Brankár Stanislav Škorvánek (28) sa aj vďaka výkonom na medzinárodnej scéne zaradil medzi najlepších slovenských brankárov súčasnosti. V aktuálnej sezóne chytá premiérovo v zahraničí.
V Hradci Králové stihol v prvých desiatich zápasoch, z ktorých sedem vyhral, zaznamenať tri čisté kontá.
Lepší je len gólman Sparty Praha Josef Kořenář, ktorý má o jednu nulu viac. Hradec je navyše v tabuľke na vrchných priečkach, čo ocenilo aj vedenie klubu.
„Po víťaznej sérii sme dostali pár dní voľna. Navyše bol v našej hale koncert skupiny Kabát, takže sme si jeden zápas predohrali,“ vraví slovenský brankár.
Využili ste dni voľna na spoznávanie mesta?
Hradec sa mi už podarilo celkom dobre preskúmať. Chystám sa práve do prírody. Dám si chutný obed a vyrazím niekam na rozhľadňu alebo prechádzku do lesa. Chcem ešte využiť teplejšie počasie.
Čím vás mesto na východe Čiech najviac upútalo?
Je tu nádherné historické centrum. Navyše, Praha je odtiaľ iba hodinu cesty autom. Sú tu krásne mestské lesy, kde je dostatok upravených a vyasfaltovaných ciest, ktoré sú ideálne pre kolieskové korčule či bicykel.
Páči sa mi aj mestský lesopark. Neďaleko sú známe miesta ako Kutná Hora či Sněžka. Človek tu má kam vyraziť za turistikou. Je to veľký rozdiel oproti Michalovciam, kde som strávil posledné sezóny. Myslím to však s rešpektom, keďže východ mám rád a prirástol mi k srdcu.
Spomenuli ste koncert Kabátu. Chystáte sa naň alebo to nie je váš obľúbený žáner?
Počúvam prakticky všetko. Rád si pustím aj Kabát, ale lístky som nezháňal, takže na ich koncert zrejme nepôjdem. Naposledy som bol so sestrou v Hradci na koncerte Eda Sheerana.
Nie je to úplne moja šálka kávy, ale koncert sa mi páčil. Urobilo to na mňa dobrý dojem. Na oplátku so mnou bola sestra na koncerte AC/DC. Obaja sme spravili ústupok voči vkusu tomu druhému.
Na život v novom meste ste si teda zvykli rýchlo. Ako je to s hokejom?
V prvom rade musím povedať, že mne sa splnil sen – zahrať si v elitnej lige. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil, že sa to naozaj deje. Nejaký čas som to spracovával. Môj ďalší cieľ je usadiť sa tu na dlhšiu dobu. Čo sa týka hokeja, najväčší rozdiel je v tom, že hráme veľmi nátlakový štýl.
Často sme u súpera v pásme. Na mňa ide miminum striel. Nebol som na to zvyknutý. Na Slovensku som čelil bežne 30 až 40 pokusom. Niekedy som aj desať minút bez práce a potom príde zrazu veľká šanca súpera a ja musím podržať tím. Je to veľký rozdiel.
Ako sa s tým dokáže brankár počas zápasu vyrovnať?
Dôležité je zostať mentálne správne nastavený a byť stále v strehu. Samozrejme, neberiem to ako výhovorku, že na mňa ide menej striel a preto sa mi ťažko chytá.
Je to však iné, keď ste v tempe hneď od začiatku ako keď čakáte na prvý zákrok pol tretiny. Navyše hráči sú tu nesmierne kvalitní a dokážu využiť každé zaváhanie brankára.
Kluby v Česku majú násobne vyššie rozpočty ako na Slovensku. Je to vidieť aj na kvalite kádrov?
Je to asi o level vyššie ako slovenská extraliga. Zároveň česká liga je vnímaná ako jedna z top súťaží v Európe. Obrovský rozdiel je aj v kvalite domácich hráčov. Česi, ktorí tu hrajú, sú väčšinou rozdieloví.
Čítajte viac Kritika od Slafkovského? Rodinkárstvo je aj v Amerike, len o tom Juraj zatiaľ nevie, vraví Šechný. Na najbližšie roky má vystarané
Hrá tu aj Roman Červenka, kapitán českej reprezentácie, ktorá vlani získala titul majstrov sveta. Aj ďalší chlapci majú veľa skúseností s reprezentáciou alebo z iných top líg. Navyše českí brankári, ktorí tu pôsobia, majú skúsenosti aj s KHL, kde chytali ešte pred vojnou.
Na druhej strane, Slováci, ktorým sa doma vydarí jedna či dve sezóny, idú skúsiť šťastie do zahraničia. Česi, ak si urobia dobré meno a získajú lepšiu pozíciu, nemajú dôvod nikam odchádzať.
