Foto: SITA, Ivan Kopčáni
Boris Godál (33) potom zamieril do Limassolu. Po prvých úspešných mesiacoch sa jeho situácia dramaticky skomplikovala. S cyperským klubom sa súdi a čaká na rozhodnutie Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA).
Váš angažmán sa začal priam ideálne…
Hneď po príchode na Cyprus som sa dostal do základnej zostavy, pravidelne som hrával. Získali sme po 30 rokoch Cyperský pohár, čo bola pre klub veľká udalosť. Mal som zmluvu na rok a pol, majiteľ mi ponúkol jej predĺženie, ale za iných podmienok, požiadal ma, aby som išiel dolu s platom. Súhlasil som.
Kedy nastal zlom?
Problémy sa začali, keď som sa zranil. V klube ma stále tlačili, aby som čo najviac hral, aj v čase, keď som nebol ešte doliečený. Nastupoval som s injekciami, tabletkami, hral som často cez bolesť. Sval som nemal zrastený, problémy sa mi neustále vracali.
Na začiatku tohto roka sa objavil koronavírus, prerušila sa súťaž. Majiteľ ma žiadal, aby som sa vzdal ďalších peňazí. S tým som už nesúhlasil, lebo to by som pôsobil v Limassole v podstate už iba za náklady na základný život. Začala sa medzi nami vojna.
Ako reagoval majiteľ?
Keď sa na jar znovu začala príprava, dostal som sa do nemilosti. Po každej rozcvičke ma tréner poslal za bránku a trénoval som len individuálne, bez mužstva. Napokon ma vyradili aj zo súpisky.
Klub so mnou zametal, bolo to nedôstojné. Nedodržal zmluvu, súdime sa. Zastupuje ma právnik z Cypru a definitívne slovo bude mať FIFA. Verím, že verdikt padne čoskoro. Žiadam, aby mi klub vyplatil, čo mi je dlžný.
Pokúsili ste sa o dohodu?
Áno, navrhol som nejakú kompenzáciu, ale nepochodil som. Od marca som nedostal výplatu, hoci som mal ešte na ďalší rok zmluvu. Chcel som odísť a dohodol by som sa, aj keby mi dali dva-tri mesačné platy. Odpoveď bola, že môžem odísť, ale nedajú mi už nijaké peniaze.
Mali ste záujem vrátiť sa do Trnavy, z ktorej ste pred necelými dvoma rokmi odchádzali. K dohode nedošlo. Aký bol dôvod?
Vrátil som sa na konci septembra v čase, keď sa objavili informácie, že sa zastavia športové súťaže. V tejto neistej situácii trnavský klub musel dohodu odsunúť, vysvetlili mi, že teraz má iné problémy, ako riešiť prestupy. To som chápal, ale ja som musel riešiť svoju budúcnosť. Mal som aj iné ponuky. Už dlhšie som bol v kontakte s druholigovou Podbrezovou. Po tom, čo sa zmenila situácia, sme sa na začiatku októbra dohodli.
Už ste však nestihli odohrať ani jeden zápas…
Tri dni po tom, ako sme podpísali zmluvu, hralo mužstvo ešte v Púchove. V tom čase ešte neboli vybavené všetky formality, najmä z Cypru to trvalo dosť dlho. Vzápätí zastavili druhú ligu a stále je prerušená.
Ako vnímate túto situáciu?
Som z nej smutný, z Cypru som odišiel, aby som konečne hral. Mal som najlepšie fyzické testy z tímu, len som to nemal kde využiť. Chýbala mi herná prax. Teraz je jediné pozitívum, že aspoň s tímom trénujem. Samozrejme, v skupinkách po piatich, dodržiavame všetky nariadenia.
Myslíte si, že sa súťaž ešte v tomto roku rozbehne?
Na to neviem odpovedať. Informácie sa stále menia. Situácia môže byť pre menšie kluby likvidačná. Prial by som si, aby sme čo najskôr hrali. Neviem, ako zlikvidujeme resty, ktoré nastali v súťaži, aké to bude mať dopady na jej úroveň, ako to pocítia tímy. Táto situácia však neveští nič dobré.
Podbrezová by sa rada vrátila medzi slovenskú elitu. Myslíte si, že je to v jej silách?
Má dobré mužstvo, mix mladých a skúsených hráčov. Klub má dobré zázemie aj vedenie, už to len pretaviť na ihrisko do hry a výsledkov. Keby nemala Podbrezová najvyššie ambície, tak tam určite nepôjdem. Aj keď na Banskú Bystricu stráca teraz veľa bodov, do konca súťaže je ešte ďaleko. Pravda, ak sa bude vôbec hrať.