Pravda, boli tu kadejakí velikáni – od Davida Beckhama, cez viacerých futbalových majstrov sveta, legendárnych sovietskych hokejistov, ťukli si tu tenisti Rafael Nadal i Novak Djokovič, to však ešte neboli takí slávni ako dnes.
Aj preto môžeme bez výčitiek svedomia povedať, že taká veľká športová superhviezda, ovenčená toľkými vzácnymi titulmi, na Slovensku predtým nikdy nehrala.
CR7 je žijúca legenda, ktorá sa v piatok predstaví v Bratislave v zápase Slovenska s Portugalskom.
Otec alkoholik
Ako to už v prípade veľkých športovcov býva, sláve a bohatstvu predchádzali strádanie i chudoba. Ronaldo nielenže nebol výnimkou, je skôr typickým príkladom ťažkého detstva, ktoré ho pripravilo na úspešnú kariéru.
Pochádza totiž z viac ako skromných pomerov… Jeho matka Maria Dolores dos Santos Aveirová dokonca v jednom z rozhovorov priznala, že keď malého Cristiana počala, šla rovno na potrat.
A keď jej ho doktori odmietli urobiť, konala na vlastnú päsť. Pila teplé pivo a behala do zbláznenia, len aby začínajúci život ukončila čím skôr.
Našťastie jej to nevyšlo.
„Boh nechcel, aby sa to stalo a nijako ma nepotrestal. Teraz som za to požehnaná. Niekedy si Cristiano z toho robí žarty a vraví: ‚Nechcela si, aby som sa narodil. Ale pozri sa, teraz vám všetkým pomáham.‘ A všetci sa na tom dobre zabávame.“
Cristiano Ronaldo sa narodil vo februári 1985 na malom portugalskom ostrove Madeira. Je posledným zo štyroch detí – Huga, Elmy a Katie. Zdieľal s nimi jednu izbu.
Foto: Profimedia
„Narodila som sa v starom dome, moju posteľ držali tehly. Keď som bola ešte dieťa, do tváre ma pohrýzol potkan. Vďakabohu, moja matka prišla včas, lebo by som bola ešte škaredšia ako som,“ odľahčila smutnú tému dnes už 45-ročná Katia.
K svojej spomienke pripojila aj fotografiu rodného domu futbalovej legendy, ktorý naozaj slúži ako lekcia pokory.
Ronaldov otec, José Dinis Aveiro, bol vojak, ktorý na vlastnej koži zažil hrôzy vojny proti Mozambiku a Angole. Domov sa vrátil mentálne zlomený a bez práce, čo ho predurčilo k problémom s duševným zdravím.
„Riešenie“ našiel v alkohole. Tu kdesi sa zrodil aj Cristianov odpor k nemu – s pohárikom v ruke ho údajne nikto nikdy nevidel.
„Môj otec bol veľmi vtipný, keď si vypil, ale ja ani neviem, aký bol naozaj. Pil vkuse. Úprimne, netuším, prečo pil. Asi bol frustrovaný zo svojho života. Chcel by som iného otca, ktorý by tu pre mňa bol a videl moje úspechy,“ vyznal sa raz Cristiano.
Žiaľ, v roku 2005, keď mal iba dvadsať a všetky úspechy stále pred sebou, sa otec José prepil do hrobu.
Bol to však práve on, kto mu vybral meno. Po bývalej hlave USA, Ronaldovi Reganovi, 40. prezidentovi, ktorý bol pri moci v rokoch 1981–1989. Mesiac pred jeho narodením zasadol do prezidentského kresla druhýkrát.
Mama bola kuchárka, z otca neskôr záhradník, ktorý si privyrábal aj v tamojšom futbalovom klube. Peňazí však bolo naďalej málo. Posmievali sa mu a to ho motivovalo.
Foto: Profimedia
Stolička po učiteľke
Keď sa novinári Ronalda pýtali na chudobné detstvo, oprášil spomienku na tetu Ednu. Pani, ktorá pracovala v neďalekom McDonalde a ktorá mu neraz „prihrala“ hamburger zadarmo.
