Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
„Každý, s kým som hovoril, mi potvrdil, že prídem do skvelého mesta, ktoré žije hokejom. Viac som nepotreboval počuť,“ vraví rodák z Westlocku. V najlepšej lige sveta odohral 482 zápasov s bilanciou 31 gólov a 73 asistencií.
Vždy ste chceli byť hokejistom?
Áno, už od detstva. Bol som chlapec z kanadskej Alberty, čo iné ma mohlo zaujímať? (smiech) Vyrastal som v malom mestečku Westlock. Celý rok sme behali po vonku s hokejkami – v zime sme naháňali puk, v teplejších dňoch zasa loptičku. Všade naokolo to dýchalo hokejom.
Pre kanadského chlapca musela byť zámorská NHL snom od začiatku, však?
Samozrejme, už ako chlapec som nad tým premýšľal. Pracoval som na tom, aby som si v najlepšej lige zahral aj ja. Sledoval som duely v televízii, zbieral kartičky a sníval o NHL. Najviac som fandil Edmontonu. Aj preto, že bol najbližšie k nášmu domovu.
Aké boli vaše hokejové začiatky?
Hokejovo som začal rásť vonku, tréningy v hale prišli až neskôr. S juniorským hokejom som začal v šestnástich rokoch v Prince Albert Raiders vo WHL. O štyri roky ma draftoval Montreal (z prvého kola, celkovo ako 18. v poradí, pozn.). Tak som odštartoval kariéru v NHL. Odohral som v nej deväť sezón a bola to veľká zábavná jazda. Teraz je tu nová sezóna a nové európske dobrodzužstvo.
V NHL ste odohrali takmer 500 zápasov. Na ktoré momenty najradšej spomínate?
V sezóne 2011/2012 sme sa dostali do konferenčného finále proti Los Angeles Kings. Darilo sa nám, bola to naša najlepšia sezóna. Išlo o veľa, veľká škoda, že nám to vtedy nevyšlo. Fanúšikovia i my sme boli smutní, pretože Stanleyho pohár nebol ďaleko. S odstupom času to však hodnotíme ako veľký úspech.
Spomínate si aj na svoj prvý gól v NHL?
Samozrejme! Bolo to v mojej premiérovej sezóne 2007/2008 v zápase proti Buffalu. Vtedy som Ryana Millera prekonal v druhej tretine. Mali sme puk v útočnom pásme, vykorčuľoval som od mantinelu na os ihriska a vďaka strele a cloneniu som si otvoril strelecký účet. Prvý gól je vždy pamätný, nikdy naň nezabudnem.
A čo kanadská reprezentácia?
Kto by po nej netúžil? Mojím najväčším úspechom je zlatá medaila na majstrovstvách sveta do 20 rokov v roku 2005. Konali sa v USA. Vtedy sme mali skvelý tím – hral som spoločne s Crosbym, Bergeronom, Carterom, Getzlafom, Perrym či Laddom. Moment, keď mi na krk zavesili medailu, je nezabudnuteľný.
Oslovilo vás po minulej sezóne viacero tímov?
Mal som niekoľko ponúk zo Švédska aj z NHL. V zámorí však tímy väčšinou neprišli s konkrétnymi ponukami a ak aj nejaká dorazila, nevyhovovala mi. Začali sme sa s agentom obzerať po iných alternatívach a jednou z nich bol práve Slovan.
Čo zavážilo v jeho prospech?
Každý, s kým som hovoril, mi potvrdil, že Bratislava je skvelé mesto, ktoré žije hokejom. Fanúšikovia ho tu milujú. Viac som nepotreboval počuť. Viacerí z nich tvrdili, že Slovnaft aréna je jednou z najhlučnejších a najkrajších v Kontinentálnej hokejovej lige. Už po prípravných zápasoch som zistil, že mali pravdu. (úsmev) Vedel som, že Slovan sa v minulej sezóne dostal do play off. Zhodnotil som si pre a proti a rozhodol sa. Slovan považujem za výbornú príležitosť.
Aké pocity ste prežívali po podpise zmluvy?
Veľmi som sa tešil na mesto. Mám o ňom dobré referencie. Je veľmi pekné a v porovnaní napríklad s Phoenixom či Anaheimom aj útulné. Je tu viacero historických pamiatok, výborných reštaurácií a iných atrakcií.
Belasí majú vynikajúcich fanúšikov. Tešíte sa na nich?
Chalani v kabíne mi spomínali, že keď sa tímu darí, sú fantastickí. Ak to mužstvu nejde, vedia to dať hlasno najavo. Páči sa mi tento prístup. Je dobré, keď publikum s tímom žije a nebojí sa vyjadriť nespokojnosť, keď sa mu herný prejav ich miláčikov nepáči. Je to o vášni – nás hráčov aj fanúšikov, ktorí klub milujú. Býva tu hlučno a plno po celú sezónu, som plný očakávania. Hrať pred nimi bude veľká zábava. Uvedomujem si, že nálada fanúšikov závisí od našich výsledkov. Ak sa nám bude dariť, zostanú na našej strane.
