Stanislav Lobotka má množstvo prívlastkov. Ich autormi sú niekdajší spoluhráči z Trenčína, s ktorými získal dva ligové tituly.
Vo štvrtok sa dočkal premiérového aj v jednej z top piatich líg sveta. Spoločne s Neapolom ovládli taliansku Seriu A.
Lobotka sa stal iba štvrtým Slovákom v ére samostatnosti, ktorému sa to podarilo – po Petrovi Dubovskom (Real Madrid), Petrovi Pekaríkovi (Wolfsburg) a Milanovi Škriniarovi (Inter Miláno).
„Prial som mu to. Teším sa, že Stano bol hviezdou tímu, ktorý po toľkých rokoch vrátil titul do Neapola,“ priznáva brankár Skalice Igor Šemrinec.
Čítajte viac Z trpaslíka Stanka sa stal muž Stano, dovoliť si ho môže málokto. Lobotka drží pohár, kritici klávesnicu
„Hrali krásny futbal. Stano bol ústrednou postavou. Svojim štýlom urobil obrovský kus práce,“ pridáva sa krídelník Zlatých Moraviec Karol Mondek.
„Keď vám tréner Spaletti ušije systém hry na mieru, znamená to, že ste jedným z kľúčových hráčov. To je najväčšia pocta a dôvod, prečo sa Neapol opäť dočkal po 33 rokoch. Škoda, že sa to nepodarilo v minulosti aj Marekovi Hamšíkovi,“ tvrdí niekdajší kapitán AS Trenčín Peter Kleščík.
Všetci traja sa s Lobotkom spoznali pred viac ako dekádou, keď ako šestnásťročný začal trénovať i hrávať v prvom mužstve AS Trenčín pod vedením trénera Adriána Guľu.
„Takého hráča chce každý tréner. Skvele pracuje s informáciami, dá si povedať. Navyše zosilnel a v Neapole mu už tak nevisí dres, ako tomu bolo v Trenčíne. Najdôležitejšie bolo, že našiel balans medzi sebavedomím a pokorou. Mal fantastické danosti, ale vedel, že nie je majster sveta, ale učeň,“ spomína Kleščík.
Lobotkovi zápas čo zápas rástlo sebavedomie. Nakoniec si v Trenčíne vybudoval pozíciu dôležitého člena základnej zostavy slovenského majstra.
„Nebol stredobodom pozornosti, ale nebál sa, najmä na ihrisku. Snažil sa nám v zápasoch pomôcť. Vedeli sme sa o neho oprieť. Ak sme boli v núdzi, dali sme mu ťažkú loptu a on si s ňou poradil. Celý Trenčín v ňom videl potenciál, potreboval len dostať šancu. Aďo Guľa mu ju dal,“ pritakáva Mondek.
Mladí hráči často priveľa rozprávajú a málo pracujú. Šemrinec takých zažil viacero. Lobotka sa však do negatívnej vzorky neradil, práve naopak.
Niekedy sú mladí hráči príliš sebavedomí, ale Stano bol iný. Inteligentný hráč, skromný a dobre vychovaný chlapec z dediny. Na nič sa nehral, počúval starších. Išiel šťastiu naproti a pracoval viac ako ostatní.
Nepamätám si, že by lietal v oblakoch. Keby frflal, starší hráči by ho usmernili. Sedával vedľa Borisa Godála a ten ho dával od začiatku do laty," smeje sa niekdajšia brankárska opora Trenčína.
Čítajte viac Trénerovi Neapola ukradli Pandu, teraz si ju zaslúžil späť. Majstrovskú taktiku vymyslel medzi pštrosmi a pávmi
Ale predsa len – nemusel kapitán Kleščík zvyšovať na dorastenca Lobotku hlas? "Vždy príde nejaký úlet, ale u Stana to nebolo žiadne čistenie žalúdka. Skôr som mu dohováral futbalové veci. Nikdy som na neho nekričal.
Išiel si za svojim snom. Z toho by si mohli brať príklad aj mladí hráči. Takých – s kvalitami futbalovými i ľudskými – je veľmi málo," myslí si.
Skúsenejšie trio od začiatku videlo v Lobotkovi ohromný potenciál. A tušili, že sa pod Hradom Matúša Čáka dlho neohreje.
„Bol v istých veciach ďaleko pred nami a nezbláznil sa zo svojho talentu. Robil postupné krôčiky a možno spraví ešte ďalší medzi najznámejšie veľkokluby,“ naznačuje Kleščík, že pozorne sleduje prestupové fámy ohľadom záujmu Realu Madrid.
„Má skvelé predvídanie hry, vynikajúci prvý dotyk. Vie si nájsť cestu a vyviesť loptu. Nepanikári, ťažko sa mu berie lopta,“ vymenúva najsilnejšie Lobotkove atribúty Mondek.
Väčšina prestupov 28-ročného defenzívneho stredopoliara bola správnym krokom. Lobotkovi sa to podarilo aj napriek tomu, že ten prvý do Ajaxu Amsterdam, bol chybou.
Čítajte viac Korunovácia sna, Neapol toto je pre teba. Lobotka napodobnil Dubovského, Škriniara a Pekaríka
"Pomohol mu prvý titul, ktorého bol dôležitou súčasťou. Páčilo sa mi, že prestupoval postupnými krokmi. Niekedy hráči chcú veľké skoky a potom sa spália.
Podstatné bolo, že sa nezlomil po tom, čo neuspel v Ajaxe. Vybral sa do Dánska, pravidelne hrával a zvyšok je história," všíma si Šemrinec.
Tridsaťpäťročný brankár najdlhšie rozmýšľal nad nejakou príhodou, ktorá by vtipne ilustrovala Lobotkove dni v Trenčíne.
„Na nič si nespomínam,“ ospravedlňuje sa Šemrinec.
„Fúha, tak to vám asi nepomôžem,“ povzdychne si Kleščík. „Á, jednu mám!“ rozžiari sa a spustí:
„Na sústredení sme chceli mladé ucho trošku podpichnúť. A tak mu tréner hovorí: Stanko, nafúkaj ten medicinbal. Tak ho chytil do rúk a začal fúkať ústami. Dobre sme sa zasmiali.“
Čítajte viac Peklo po majstrovskom zásahu. Titul Neapola v znamení ošiaľu, výtržností a policajných manévrov
Najbližšie – vekovo i osobnostne – mal k Lobotkovi Karol Mondek. Spoločne s Lobotkom a Jakubom Holúbekom vytvorili mladé trio. Nie div, že vtipný bonmot sype okamžite z rukáva.
"Chodievali sme spolu autom na tréningy, ešte predtým na raňajky do Trenčianskych Stankoviec. S Jakubom sme bývali v jednoizbovom byte. Stano za nami dochádzal z rodnej dediny Veľké Hradné.
Chodieval autobusom a niekedy prišiel skôr. Nechcel nás však budiť, tak nezvonil, čakal dole, kým sa zobudíme. Musel sedieť pred bytom a čakať na lavičke, kým sa nám uráči. Hrozné, čo sme vyviedli takej hviezde," smeje sa Mondek.
Jedným dychom však dodáva, že by si z neho mali brať mladí príklad.
"Aj toto ilustruje, akým je človekom. Na ihrisku vidíte futbalové kvality, ale ja som si ešte viac cenil tie ľudské.
Stano si nechal poradiť, ale po tréningu sme si pridávali, napríklad v posilňovni. Aj keď hrával v zahraničí, tak v čase voľna trénoval navyše. Vždy veril a teraz sa teší z obrovskej odmeny," uzatvára 31-ročný Mondek.