V tomto smere to majú lepšie. Na druhej strane sa slovenským hráčom nečudujem, že chcú ísť za lepšími podmienkami.
Na prvé čisté konto ste dlho nečakali. Podarilo sa vám ho vychytať už vo vašom treťom zápase. Ako si na to spomínate?
Bol to pre nás dôležitý domáci zápas s Plzňou. Mali sme dovtedy len jednu výhru. Nachádzali sme sa v tabuľke na spodných priečkach. Dovtedy sme mali problém z našej výraznej prevahy streliť viac gólov.
Súper to dokázal väčšinou využiť. Práve proti Plzni sme to zlomili. Ja som pochytal to, čo som mal a bol z toho cenný triumf nielen pre mňa, ale najmä pre tím.
Následne sa vám podarilo súperov vynulovať ešte dvakrát. Je pre vás výhra 5:0 nad Spartou zatiaľ najväčším úspechom?
Jednoznačne. Napriek tomu, že sme hrali proti jednému z top tímov v Česku, sme sa držali nášho ofenzívneho systému. Až na prvých päť minút sme mali duel pod kontrolou. Potvrdilo sa, že na domácom ľade máme veľkú silu. Verím, že z toho budeme ťažiť celú sezónu.
Foto: TASR, ČTK / Taneček David
Ako veľmi vám pomohlo, že máte v tíme viacero krajanov?
Bolo to pre mňa, najmä v začiatkoch, vďaka nim omnoho jednoduchšie. Dávida Mudráka poznám zo spoločného pôsobenia v Michalovciach, Martina Bučka z Košíc, Alexa Tamášiho a Petra Frühaufa z reprezentácie. Všetci mi pomohli, kým som sa trochu oťukal.
Je Česko výrazne pred Slovenskom aj z pohľadu zázemia a štadiónov?
Na tých najväčších, ktoré majú Sparta a Pardubice som zatiaľ nechytal. Tie, ktoré som dosiaľ videl, boli v skvelom stave. Naposledy sme hrali v Liberci a Karlových Varoch. Oba kluby majú moderné haly.
Nie sú pri tom extra veľké, ale je z nich cítiť novotu a sú pohodlné. Majú svoje čaro. Na Slovensku sú štadióny skôr staršie a majú klasický vzhľad.
V Česku boli tréneri brankárov pevnou súčasťou klubov skôr ako sa tento trend rozšíril na Slovensku. Majú v tomto smere navrch?
Myslím si, že v tejto oblasti nie sme oveľa pozadu v porovnaní s Čechmi. Na Slovensku máme špičkových trénerov brankárov, či už na klubovej alebo reprezentačnej úrovni. Je len dobré, že každý tím má svojho trénera brankárov, ktorý sa špeciálne zameriava na ich rozvoj.
Dvadsať minút pred tréningom sa venujú iba svojim veciam. Majú svoje videá a rozoberajú si rôzne situácie či najnebezpečnejších hráčov súpera.
Čo vás v Česku najviac prekvapilo?
Kvalitní hráči, ktorí sa dostanú do zakončenia, vedia skórovať takým spôsobom, že keď si to spätne pozeráte na videu, poviete si iba: „Fúha.“
Väčšinou sa tam z brankárskeho pohľadu veľa urobiť nedá. Strelci majú vysokú kvalitu. Hrá sa tu taktickejšie a o to viac sa musia chlapci zamerať na to, aby premenili šance, ktoré sa im naskytnú.
V slovenskej reprezentácii dostane na Nemeckom pohári šancu 20-ročný brankár Rastislav Eliaš. Môže byť pozitívnym prekvapením?
Určite. Je len dobre, že v národnom tíme dostávajú šancu aj mladí brankári. Rasťa poznám od jeho juniorských čias, keď sme spolu pôsobili v Košiciach.
Chodil na tréningy s áčkom a už vtedy ukazoval, že je veľký talent. Som rád, že dostal šancu. Verím, že sa ukáže v dobrom svetle a pomôže mu to aj na klubovej úrovni vo Fínsku.
Čítajte viac Život na Slovensku? Halušky mi nesedia, ale jedlo je zdravšie ako v Kanade. Zlepšujem sa aj vďaka Bedardovi, číslo mám po legende
Vy ste zažili reprezentačnú premiéru v neskoršom veku. Dvakrát ste si zachytali na MS. Komunikuje s vami vedenie reprezentácie o prípadnej účasti na najbližších zrazoch?
Všetko závisí od toho, kto bude mať najlepšiu formu a ako často bude chytať. Rolu zohrávajú aj ďalšie faktory, takže teraz nad tým nemá zmysel premýšľať.
Ja robím všetko pre to, aby som sa dostal do výberu pre nasledujúce MS. Je to vždy najväčšia motivácia. Ak sa mi bude dariť, je veľká šanca, že si ma zavolajú do kempu pred šampionátom.
