Na začiatku kariéry sa pretĺkal hosťovaniami. Minulý rok ešte hral druhú ligu za Petržalku. Dovtedy robil na trávnikoch len malé kroky. Pri Dunaji sa však všetko otočilo.
Rodák z Bratislavy ráznejšie vykročil k naplneniu futbalového sna. Cez Ružomberok sa dostal do ruskej ligy a po víkende je jednou z vychádzajúcich hviezd českej ligy.
„Raz ste hore, raz dole. Nepreceňujem to, len tvrdo pracujem,“ vraví útočník Baníka Ostrava.
Čítate české noviny?
Ani slovenské (úsmev).
Po nedeľňajšom víťazstve nad Pardubicami 3:1 vás média ospevovali. Písali – silný ako kôň, slovenský Ibrahimovič… Čo na to hovoríte?
Keď tak pekne o mne píšu, tak si to teda prečítam (smiech). Vždy poteší, keď vás pochvália. Zaujímavé je, že Zlatan Ibrahimovič je môj vzor.
Čítajte viac Nosí Gretzkého číslo, má silu ako kôň. Slovák je ako Zlatan
Naozaj?
Áno. Odmalička sledujem jeho videá, čítal som jeho biografiu.
Hovorí sa, že vysokí futbalisti sú neohrabaní, ale o vás ani o Zlatanovi to neplatí. Venujete sa individuálnym zručnostiam viac?
Vysokí hráči dozrievajú neskôr. Trvá, kým si telo zvykne na svoje rozmery. Tiež som vyrástol veľmi rýchlo. Rok čo rok o niekoľko centimetrov. Na začiatku som bol nemotorný a hľadal som sa.
Keď sa výška ustálila, zvykol som si. Po tréningoch si pridávam aj tieto cvičenia. Ak je hráč vysoký, rýchly a technicky zdatný, je to veľká výhoda.
Treba byť k sebe úprimný. Pokiaľ viem, že som v niečom slabší, pracujem, aby som sa zlepšil. A silné stránky zdokonaľujem. Vo veľkom futbale už talent neexistuje. Rozhoduje, kto najviac maká.
Máte 196 centimetrov, Zdeno Chára o desať čísiel viac. Posielali ho z ľadu na basketbal, vám sa niečo podobné nestalo?
Nie, lebo som poznal len futbal. Začínal som v šiestich rokoch, do štrnástich som vôbec nepremýšľal nad profesionálnou kariérou.
Ako tínedžer ste veľa šancí nedostávali, chodili ste po hosťovaniach. Nedemotivovalo vás to?
Bolo to veľmi ťažké. Ak sa chce mladík presadiť medzi mužmi, musí cítiť dôveru a dostať šancu. Do Dunajskej Stredy som sa vrátil ako 17-ročný, veľa príležitostí som nedostal. Nie každý v hlave zvládne fakt, že vo futbale i živote sa raz darí a inokedy vôbec. Veľa chlapcov končí v tomto veku. Netreba ich zatracovať po jednom, dvoch zápasoch.
Na hosťovaniach v Šamoríne i Petržalke ste sa rozohrali, potom vám podal pomocnú ruku tréner Ružomberka Ján Haspra. Ako veľmi vám to pomohlo?
Pánovi Hasprovi môžem len ďakovať, stále sme v kontakte. Od začiatku som od neho cítil dôveru. Je to skvelý človek, s trénerom Marekom Saparom tvoria vynikajúcu dvojicu.
Foto: SITA, Martin Havran
Chválil váš prístup i charakter, takže ste si vzájomne padli do oka…
Nechcem sa na nič hrať, veď sa ani nemám na čo. Nemám dôvod lietať v oblakoch. Snažím sa zostať na zemi a skromný.
Bez tvrdej roboty to nejde. Neflákam sa ani jeden deň. Vyčítal by som si to po kariére. Na jej začiatku som musel urobiť aj krok dozadu, aby som neskôr spravil dva dopredu.
Chcel som hrať pravidelne, preto som šiel do druhej ligy v Šamoríne a Petržalke.
Z Ružomberka ste išli na hosťovanie do Achmatu Groznyj. Jedenásť zápasov v Rusku bola veľká škola, nie?
Obrovský skok. Dostať sa tam bolo neuveriteľné. Ten polrok mi veľmi pomohol. Naučil som sa veľa vecí – po futbalovej i ľudskej stránke. Rusi sú tvrdý a pracovitý národ, sadlo mi to tam.
Bol som však chorý, ťažko som si zvykal na zmenu klímy. Páčila sa mi atmosféra na obrovských štadiónoch i prístup k hráčom. Z hľadiska kultúry sú inde a viac si futbalistov vážia.
Platí, že Rusko nie je pre každého?
Asi áno, ale ušlo to. Kluby sa však nedohodli na uplatnení štvorročnej opcie a tak som teraz v Baníku. Bývali sme na báze. Bol som tam sám, ale dalo sa to zvládnuť. Bol tam hotel i paneláky, za 10 minút sme boli autobusom na štadióne.
Priaznivci Baníka sú veľmi prísni. Nemáte ako najdrahšia posila nového majiteľa klubu zviazané nohy?
Cítim tlak, ale nestresujem sa. Idem po svojej ceste a nechávam na ihrisku i v tréningu maximum. Potom už nemyslíte na to, koľko za vás klub zaplatil.
Cez víkend zamierite do Edenu. Tešíte sa na zápas proti Slavii?
Doteraz som ju videl hrať len v televízii. Je to klub európskych parametrov. Bude to pre mňa veľká škola. Verím, že sa predvedieme ako mužstvo.
Čítajte viac Slavii pomohol k štyrom titulom. Weiss túži po Holanďanovi
A možno zažiarite peknou akciou ako proti Pardubiciam. Videli ste ju na videu?
Viackrát. Robievam to pravidelne, chcem mať aj iný pohľad na situáciu. Je to impulz do ďalšej práce, aby som ešte viac zabral a zopakoval to.
S čím bude ostravské číslo 99 spokojné po sezóne?
Najdôležitejšie bude, aby bolo zdravé, pomáhalo tímu a dávalo góly.
A čo ten výber čísla? Ste fanúšikom Wayna Gretzkého alebo to má pragmatickejšie vysvetlenie?
Hokej vôbec nesledujem. Ani som nevedel, že Gretzky nosil 99. Mal som najmä jedenástku, ale tá býva obsadená. Tak som si vybral 99 – je to rok môjho narodenia.
Pred Eurom ste sa ocitli v širšom výbere reprezentačného trénera Štefana Tarkoviča. Ako ste to vnímali?
Je to sen. Pred dvomi rokmi bol úplne mimo môj radar. Teraz som krok po kroku k nemu bližšie. Ak budem podávať kvalitné výkony, dávať góly a hrať kvalitnú českú ligu, verím, že si pripíšem aj reprezentačné nejaké štarty. Čo má prísť, príde.