Uplynulý víkend absolvoval na jeho lavičke víťaznú premiéru v úvodnom kole poľskej ligy, jeho noví zverenci zdolali Lechiu Gdaňsk (2:1).
Máte za sebou úspešný štart v novom prostredí. Mali ste pred zápasom obavy?
Malé obavy boli. Vstupoval som s mojimi asistentmi do súťaže, ktorú úplne nepoznáme. Boli sme vo veľkom očakávaní. Vedeli sme, že Gornik uplynulých päť sezón nikdy v prvom ligovom kole nevyhral. Som rád, že sme túto negatívnu bilanciu prelomili.
Čo vám ukázal tento zápas?
Potvrdil povesť, že poľská liga je vyrovnaná. A tiež to, že je dôležité, kto dá prvý gól. Ten má potom v zápase výhodu, to sme aj využili.
Viedli sme 2:0, myslím si, že sme boli lepší a celý čas sme kontrolovali vývoj stretnutia. V závere sme však inkasovali gól z penalty a trochu sme si skomplikovali situáciu.
V Gorniku ste chvíľu pôsobili aj ako hráč, ale bolo to už pred trinástimi rokmi. Odvtedy sa asi veľa zmenilo…
Samozrejme. Najväčší rozdiel vidím v tom, že aj v Poľsku pribudlo oveľa viac cudzincov a rozpočty klubov podstatne stúpli. Tým pádom sú v tímoch aj lepší hráči a kvalita ligy išla hore. Výkonnostný rozdiel robia na na ihrisku často legionári.
Aj Gornik ich má v kádri dosť. Medzi nimi je aj legendárny Lukas Podolski, bývalý nemecký reprezentant, pôvodom Poliak. Má už 40 rokov. V nedeľu nastúpil až v závere zápasu. Je stále platným hráčom?
Určite mužstvu pomôže, rátame s ním časom aj do základnej zostavy. Prípravu totiž začal s nami neskôr, mal predĺženú dovolenku. Zatiaľ ho využijeme ako žolíka. Aj v minulej sezóne mal dobré štatistiky. Je skúsený a má v sebe niečo, čo mladých hráčov nenaučíte.
V Trnave ste mali ešte rok zmluvu a podľa poľských médií musel Gornik za vás zaplatiť odstupné 75-tisíc eur. Pripomínajú vám v klube, že teraz to musíte vrátiť väčším úsilím a dobrými výsledkami?
Máme svoje interné ciele, ale vedenie klubu na nás nevytvára žiaden tlak. Do médií sme dávali informáciu, že chceme skončiť v tabuľke vyššie ako v minulej sezóne.
Ciele budeme upravovať podľa toho, ako sa bude súťaž vyvíjať. To, že sme vyhrali prvý zápas, ešte nič neznamená. Zatiaľ platí, že všetci sú na nás milí, dúfam, že to tak zostane čo najdlhšie (smiech).
Do Zabrze ste si priviedli aj slovenských asistentov?
Sú tu moji asistenti z Trnavy, Marián Hodulík, s ktorým spolupracujem už dlhé roky a tiež Tomáš Prisztács. Mám až sedemnásťčlenný realizačný tím, čo je tiež pre mňa novinka. Museli sme narýchlo dať dokopy početnú zostavu. Je raz taká veľká ako v Trnave, tam sme mali v realizačnom tíme deväť členov.
Už vám ide poľština?
Skúšame ju, najmä v realizačnom tíme sa v nej dorozumievame. Ale v šatni musíme komunikovať nielen po poľsky, ale aj po anglicky. A na ihrisku skoro výlučne v angličtine, aby rozumeli všetci.
Naposledy obsadil Gornik v lige deviate miesto. Športový riaditeľ klubu sa už vyjadril, že očakáva lepšie ako ôsme miesto…
Viem, že očakávania sú veľké, aj od fanúšikov. Myslím si, že nakoniec nebude stačiť k spokojnosti ani ôsma priečka.
Berú to tak, že prišli zahraniční tréneri, ktorí dokázali na Slovensku získať trofeje, hrali s mužstvom v pohárovej Európe. To by chceli vidieť aj v Zabrze. Poľska liga je však náročnejšia ako slovenská.
Prečo ste sa rozhodli opustiť Trnavu – potrebovali ste po dlhšom čase zmenu, novú motiváciu, chceli ste si vyskúšať niečo nové?
