„Sme v tejto situácii štvrtýkrát, ale najdôležitejšie je, že to po neprofesionálnom správaní sa Al-Nassru nakoniec dopadlo dobre a Dávid je vo veľkoklube,“ vraví Michal Nechala, prezident TJ Tatran Kamenec pod Vtáčnikom.
Šéfovia klubov majú v júli nabitý program. Platí to aj o klube, ktorý postúpil do siedmej ligy?
Veru, od konca sezóny som sa nezastavil. Dopĺňame káder, niektorí hráči odišli či skončili a prestupové obdobie sa neskončilo. Riešime hosťovania i prestupy a to na všetkých úrovniach nášho klubu.
Aj vo vašom regióne zanikajú dedinské kluby?
Áno, toto registrujeme už dlhšie obdobie. Hráčov je strašne málo, je to poľutovaniahodné, že niektoré kluby zanikajú. Problém je takisto už v žiackych kategóriach či dorasteneckých.
My ako obec sme sa taktiež spojili, respektíve máme spoluprácu s neďalekými Novákmi. Mali sme spolu vytvorené spoločné družstvá, no každý rok je to náročnejšie. Teraz sa zrušili medzi seniormi aj striedavé štarty. Je to boj o hráčov.
Je zvykom, že sa hráčom platí aj v nižších súťažiach. Je to aj váš prípad?
Čo na to povedať… Hráčov je málo, takže si už dokážu vypýtať aj nejaké peniaze. V niektorých vyšších súťažiach sú to už celkom pekné peniaze, ale u nás v Kamenci to bolo vždy tak, že sa jednoducho nehrávalo za peniaze.
Snažili sme sa vždy vytvoriť nejakú partiu a aby mali chalani radosť z toho futbalu. Platenie hráčov nie je lacná záležitosť a týmto smerom sa určite nechceme uberať, lebo to nie je dlhodobo udržateľné.
Peniaze potrebujete investovať a nie vyhadzovať na niečo, čo sa neoplatí. Myslím si, že u nás sú skvelé podmienky aj vďaka preošlým prestupom Dávida Hancka v minulosti. Veríme, že sa túto sezónu ako nováčik etablujeme v 7. lige.
Je pravda, že Hancko hrával za mužov Kamenca pod Vtáčnikom ešte ako chlapec?
To asi nie… Spomínam si na neho, keď začínal. Trénoval ho jeho otec Ján spoločne s ďalšími koučmi. Šikovný chlapec to bol, to sa musí nechať. Preto si ho neskôr stiahla Prievidza, potom Žilina a zvyšok príbehu už poznáte.
Čo vás na ňom zaujalo?
Futbal ho bavil odmalička a mal na neho talent. Navyše ho k nemu viedol aj otec. Ale vnímal som skôr jeho chuť zahrať si ako nejaký jasný cieľ stať sa profesionálnym futbalistom. To sa v takom mladom veku ani nedá predpovedať, lebo šikovných je veľa chlapcov, ale v tomto musíte mať aj šťastie.
V Žiline mal zlomené obe nohy a bál sa, či sa mu sen o veľkej kariére splní…
Tam sa ukazuje jeho ďalšia vlastnosť – nezlomnosť. Veľmi chcel, trénoval, drel, zotavil sa a nakoniec spravil prvý veľký prestup do Fiorentiny.
Ako ste v rodnej obci vnímali jeho viac-menej niekoľko mesačnú prestupovú ságu?
Bolo to zaujímavé, určite si Dávid užil svoje. Veď na začiatku sa hovorilo o Liverpoole, potom prvýkrát o Atléticu Madrid, neskôr mal ísť z Feyenoordu do Juventusu Turín. Už-už sa zdalo, že pôjde do Al-Nassr a nakoniec to padlo. Futbal je tvrdý biznis, ale toto bolo až neprofesionálne.
Myslíte správanie sa Al-Nassru?
Áno. Úprimne ani neviem, čo si mám o tom myslieť. Je to abolútne nekorektné. Dopočul som sa, že to z ich strany nebolo prvýkrát. Ktovie, čo je na tom pravdy, ale niečo také, čo spravili Dávidovi, som ešte nevidel. Vždy však hovorím, že všetko zlé je na niečo dobré.
Považujete prestup do Atlética za lepšiu alternatívu?
Určite. Je v európskom veľkoklube. Prestúpil do jednej z top líg. Zostáva na starom kontinente. Boli sme ho pozrieť na Sparte i v Rotterdame. Snáď pôjdeme aj do Madridu.
Bol pozrieť aj on vás v Kamenci?
Určite tu bol, naposledy v máji tohto roka, hoci neviem, či na našom zápase alebo na tréningu. Zrejme skôr za rodinou.
