočiatku prekvapila.
Aká?
Niektorí ľudia ani nevedeli, že sú na hokeji. Bolo vidieť, že netušia, čo to je a aké sú pravidlá. Postupne sme ich to naučili. Výhoda ale bola, že som tam nebol pod tlakom. Fanúšikom som nerozumel a navyše oni rovnako fandili, aj keď sa prehrávalo.
Od červenej čiary nahodili puk, ja som ho chytil a rýchlo rozohral a tlieskala celá hala. Veci, ktoré sú pre nás normálne, oni prežívali ako niečo výnimočné. Som rád, že som si tam mohol zahrať. Bolo to fajn, ale úplne mi to stačilo. Teším sa z návratu do Česka, kde by som už chcel dokončiť kariéru.