Aký je hlavný cieľ Slovana pred jeho piatou sezónou v KHL?
Dostať sa do play off. Aj keď som v tíme nový a neviem ešte presne, ako to v KHL prebieha, myslím si, že si iný cieľ si ani nemôžeme dávať. V tíme je dostatočná kvalita na to, aby sme sa tam predstavili aj po úspešnej minulej sezóne. Nevidím dôvod, prečo by sa nám to nemalo podariť.
Dali ste si pred sezónou aj nejaké osobné ciele?
Pre mňa je to prvý európsky angažmán. Všetko je pre mňa nové, budem si pravdepodobne dlho zvykať. Na štýl hry, široké klzisko, taktiku i mentalitu. Chcem sa aklimatizovať čo najrýchlejšie. Musím byť všímavý a zautomatizovať si niektoré herné prvky. Je to tu iné ako v NHL, budem sa teraz musieť viac učiť. Myslím si, že to bude v pohode. Bodové či gólové ciele si nedávam. Chcem tímu pomôcť akýmkoľvek spôsobom.
Aj zhodením rukavíc?
Iste, ak to bude potrebné a tímu prospešné, neobávam sa toho. Dôležitejšie však bude vyhrávať súboje, vhadzovania a pomoc tímu v kľúčových momentoch k víťazstvám a bodom.
Hra nebude taká fyzická ako v zámorí. Neobávate sa väčšej porcie korčuľovania?
Ľadová plocha je naozaj veľmi široká, vyzerá ako letisko. Bude to viac o osobnom bránení. Musím si neustále dávať pozor na svojho hráča a naopak – viac sa snažiť odpútať od toho, ktorý bráni mňa. Stále je tu však priestor na hru do tela. Bude to však iné, už nebude možné bodyčekovať tak často. Musím hrať viac pozične, pretože sa ľahko môžem dostať mimo svoje územie a spôsobiť tímu problémy.
Vidíte v tíme nejaké pozitíva a negatíva?
V kabíne je namiešaný dobrý mix skúsených a mladých hráčov. Stále si na seba zvykáme, ale od zápasu k zápasu sa to zlepšuje. Každý sme iný, no k naplneniu tímového cieľa je potrebné, aby smeu utvorili súdržnú partiu. V príprave sme urobili veľa malých chybičiek, ktoré pramenia aj z toho, že ešte jeden druhého dobre nepoznáme. Keď si na seba zvykneme v šatni, pôjde to aj na ľade. Páči sa mi, že máme v kabíne skúsenosti aj omladinu. Budeme tvrdo pracujúci tím, ktorý chce víťaziť.
Kto sedí vedľa vás v šatni?
Patrik Luža a Nick Plastino.
Prehodili ste spolu pár slov?
Áno, všetci spoluhráči sú veľmi príjemní a dobre naladení. Asi každý viac či menej rozpráva po anglicky, takže je to v pohode. Moja slovenčina zatiaľ nie je veľmi dobrá…(smiech)
Viete aj niečo po slovensky?
Dobrý deň, ďakujem. Pomaly sa učím základy, je to iný jazyk ako môj. Na ľade sa zrejme budeme dorozumievať anglicky. V budúcnosti, by som si však rád pokecal aj v slovenčine. Znie veľmi príjemne.
Poznali ste sa s niektorým zo spoluhráčov už predtým?
Len s brankárom Justinom Poggem. Z NHL poznám napríklad Andreja Meszároša či Radka Smoleňáka, niektorých ďalších som registroval aj mimo zámorie.
Čo hovoríte na prípravu pod trénerom Říhom?
Pripojil som sa síce neskôr ako ostatní, ale aj ja som pocítil jej tvrdosť. Absolvovali sme veľa hodín v posilňovni, tvrdo sme trénovali aj na ľade. Sme v dobrej forme. Verím, že sme si správnu fazónu načasovali na úvod sezóny.
Dá sa štýl hokeja a prípravy v Európe porovnať s NHL?
Je tam viacero podobností, napríklad v intenzite tréningu mimo ľadu. V zámorí sa viac zameriava na korčuľovanie a hru do tela, v Európe ide veľakrát do popredia taktika a systém. Je to dané aj tým, že sa do NHL snaží dostať viacero mladých hráčov. Tí spôsobujú, že hra je viac rozháraná a systém napriek ich snahe nefunguje tak, ako by mal.
Stihli ste si už pozrieť Bratislavu?
Videl som Bratislavský hrad, je nádherný. Prešiel som sa centrom a starým mestom, vyskúšal som niekoľko reštaurácií. Je tu viacero rozličných zón. Niekde je cítiť históriu, inde zasa modernú dobu či prírodu. To sa mi páči. Teším sa, keď si to všetko spolu s manželkou a päťmesačnou dcérkou Noelle pozrieme. Je tu viacero parkov a miest, kam sa spolu môžeme vybrať. Už sme si našli aj spoločné bývanie, takže v čase voľna môžeme niekam vyraziť. (úsmev)
Tento článok bol súčasťou prílohy Denníka Pravda – Slovan v KHL