Neskôr, keď už peniaze v jeho živote neboli žiadny problém, sa ju snažil nájsť.
„Boli sme veľmi chudobní, nemali sme nič. Nemal som hračky ani vianočné darčeky. Ale neprekážalo mi to, pre nás to bolo akosi normálne,“ priznal v jednom z rozhovorov.
Škola mu však nikdy príliš nevoňala. Neobsedel v nej a že to nie je nič preňho, tušila aj mama Maria. „Ak by nebol futbalistom, stal by sa z neho robotník. Nebol by však najlepší na svete,“ vtipne glosuje svojho syna.
Futbal bol od útleho detstva jeho veľkým snom. Priviedol ho k nemu otec, kustód v amatérskom klube Andorinha. Že sa mu bude venovať naplno, sa Cristiano rozhodol v štrnástich rokoch. To už mal za sebou pôsobenie v regionálnom mužstve Nacional, ale aj incident v školských laviciach.
Po svojej učiteľke totiž hodil stoličku. Dôvod? Zbytočne sa „pitvala“ v jeho ťažkom detstve, na čo bol mladý Ronaldo príliš citlivý. Vylúčili ho a odvtedy sa sústredil predovšetkým na futbal. Dnes vieme, že to bol výborný ťah.
Aj keď mnohí ho až doteraz kritizujú za emotívne výlevy a vyčítajú mu často infantilné prejavy, už v detstve ho volali „uplakané decko“.
Foto: Profimedia
Plakal v podstate za všetko, za zlú prihrávku, za nepremenený pokutový kop, dokonca aj keď neskórovali jeho spoluhráči. A keď nevyhral, Ronaldo sa ukryl vo vlastnom údolí sĺz.
Lenže to už nosil na sebe zeleno-biely dres milovaného Sportingu Lisabon. Do klubových dejín sa mladý futbalista zapísal ako jediný hráč, ktorý počas sezóny zvládol vzostup z výberu do šestnásť rokov cez sedemnástku, osemnástku, béčko až do ligového A-tímu.
A vo veľkom štýle vstúpil aj medzi dospelých. Hneď vo svojom prvom zápase dal 7. októbra 2002 do siete Moreirense dva góly.
Dom pre mamu
To si už o nádejnom futbalistovi šepkali aj v útrobách najväčších európskych klubov. Keď bol vtedajší manažér Liverpoolu Gerrard Houllier na turnaji hráčov do 17 rokov v Portugalsku, zostal doslova obarený. Vedenie „The Reds“ však odmietlo dať toľko peňazí za neznámeho mladíka.
A tak sa neskôr hral prípravný zápas medzi Sportingom a Manchestrom United (3:1). Počas spiatočného letu si k nezabudnuteľnému Sirovi Alexovi Fergusonovi prisadli dvaja hráči United – Patrice Evra a Rio Ferdinand. „Prosím, zoberme ho,“ radili trénerskému mágovi.
Slovo dalo slovo, United položili na drevo 12,24 milióna libier, dovtedy najviac za tínedžera v histórii anglického futbalu.
Ronaldo si po príchode do Manchestru pýtal číslo 28 – také, aké nosil aj v Lisabone. Dostal však sedmičku. Ferguson v ňom totiž videl nového Georga Besta, Erica Cantonu či Davida Beckhama.
Takto sa začala veľká kariéra Cristiana Ronalda. Futbalistu, ktorý vzišiel z totálnej chudoby, vyrástol v skromnej izbe s ďalšími tromi súrodencami, no keď v roku 2009 prestúpil do Realu Madrid, prvé, čo spravil, kúpil v meste mame dom. Za dva milióny libier.
Ronaldo ani po veľkom úspechu na svoje ťažké začiatky nezabudol…
Čítajte viac Suslov: Mrzí ma, ako to dopadlo. Nie som výtržník, ale z Groningenu ma nechceli pustiť