Československý futbal vyučoval veľmoci

Boli časy, keď československý futbal, ktorému velili Slováci, učil Angličanov i ďalšie veľmoci. Československo vyhralo nad Nemeckom a stalo sa šampiónom starého kontinentu. Od slávneho finále uplynulo dnes tridsaťpäť rokov.

Nebola to nijaká náhoda. Na ceste ku zlatu zdolali Ježkovi a Venglošovi zverenci bezmála celú vtedajšiu špičku. Postupne sa dostali cez Portugalsko, Anglicko, ZSSR a vo finálovom turnaji v Záhrebe a Belehrade aj Holandsko na čele s Cruyffom a Nemecko na čele s Beckenbauerom.

Keď po finále a spontánnych oslavách zišli hráči z ihriska, kapitán mužstva Anton Ondruš im v šatni vravel. „Dobre si zapamätajte tento dátum. Najbližších tridsať rokov už nik z východnej Európy taký úspech nedosiahne.“ Stále to platí a možno bude ešte ďalšie polstoročie…

Majstrovstvá Európy 1976 boli aj napriek senzačnému Viktorovi, Panenkovi i Nehodovi, najmä veľkým slovenským triumfom. V základnej zostave proti Holandsku i Nemecku bolo osem slovenských futbalistov.

Československo cestovalo do Juhoslávie ako outsider. Ondruš však pripomína, že mužstvo si uvedomovalo aj svoju silu. „Stále si spomínam na skvelú sériu 22 zápasov bez prehry, dva roky sme neprehrali. Lenže čakali nás Holanďania a Nemci a tí sa dva roky predtým stretli vo finále majstrovstiev sveta. Nebolo v tom čase na planéte silnejších futbalových tímov. Ale aj my sme už niečo dokázali, v skupine sme vyradili Portugalsko i Anglicko, vo štvrťfinále Sovietsky zväz. Odohrali sme veľa ťažkých zápasov, ktoré nás zocelili, nechýbalo nám ani sebavedomie,“ približuje kapitán.

V oboch zápasoch v Juhoslávii sa bojovalo v predĺžení a nakoniec o majstrovi Európy rozhodol nervydrásajúci penaltový rozstrel. V ňom ukázali československí strelci mimoriadne nervy. Ani jeden nezaváhal. Zlatú pečať triumfu dal Antonín Panenka, futbalový umelec z Dolíčka. Jedenástku strelil ako nikto predtým.

Panenkov penaltový patent

Jedenástka, ktorou Antonín Panenka rozhodol o titule majstrov Európy sa stala jednou z najznámejších v histórii svetového futbalu.

„Miliónkrát som musel pri rôznych priležitostiach hovoriť o tejto jedenástke, o tejto téme,“ pripomína niekdajší majster štandardných situácií. „Napriek tomu sa ma na ňu stále vypytujú. Neobťažuje ma to, práve naopak, som rád, že ľudia na tento moment nezabudli. Som otec tejto penalty, mám ju rád. Je to jedenástka, ktorú som si vymyslel a keby to bolo možné, dal by som si ju patentovať.“

Kým ju Panenka vyskúšal v dramatickej a napätej situácii zoči-voči Maierovi, otestoval ju päť či šesťkrát v menších zápasoch. „Tri týždne pred šampionátom som takýmto spôsobom prekonal Viktora na Bohemke. Presvedčil som sa, že aj proti takému výnimočnému brankárovi tento spôsob strely do stredu bránky zaberie.“