Naopak, kritici neprestajne útočili na jeho divoký životný štýl, ktorý nemal nič spoločné s etikou či morálkou. V jednom sa však zhodnú všetci: Silvio Berlusconi priniesol talianskemu futbalu viac úspechov ako ktokoľvek pred ním.
AC Miláno pod rukami zosnulého mediálneho magnáta rozkvitlo.
Jedine prvý
Slávnu značku prevzal v roku 1986. V najhoršom čase. Bolo to obdobie pádov, škandálov a finančnej neistoty. Jednoducho prostredie, v ktorom sa Berlusconi celý život hýbal ako ryba vo vode.
Bol to podnikateľský génius, ktorý rád šokoval. Napríklad, keď na trénerskú lavičku AC ihneď angažoval Arriga Sacchiho, o ktorom – a to doslova – predtým nikto nikdy nepočul. Dal mu však voľnosť, aby úplne pretvoril futbal. Pokojne hovorme o revolúcii.
Sacchi bol bývalý predajca obuvi, futbal nikdy nehral profesionálne. Berlusconi bol však natoľko ohromený parmským tímom, ktorý v tom čase rodák z Ravenny trénoval, že mu to nedalo. Talianska športová tlač šalela, bola presvedčená, že len špičkový hráč môže byť špičkovým trénerom.
„Nikdy som si neuvedomil, že ak sa chcete stať džokejom, musíte byť najprv koňom,“ bola Sacchiho štipľavá odpoveď.
Ten premenil tradične brániace Miláno na útočne ladený tím. Vo svojej prvej sezóne vyhral titul a následne aj Európsky pohár majstrov v rokoch 1989 a 1990. Jadrom mužstva bolo holandské trio Frank Rijkaard, Ruud Gullit a Marco van Basten.
„Keď ma priviedol na palubu, povedal som mu: Buď si blázon, alebo génius,“ vravel v pondelok Sacchi pri spomienke na svojho priateľa Berlusconiho.
Foto: Profimedia
„Vyhrať a presvedčiť, to bolo jeho motto,“ podotkol van Basten. „Bol to veľký milovník futbalu. Chcel robiť len veľké veci. Keď sme vyhrali titul alebo Ligu majstrov, štedro nás odmenil. Ale ak sme boli druhí, nedostali sme nič. Mal v tom veľmi jasno. Bolo to krásne. V jeho náture bolo byť len prvým.“
Milanello (klubové športové centrum) sa stalo futbalovým referenčným bodom a do trénerského štábu AC zrazu prišli odborníci na výživu a psychológovia, čo bolo v tej dobe neslýchané.
Desaťročia slávy
Berlusconiho reputácia letela výrazne nahor. „Vyhral toľko, koľko mohol vyhrať, stal sa takým slávnym, ako len mohol byť,“ napísal vo svojom spomienkovom článku španielsky denník Marca.
Túto slávu využil Berlusconi aj na vstup do politiky. Jeho prvé „premiérovanie“ šlo ruka v ruke s finále Ligy majstrov, v ktorom AC deklasovalo v Aténach Cruyffovu Barcelonu 4:0.
Aj názov strany Forza Italia bol vypožičaný z futbalového chorálu. „To, čo spravilo Berlusconimu meno, bol futbal. Miláno. Liga majstrov,“ tvrdí Gianni Riotta, taliansky novinár.
Foto: Profimedia
Berlusconiho kontroverznosť spočívala aj v tom, že vo svojich názoroch zostával niekedy až príliš otvorený. Nebál sa dôsledkov. Ani veľkých – neraz aj zbytočných – slov. „Titul sme stratili kvôli Carlovi Ancelottimu,“ povedal v máji 2009. Vzťahy sa pokazili. Na to bol však zvyknutý.
Futbal bol preňho akýmsi jazykom. Pravidelne ním oslovoval 26 miliónov Talianov, ktorí sa vyhlasujú za fanúšikov. Azda len oni mu rozumeli. A Berlusconi – zakaždým, keď sa dostal na politické fórum – im poslal politické posolstvo zaobalené do futbalového jazyka.
Jeho politický život je synonymom dlhovekosti (bol štvornásobným predsedom vlády), ale aj polarizácie, škandálov a „bunga bunga párty“ – orgií, na ktorých sa v jeho milánskej vile zúčastňovala tridsiatka mladých a zvodných modeliek.
„V skutočnosti nemal žiadnu ideológiu, objavil však politiku založenú na jednotlivcovi,“ povedal o ňom John Foot, autor bestselleru Calcio: História talianskeho futbalu.
„Žiadna strana nie je potrebná. Slogany. Klamstvá a následné protirečenie. Vôbec nezáleží na tom, čo hovoríte. U Berlusconiho sa miešal súkromný život s politickým. Toto všetko nám dnes pripadá veľmi známe, videli sme to u Donalda Trumpa a či u Borisa Johnsona. Silvio bol prototypom toho všetkého,“ doplnil.
V politike stavil na inštinkt, no pôsobil neorganizovane, vo futbale však skĺbil „dobrý čuch“ s disciplínou. Napokon, inak by pod jeho vedením nezískalo AC úžasných 29 trofejí za 31 rokov. Vrátane piatich v Lige majstrov.
Čítajte viac Pomohol k moci postfašistom a Trumpovi? Expert hodnotí Berlusconiho politický odkaz
Klub predal v roku 2017 čínskym investorom za 740 miliónov eur. Miláno odvtedy získalo iba jeden titul v Serii A a žiadny európsky pohár. Tri desaťročia slávy sa skončili.
Zničený. Bez slov
Pravda, neskončila sa Berlusconiho láska k futbalu, keďže tá ho čoskoro priviedla do Monzy. V tandeme s Adrianom Gallianim, celoživotnou pravou rukou, doviedli mesto známe skôr z pretekov F1 prvýkrát v histórii do Serie A.
„Som zničený. Bez slov. S nesmiernou bolesťou. Smútim za svojím priateľom. Pánom všetkého,“ komentoval smrť dlhoročného šéfa Galliani.
Aj keď mal Berlusconi veľa nepriateľov, v Miláne zostáva legendou. „Bol populárny, na jeho pohrebe boli všetky elity,“ tvrdí Riotta. Pred bránami chrámu stáli obyčajní Milánčania. Pre mnohých z nich je San Siro aj dnes obývačkou. „Tí si zasa uvedomili, ako ten čas letí,“ glosuje novinár.
Príbeh Silvia Berlusconiho je na knihu a akiste sa ešte nejaké napíšu. Budú aj o jeho premiérskom vyčíňaní, kontroverziách, ktoré – ako sa zdá – sprevádzali každý jeho pozemský krok.
Ale budú aj o jeho milánskom vlastníctve, predovšetkým skorších rokoch (1988–1996), ktoré sa niesli v znamení prvého futbalového superklubu.
Ako sám kedysi povedal: „Vďaka víťazstvám Milána som najúspešnejším prezidentom v histórii svetového futbalu.“ A to je naozaj ťažké spochybniť.
Foto: Francesco Fotia / Universal images group / Profimedia