Chceli sme si predovšetkým vyskúšať kvalitnejšiu ligu, pracovať s kvalitnejšími hráčmi a v lepších podmienkach, nemyslím finančných, ale tréningových.
Úlohu zohral aj fakt, že sme doma tretí raz získali Slovenský pohár a bolo jasné, že dosiahnuť viac, bude zložité, nemáme sa už kam príliš posúvať.
Mužstvo ste viedli štyri a pol roka, čo je v súťaži a špeciálne v Trnave výnimočná situácia. Necítili ste aj opotrebovanosť vzťahov? Existuje optimálny čas, v ktorom môže tréner s mužstvom napredovať?
Platí zásada, že káder musíte obmieňať. Neviem si predsaviť, že by som s mužstvom v rovnakom zložení vydržal taký dlhý čas. Ale ak sa káder neustále mení, môže tréner pokračovať v klube aj dlhšie ako ja. Slávne trnavské mužstvo, ktoré získalo päť titulov vo federálnej lige, sa príliš nemenilo, ale to bola iná doba.
Aj myslenie trénerov i hráčov bolo iné. Vtedy sa takmer nedalo prestupovať, každý to vedel a rátal s tým. Teraz sa stáva, že skoro po každej prehre by chceli fanúšikovia trénera vyhodiť a skúšať iného. V Trnave je to tradičný obraz.
Ak by ste naplnili zmluvu, mohli ste prekonať rekord slávneho trnavského trénera Antona Malatinského, ktorý viedol Spartak bez prerušenia päť sezón…
Priznávam sa, bola to jedna z dvoch vecí, ktorá ma mrzela, bol som už blízko k prekonaniu rekordu. Dokázať to v Trnave by bolo úžasné. A druhá vec, pre ktorú sa mi ťažšie odchádzalo: prvý raz pod mojím vedením sme si vybojovali účasť v Európskej lige, predtým sme sa predstavili len v Konferenčnej lige.
Spartak už neprešiel v prvom predkole cez švédskeho súpera BK Häcken. Mali ste čas sledovať tento súboj?
Pozreli sme si oba zápasy. Po odvete nám bolo chalanov veľmi ľúto. Mohli to dotiahnuť aspoň do predĺženia, boli po prestávke lepší a mali bližšie k postupu.
V lige ste sa dostali najvyššie na bronzovú priečku. Bude v silách Spartaka poskočiť v domácej súťaži vyššie?
Raz nám utieklo tretie miesto o bod, raz o dva a raz o tri. Som presvedčený, že keby sme nehrali na jar semifinále a finále pohára, skončili by sme minimálne dva razy druhí. Sústredili sme sa však na pohár, koncentrácia na ligu sa oslabila, stálo nás to nejaké body.
Málokto pozná slovenskú ligu lepšie ako vy. Tento víkend štartuje nový ročník. Ako vidíte šance Trnavy? Môže ohroziť Slovan, ktorý získal titul sedemkrát po sebe?
Slovan sa môže ohroziť len sám. Ak si udrží konštantnú výkonnosť, opäť obháji titul. Sledujem, ako sa formovali kádre, ako sa tímy posilnili, a myslím si, že Trnava môže ašpirovať na druhé miesto. Ak bude mať výnimočnú sezónu a Slovan naopak slabšiu, možno by s ním mohla bojovať aj o titul.
V trnavskom kádri nastali viaceré zmrny. Bude Spartak silnejší ako pred rokom?
Je na podobnej výkonnostnej úrovni. Plusom je fakt, že sa káder oživil, prišli mladší hráči, nová krv. V klube zároveň podržali aj os skúsenejších futbalistov. Preto môže byť mužstvo aj o niečo silnejšie ako naposledy.
Trúfnete si tipnúť poradie na prvých miestach?
Rozloženie síl na čele sa zásadnejšie meniť nebude. Môj tip: 1. Slovan, 2. Trnava, 3. Dunajská Streda, 4. Žilina. Za nimi budú čakať na šancu Košice, prípadne Podbrezová.
Aj v minulosti mužstvá na piatom či šiestom mieste hrali uvoľnený futbal, niekedy mi to pripadalo, že hrajú priateľské zápasy. Za prvou štvorkou zaostávali, očakávam, že v nej sa bude aj tentoraz rozhodovať o poradí na medailových priečkach.