Každý klub, ktorý sa podieľal na raste Hancka dostane tzv. výchovné, teda solidarity payments. Podľa približných prepoćtov by to mala byť suma viac ako 80-tisíc eur. Sedí to?
Dá sa povedať, že presnú sumu ešte nevieme. Médiami síce prebehla suma 30 miliónov eur, ale tá sa môže ešte navýšiť bonusmi a podobne. Zažívame túto situáciu už štvrtýkrát – keď Dávid prestupoval do Fiorentiny, Sparty a Rotterdamu. Zatiaľ to fungovalo úplne bez problémov.
Ako celý proces prebieha?
Ozve sa nám klub, ktorý Hancka kúpil, teda Atlético Madrid.
Takže si na vás budú vo Wanda Metropolitano hľadať číslo alebo e-mailový kontakt?
Je to tak. (smiech)
Aké sú vaše predošlé skúsenosti?
Boli sme veľmi prekvapení, na akej profesionálnej úrovni to všetko funguje. Atlético vypočíta percentá z danej čiastky. V zmluvách sú rôzne dodatky a klub nám pošle znenie celej zmluvy a tiež výpočet i spôsob platby.
Pôjde o splátkový kalendár, natiahnutý maximálne na štyri mesiace, čiže peniaze nedostanete hneď. Už len preto, že kým Atletico celú vec sprocesuje a vypočíta danú sumu, môže to trvať aj tri mesiace a kým všetky peniaze dorazia, môže byť aj koniec roka.
Laici si povedia, že vám tých vyše 80-tisíc bude v 7. lige stačiť aj na 20 rokov. Je to tak?
Bodaj by sme boli zahojení na tie dve dekády. (smiech) Ja na sociálnych sieťach nie som, ale nejaké podobné príspevky som zachytil. Aspoň vidieť, že nevedia, aký je futbal drahá záležitosť, najmä ak robíte so žiakmi, dorastencami aj seniormi.
Ak počítame príspevky obce, sponzorov či dve percentá z daní, náš ročný rozpočet sa pohybuje na úrovni 30–40 tisíc eur. Staráme sa o infraštruktúru, platíme príspevky na chod súťaže, samozrejme logistika, platba rozhodcov, napríklad aj zavlažovanie ihriska. Takže nám táto čiastka vystačí na 2–3 sezóny.
Vy máte zavlažované ihrisko?
Na hlavnom štadióne a aj na tréningovom. Pred chvíľou som hovoril o tom, že nevidím zmysel v platení hráčov, skôr v investíciách. Pri predošlých Dávidových prestupoch sme taktiež dostali značné čiastky a investovali sme ich práve do infraštruktúry.
Do čoho investujete tie od Atletica?
Máme dva závlahové systémy, ktoré v letných mesiacoch idú aj dvanásť hodín denne. Odber energickej energie je vysoký a náklady tak isto. Možno by to chcelo fotovoltický systém, aby sme išli aj do nejakej udržateľnosti a úspory energie a zdrojov.
Ak bude trávnik pekne rásť, treba sa oň aj starať. Možno v budúcnosti budeme mať príležitosť prijať ďalšieho trénera a aj ho zaplatiť a zrenovovať šatne, tribúny či zázemie štadióna.
Je pre deti z Kamenca Dávid Hancko vzorom?
Určite áno. Venovať sa mládeži je moja priorita číslo jeden a úprimne poviem – je to náročné. Je ich nedostatok, futbal nie je takým lákadlom ako kedysi. Majú iné zábavky, aj preto rôzne kluby prestanú s futbalom alebo sa menšie obce spájajú.
Taktiež chýbajú aj mládežníci, potom nie je ľahké doplniť seniorov a ani trénerov nenájdete hocikde. Dávid určite môže byť vzorom pre deti, ale tie sa najčastejšie pozerajú na svojich rodičov. To isté robil aj Dávid a mal šťastie.
V akom zmysle slova?
Jeho otec Ján bol výborný futbalista. Mal futbal v srdci, vedel ním nakaziť aj Dávida. Vzbudil v ňom záujem. Podržal ho aj keď sa nedarilo, keď mal obe nohy zlomené v Žiline, keď možno nehrával vo Fiorentine. Dávid je určite vzorom, ale kľúčom je rodina a kamaráti.
Hancko je dnes stopérom svetovej úrovne. Vidíte v ňom nejakú vlasnosť, akú mal ako chlapec v Kamenci pod Vtáčnikom?
Zanietenie pre futbal. On sa pri hre usmieva. Miluje ju rovnako ako pred dvadsiatimi rokmi. Baví ho bez ohľadu na to, či hrá u nás v rodnej dedine alebo na najlepších štadiónoch sveta. Herne sa posunul na nevídanú úroveň, ale tento základ v ňom zostal. Futbal je jeho život a užíva si ho naplno.