Patrik Le Giang sa ako nová akvizícia Bohemians Praha po niekoľkých týždňoch ukázala v Ďolíčku. S rukou zavesenou v šatke.
„Zranenie sa už nedalo zakryť, ako predtým v Karvinej. Tam som absolvoval skúšku bez dlahy. Chcel som zaujať a tak som vykĺbený palec hodil za hlavu. Uspel som a splnil si cieľ – chytať prvú česku ligu,“ smeje sa Le Giang.
Nadávky na dennej báze
Verte či nie, to iba jedna z mája zaujímavých častí príbehu, ktorý 27-ročný brankár píše. Syn vietnamského otca a slovenskej matky sa narodil v Lučenci. Od bezstarostného detstva vo Fiľakove však mal ďaleko.
"Zvykneme hovoriť, že niekto si v USA žije americký sen. Pre Aziatov je to odchod do Európy, kde môžu študovať či podnikať.
Aj môj otec sem prišiel kvôli škole. No a potom za všetkým hľadaj ženu…," pokračuje dobre naladený Le Giang.
Ako žiak miestnej základnej školy nemal veľa dôvodov na úsmev. Deti sú veľmi všímavé. Rady načúvajú, ale najmä – dvakrát nad svojimi slovami neuvažujú.
"Rasizmus bol na dennom poriadku. Ostatní videli, že som iný. Posmievali sa mi kvôli šikmým očiam. Padali aj nadávky. Ja však neverím na náhody. Malo to tak byť.
Som presvedčený, že aj toto mi pomohlo. Bol to jeden z míľnikov v mojom živote. Vyformoval moju osobnosť," otáča mincu z druhej strany.
Le Giang necíti hnev, práve naopak. Rozhodol sa, že pôjde príkladom. Po desiatich rokoch – v decembri 2017 – sa vrátil do Fiľakova. Aj so sadou dresov pre deti základnej školy, ktorú navštevoval.
"Keď som ich odovzdával riaditeľke, rozplakala sa. Viedla školu aj v čase, keď som tam chodil ja.
Deckám som to doniesol pred turnajom, ktorý som kedysi hrával aj ja. Odvtedy súťaž nesie moje meno," pokračuje.
Domov sa chystá aj tento rok. Ak to situácia s pandémiou koronavírusu dovolí, v zime sa bude konať 4. ročník turnaja Patrika Le Gianga. A nielen to.
"Deťom sme doniesli náramky. Chcel, aby mali nejakú pamiatku. Rád by som im ukázal, že pred rokmi som tu v telocvični hral aj ja.
A aj prostredníctvom besied im vysvetliť, že nezáleží na farbe pleti či tvare očí. Ide iba o to akí sme a čo tu po sebe zanecháme," zamýšľa sa.
Sny si píše na papier
Myšlienka pomáhať ľudom v núdzi vznikla 14. októbra 2017 neskoro večer. Svoju rolu zohrala teplá voda, adrenalín aj Slavia Praha.
Le Giang si proti suverénovi ostatných sezón odkrútil ligovú premiéru. Aj napriek prehre 0:2 publikum v Karvinej nováčika a muža zápasu vytlieskalo.
"Spomenul som si na svoje začiatky. Na môj prvý vzor – Jana Bahledu z Fiľakova. Chytal piatu ligu, ale pre mňa bol vtedy ako Boh. Každé dieťa potrebuje svoj vzor. Nemá hranice, dáva si sny.
Pre dospelých sú nereálne. Snažia sa ich vtesnať medzi mantinely a pristrihovať krídelká. Robia to v dobrom, ale deti sa potom svojich snov aj nevedomky vzdávajú," tvrdí Le Giang.
Spoločne s osobným trénerom Matejom Halajom vytvorili občianske združenie Step by Step (Krok za krokom).
Po dresoch pre školu vo Fiľakove, vydražených 2600 eur pre detskú onkológiu v Banskej Bystrici či príspevkom 4-tisíc eur pre ťažko chorého chlapca z Fiľakova by radi pokračovali v charitatívnej činnosti.
„Hlavnou myšlienkou je nevzdávať sa. Od 16 rokov si píšem svoje ciele na papier. Verím, že všetko, čo si v mysli dokážeme predstaviť, si k sebe aj pritiahneme. Je dôležité vytrvať a veriť si,“ dopĺňa Le Giang.
Aj vážne zranenia, ktoré spomalili jeho rozlet z reprezentačnej dvadsaťjednotky či MŠK Žilina?
"Som presvedčený, že keby neprišli aj tieto úrazy, nebol by som v Bohemians. Nemal by som skúsenosti ani silu vrátiť sa.
Moju životnú cestu nedefinovali úspechy a veľké triumfy, ale ťažké skúšky a pády," odpovedá presvedčivo.
Le Giang nezaháľa. Aj v karanténe tvrdo pracuje a chystá sa na blížiaci sa návrat českej najvyššej súťaže. A stanovuje si ďalšie smelé ciele.
"Rád by som sa posunul do väčšieho klubu a takisto si znova obliekol ten najcennejší dres.
Počúvať slovenskú hymnu bol pre mňa vždy jeden z najkrajších zážitkov. Musím ísť krok za krokom, všetko má svoj čas.," uzatvára Le Giang.