Kedy ste sa dozvedeli, že nastúpite?
Až v poslednej možnej chvíli. Na predzápasovej príprave, čo bolo dve hodiny pred výkopom. Vtedy tréner oznámil zostavu.
Nedalo sa na tréningoch v týždni aspoň vytušiť, s kým ráta do bránky?
Niekedy to ide, možno aj v tomto prípade – na nejakých iných postoch. Ale čo sa týka bránky, stále nás točil v rôznych situáciách s Darlowom. Ešte aj na poslednom predzápasovom tréningu. Po ňom mi tréner brankárov hovoril, že ani on nevie, kto nastúpi.
O vašom štarte sa stále hovorilo. Nezvyšovala neistota vašu nervozitu i očakávanie?
Možno to bolo takto lepšie. Usiloval som sa tým príliš nezaťažovať, nemyslieť stále na to. Keby som to vedel, mal by som toho plnú hlavu.
Premiéra dopadla nad očakávanie. Čo bolo podľa vás rozhodujúce?
Maximálne som sa koncentroval na môj výkon, chcel som byť čo najviac prospešný mužstvu. Mám už nejaké skúsenosti, ale na všetko sa nedá v hlave pripraviť, nič podobné som zatiaľ nezažil. Spoluhráči podali neskutočne obetavý výkon. Pomohli aj mne, dva či trikrát zabránili gólu. Atmosféra na vypredanom štadióne bola skvelá, myslím si, že to bol výborný zápas so šancami na oboch stranách.
Bol najvýznamnejší vo vašej kariére?
Na klubovej úrovni to platí, hoci som už chytal aj v Lige majstrov. Tento bol však špecifický a výnimočný.
Dá sa odhadnúť, či sa po ňom stanete brankárskou jednotkou?
To netuším. Je krátko po stretnutí, som najmä šťastný, že som dostal túto príležitosť. Pozeral som si výsledky a zostavy z predchádzajúcich zápasov a tréner robil zmeny aj na brankárskom poste. Azda som ho presvedčil, že som sa nedostal do klubu náhodou. Verím si.
Reagoval tréner bezprostredne po zápase, zhodnotil váš výkon?
Po takej výhre je vždy atmosféra veľmi príjemná. Tréner bol spokojný, aj si zažartoval, v šatni vládla pohoda. Nepovedal mi však nič konkrétne. Spoluhráči chodili za mnou a všetci mi k výkonu zablahoželali. Cítil som ich podporu.
Už poznáte všetkých, viete ich mená?
Od začiatku sa usilujem s nimi komunikovať, zapájať sa do tímového života, byť aktívny. Je dôležité, aby som sa rýchlo adaptoval. Poznám už všetkých spoluhráčov, trochu som na tom zapracoval. Už keď som prichádzal do klubu, podrobne som študoval súpisku, samozrejme, mnohých hráčov som poznal, ich mená mi neboli neznáme.
Sledoval zápas v hľadisku aj niekto z vašej rodiny?
Len priateľka Lucia, ktorá je tu so mnou. Otec prišiel už pred týždňom na zápas s Crystal Palace. Neľutoval, bol to pre neho veľký zážitok, ale vtedy som ešte nehral. Tentoraz sa mu nepodarilo zariadiť si povinnosti, aby mohol pricestovať. A ani nebolo isté, či nastúpim.
Ako ste oslávili víťazstvo? Mal tím po ňom nejaký spoločný program?
Po zápase som mal hektickú hodinku, robil som veľa rozhovorov. Skoro každý tu mal niekoho z rodiny a po stretnutí sa hráči rozišli. Na mňa čakala Lucia, išli sme domov. Prichystala mi výbornú večeru, urobila mi stejky, tie mám rád. Dobre sa o mňa stará (smiech).
Musíte ako nováčik niečím prispieť aj do šatne?
Budem musieť pred mužstvom niečo zaspievať. Taký je tu zvyk. Už som to mal urobiť pred týždňom pred zápasom s Crystal Palace, ale to som tu bol len tri dni, odložili sme to. Najbližšie ma to už neminie. Vyberiem si niečo slovenské.
Už viete čo?
Asi sa pokúsim zaspievať Hej, sokoly. Dúfam, že to zvládnem. Ťažšie bude, keď to budem musieť prekladať. Ale kedže som už predtým pôsobil aj v Dánsku, s komunikáciou v angličtine nemám veľký problém.
Newcastle čaká boj o záchranu. Pred Manchestrom v štyroch zápasoch nezvíťazil…
Hrali sme ako tím, to rozhodlo, že sme konečne získali tri body. Aj takáto trochu vydretá výhra má pre nás obrovskú cenu. Sme radi, že sme sa posunuli viac do stredu tabuľky. Som v klube krátko, ale mám pocit, že sa všetci usilujú myslieť pozitívne, v takom duchu vplývajú aj na tím, nevidím nijakú negatívnu náladu. Verím, že sa to prejaví, tak ako aj uplynulú nedeľu.