Keď pred ôsmimi rokmi zasiahli modernú Donbass Arenu dve ruské rakety, pre Šachtar Doneck sa úplne všetko zmenilo. Klub sa presunul do Ľvova, Charkova a napokon skončil v Kyjeve.
„Prišli sme o štadión a nikoho to netrápilo. A teraz môžu všetci vidieť dôsledky. Domáce zápasy pre nás neexistujú a nikto si nevie predstaviť, aké to je,“ uviedol Palkin.
Ten je šéfom Šachtaru už dlhých 18 rokov. Počas nich získalo mužstvo 12 ligových titulov, osem národných pohárov, Pohár UEFA aj európsky Superpohár. Najprv prišiel o domov a teraz prichádza o hráčov.

„Každý chce využiť našu zložitú situáciu. Najviac agenti hráčov, ktorí klubom nahovárajú, že zmluvy ich klientov so Šachtarom budú kvôli vojne neplatné. Takže nech neplatia nám, ale rovno im. Dejú sa strašné svinstvá,“ skonštatoval výkonný riaditeľ.
Situáciu, keď môžu futbalisti ukrajinského klubu odchádzať zadarmo spôsobila deklarácia FIFA z 21. júna 2002. Vďaka nej môžu všetci cudzinci na jeden rok jednostranne prerušiť pracovné zmluvy.
„Ukrajinským klubom toto rozhodnutie veľmi ublíži. Naopak agenti na ňom zarobia. Komu končí na budúci rok zmluva, bude už teraz voľným hráčom,“ posťažoval sa Palkin.

FIFA svoj krok obhajovala tým, že futbalisti sú v zmluvnom vzťahu slabšou stranou, ktorú je potrebné chrániť. „Nikto ich nemôže nútiť, aby sa vrátili do krajiny, kde zúri vojna. Nikto nemôže futbalu garantovať bezpečnosť v tejto desivej vojne,“ povedala agentka a právnička Malle Koidová.
Ukrajinské kluby by chceli v auguste odštartovať nový ročník najvyššej súťaže, na ktorý dostali povolenie aj od vlády. Hrať na Ukrajine sa však zdá byť riskantné. Jednou z možností je využívať štadióny v Poľsku a Maďarsku, ktoré ponúkli svoje stánky ukrajinským klubom.